Význam slova "vše" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 41 výsledkov (1 strana)

  • vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
    pozerá v. na jedného, v. na druhého

  • všedne prísl.;

  • všednosť -i ž.

  • všedný príd. obyčajný (význ. 1), bežný, každodenný: v. deň, op. sviatočný;
    v. príbeh, zjav;
    rozhovor o v-ch veciach;

  • všehoj -a m. liečivá bylina, bot. Panax

  • všekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit

  • všeličo -čoho zám. neurč.

    1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné;
    v. sa dá zlepšiť;
    v-mu sa priučil

    2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo;
    človek musí v. prehltnúť;
    tam môže v. nachytať

  • všeliek -u m.

    1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria

    2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;

  • všelijako zám. neurč. príslov.

    1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať

    2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
    správali sa k nemu v.

  • všelijaký zám. neurč.

    1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti

    2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle

  • všelikade zám. neurč. príslov. označ. mnoho rozlič. smerov al. miest, ktorými prechádza dej: cez strechu v. presvitalo;
    v. sa roztratili;
    v. pochodil

  • všelikde zám. neurč. príslov.

    1. označ. mnoho rozlič. miest al. smerov: veci rozhádzané v. po izbe;
    na výlet sa dá ísť v.

    2. expr. na podozrivom, pochybnom mieste al. na takéto miesto: teba tiež možno v. stretnúť;
    v. sa môžeš zatúlať

  • všelikto -koho zám. neurč.

    1. označ. mnoho rozličných osôb, mnohí: v. sa na teba spytoval

    2. expr. podozrivé, pochybné osoby, kadekto: buď opatrný, tam chodí v.

  • všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy

  • všemocne prísl.;

  • všemocnosť -i ž.

  • všemocný príd. všemohúci: v. vladár;
    v. cit;

  • všemohúci príd.

    I. kt. môže všetko, kt. má všetku moc, všemocný: v-a bytosť;
    v-a láska;
    náb. v. Boh;

  • všemohúco prísl.

    II. Všemohúci m. náb. Boh

  • všemožne prísl.

  • všemožný príd. všetok možný; čo možno najväčší: v-é úsilie;

  • všeobecne prísl.: v. známa vec;
    chápaný v.;
    spomenúť niečo iba tak, v.;

  • všeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis

  • všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne

  • všeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola

  • všeobecný príd.

    1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
    v-é volebné právo;
    v-é zákonitosti, pravdy;
    v. pojem;
    v-é vzdelanie, op. odborné;
    lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné

    2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;

  • všeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový

  • všestranne prísl.: v. vzdelaný;

  • všestrannosť -i ž.

  • všestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
    v-á spokojnosť všeobecná;

  • všetečne prísl.: v. sa spýtať na niečo;

  • všetečnica -e -níc ž.

  • všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

  • všetečnosť -i ž.

  • všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
    v-é otázky;

  • všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky

    I. zám. vymedz.

    1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná;
    v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl;
    v-a česť výraz uznania;
    my v-i, v-i do jedného, v-i štyria;
    zo v-ých strán zovšadiaľ;
    v-o sa rozutekalo všetci;
    kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?

    2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat

    3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili

    (hľadať) po v-ých kútoch všade;
    expr. nemá v-ých doma je nenormálny;
    v-ými masťami mastený prefíkaný

    II. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému;
    urobím v. výraz odhodlania;
    v. možné všeličo

    podľa v-ého asi, pravdepodobne;
    bez v-ého niet námietok;
    v. alebo nič nie polovičato;
    (robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba;
    (ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné;
    už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené

  • všetučko zám. vymedz. expr. často v spoj. všetko-všetučko zdôrazňuje úplnosť, úplne všetko: v. zhorelo

  • všeumelec -lca m. všestranný umelec: príroda je v.

  • vševed -a mn. -ovia m. kto všetko vie: náš sused je hotový v.;
    rozpráv. ded V.

  • vševediaci príd. kt. všetko vie; svedčiaci o tom: nie som v.! v. pohľad

  • všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV