Význam slova "slov" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

slovakista -u m. odborník v slovakistike; učiteľ al. poslucháč slovakistiky;

slovakistický príd.

slovakistika -y ž. vedný odbor zaoberajúci sa sloven. jazykom, literatúrou a históriou;

slovakistka -y -tiek ž.;

slovakizácia -ie ž. poslovenčovanie, poslovenčenie;

slovakizačný príd.: s. prúd, s-é zámery

slovakizmus -mu m. lingv. sloven. jazykový prvok v inom jazyku

slovakofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Slovákov a všetkého slovenského;

slovakofilský príd.;

slovakofilstvo -a s.

slovančina -y ž.

1. niekt. slovanský jazyk

2. praslovančina

slovanofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Slovanov a všetkého slovanského;

slovanofilský príd.: s-é myšlienky;

slovanofilstvo -a s.

slovanskosť -i ž.

slovanský príd. k Slovan: s-é národy, jazyky, s-á vzájomnosť;

slovenčina -y ž. slovenský jazyk; ako vyučovací predmet i slovenská literatúra: spisovná s., Štúrova s., preložiť do s-y;
známka zo s-y

slovenčinár -a m. odborník v slovenčine; učiteľ al. poslucháč slovenčiny; slovakista;

slovenčinárka -y -rok ž.;

slovenčinársky príd.

slovensko-český príd. slovenský a český; vyjadrujúci vzájomnosť vo veciach týkajúcich sa Slovákov a Čechov: s. slovník, s-é vzťahy

slovenskosť -i ž.

slovenský príd. k Slovák, Slovensko: s. jazyk, národ;
S-á republika, S-á národná rada, S-á národná strana, S-á filharmónia;
s. folklór;

slovensky prísl.: hovoriť (po) s., s. cítiaci človek;

slovesnosť -i ž. umelá al. ľud. lit. tvorba: ľudová s.

slovesný¹ príd. týkajúci sa slovesnosti: s-á tvorba, s-é umenie

slovesný² príd.: s. prísudok, s-é podstatné meno

sloveso -a -vies s. lingv. ohybné slovo vyjadrujúce dej: dokonavé, pomocné, predponové s.;

slovičkáriť -i nedok. hovor. hrať sa so slovami; bezobsažne hovoriť, tárať: prázdne s-enie

slovinčina -y ž. slovinský jazyk

slovinský príd. k Slovinec, Slovinsko: s. národ, s-á reč;

slovinsky prísl.: hovoriť (po) s.

slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.

1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.;
povedať s-ko na vysvetlenie

2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a;
učiť sa s-a

● zájsť na s-íčko na krátky rozhovor;
neujde mu ani s-íčko nič

slovníček -čka m. zdrob. k 1: vreckový s.

slovník -a m.

1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v kniž. príručke: jednozväzkový, prekladový, frazeologický s., s. cudzích slov;
náučné, terminologické s-y, s. spisovateľov;
pozrieť sa do s-a

2. slovná zásoba, lexika: vývin s-a, bohatý Hviezdoslavov s., obraznosť s-a;

slovnikár -a m. kto sa zaoberá tvorbou slovníka, lexikograf;

slovnikárka -y -rok ž.;

slovnikársky príd.: s-a práca;

slovnikárstvo -a s. lexikografia

slovníkový príd.: s-é usporiadanie, s-é bohatstvo;

slovnodruhovo prísl.

slovnodruhový príd. týkajúci sa slovných druhov;

slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;

slovo -a slov s.

1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.;
dĺžka, význam, výskyt s-a;
hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a;
v pravom zmysle s-a;
spisovné, nárečové s-á

2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod;
príkre, úprimné, povzbudivé s.;
silné s. odvážny výrok al. prejav;
prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč;
povedať dve-tri s-á;
majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše;
kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie;
mať dar s-a byť výrečný;
(ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať

3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.

● čestné s.! zaverenie, uistenie;
škoda slov je zbytočné hovoriť;
mať posledné s. rozhodnúť;
stratiť s. s niekým porozprávať sa;
stratiť s. za niekoho prihovoriť sa;
vrátiť s. zrušiť sľub;
dať, udeliť s. vyzvať hovoriť;
urobiť bez s-a poslušne;
poslúchať na s. ihneď;
chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky;
to je s. do bitky vážna reč;

slovom, dôraznejšie jedným s. čast. uvádza nové vysvetlenie, zhrnutie, skrátka, jednoducho: (jedným) s., sama nepríjemnosť;
s., pracuje usilovne

slovosled -u m. lingv. poradie slov (vo vete): správny, príznakový s.;

slovosledový, slovosledný príd.

slovotvorne prísl.

slovotvorný príd. lingv. týkajúci sa tvorenia slov: s. postup, základ, s-á predpona;

nedok. prečíslovávať -a

tiežslovák -a mn. -ci m. pejor. Slovák, kt. sa nepriznáva k svojmu pôvodu al. sa zaň hanbí;