Význam slova "tvaã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mŕtva ž. nebohá

● o m-ch (sa má hovoriť) len dobre;
bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života;
expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk

naštvať -e -ú dok. expr.

1. vyvolať nevraživosť, popudiť, poštvať: n-l proti nemu rodinu

2. hovor. nahnevať: neúspech ho n-l

// naštvať sa veľmi sa nahnevať: n. sa pre maličkosť;
odišiel n-ný

poštvať -e -ú dok. štvaním popudiť, nahnevať: p. ľudí proti vrchnosti, p. psa na niekoho

rozoštvať -e -ú dok. štvaním vzbudiť nenávisť, hnev medzi niekým: r. národy, rodiny;

štvať -e -ú nedok.

1. naháňať (význ. 2), prenasledovať; duriť: š. zver, ľudí

2. poburovať (význ. 2), podpichovať, huckať: š. proti vláde, proti susedom

3. hovor. expr. hnevať, zlostiť: š-e ho neporiadok, neš-i ma!

// štvať sa hovor. expr.

1. hnať sa (význ. 2, 3), náhliť sa, naháňať sa: š. sa s dokončením práce

2. hnevať sa (význ. 1), zlostiť sa

uštvať -e -ú dok.

1. štvaním (význ. 1) vysiliť: u. zver

2. expr. unaviť, vyčerpať, umoriť: u. súpera;
byť u-ný po celodennej práci

// uštvať sa expr. unaviť sa, vyčerpať sa, ustať: u. sa behaním za nákupmi

vyštvať -e -ú dok.

1. štvaním vypudiť, vyhnať: v. zver z úkrytu

2. expr. prenasledovaním ap. prinútiť odísť: v-li ho z podniku, nedať sa v.