Význam slova "vše" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého

všedne prísl.;

všednosť -i ž.

všedný príd. obyčajný (význ. 1), bežný, každodenný: v. deň, op. sviatočný;
v. príbeh, zjav;
rozhovor o v-ch veciach;

všehoj -a m. liečivá bylina, bot. Panax

všekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit

všeličo -čoho zám. neurč.

1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné;
v. sa dá zlepšiť;
v-mu sa priučil

2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo;
človek musí v. prehltnúť;
tam môže v. nachytať

všeliek -u m.

1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria

2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;

všelijako zám. neurč. príslov.

1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať

2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
správali sa k nemu v.

všelijaký zám. neurč.

1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti

2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle

všelikade zám. neurč. príslov. označ. mnoho rozlič. smerov al. miest, ktorými prechádza dej: cez strechu v. presvitalo;
v. sa roztratili;
v. pochodil

všelikde zám. neurč. príslov.

1. označ. mnoho rozlič. miest al. smerov: veci rozhádzané v. po izbe;
na výlet sa dá ísť v.

2. expr. na podozrivom, pochybnom mieste al. na takéto miesto: teba tiež možno v. stretnúť;
v. sa môžeš zatúlať

všelikto -koho zám. neurč.

1. označ. mnoho rozličných osôb, mnohí: v. sa na teba spytoval

2. expr. podozrivé, pochybné osoby, kadekto: buď opatrný, tam chodí v.

všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy

všemocne prísl.;

všemocnosť -i ž.

všemocný príd. všemohúci: v. vladár;
v. cit;

všemohúci príd.

I. kt. môže všetko, kt. má všetku moc, všemocný: v-a bytosť;
v-a láska;
náb. v. Boh;

všemohúco prísl.

II. Všemohúci m. náb. Boh

všemožne prísl.

všemožný príd. všetok možný; čo možno najväčší: v-é úsilie;

všeobecne prísl.: v. známa vec;
chápaný v.;
spomenúť niečo iba tak, v.;

všeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis

všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne

všeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola

všeobecný príd.

1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
v-é volebné právo;
v-é zákonitosti, pravdy;
v. pojem;
v-é vzdelanie, op. odborné;
lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné

2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;

všeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový

všestranne prísl.: v. vzdelaný;

všestrannosť -i ž.

všestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
v-á spokojnosť všeobecná;

všetečne prísl.: v. sa spýtať na niečo;

všetečnica -e -níc ž.

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všetečnosť -i ž.

všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky;

všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky

I. zám. vymedz.

1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná;
v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl;
v-a česť výraz uznania;
my v-i, v-i do jedného, v-i štyria;
zo v-ých strán zovšadiaľ;
v-o sa rozutekalo všetci;
kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?

2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat

3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili

● (hľadať) po v-ých kútoch všade;
expr. nemá v-ých doma je nenormálny;
v-ými masťami mastený prefíkaný

II. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému;
urobím v. výraz odhodlania;
v. možné všeličo

● podľa v-ého asi, pravdepodobne;
bez v-ého niet námietok;
v. alebo nič nie polovičato;
(robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba;
(ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné;
už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené

všetučko zám. vymedz. expr. často v spoj. všetko-všetučko zdôrazňuje úplnosť, úplne všetko: v. zhorelo

všeumelec -lca m. všestranný umelec: príroda je v.

vševed -a mn. -ovia m. kto všetko vie: náš sused je hotový v.;
rozpráv. ded V.

vševediaci príd. kt. všetko vie; svedčiaci o tom: nie som v.! v. pohľad

všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz

vášeň -šne ž.

1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou

2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene

3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou