Význam slova "opo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 42 výsledkov (1 strana)

  • opočlovek -a m. vývinové štádium človeka (pred štádiom pračloveka)

  • opodstatnene prísl.;

  • opodstatnenosť -i ž.

  • opodstatnený príd. majúci opodstatnenie, oprávnený, odôvodnený: o-á kritika;

  • opodstatniť dok. kniž. podložiť podstatnými dôvodmi, odôvodniť, oprávniť: tento čin treba o.;
    vedecké o-enie postupu;

  • nedok. opodstatňovať

  • opojiť -í -a dok.

    1. omámiť (význ. 2), očariť: krása ho o-la;
    byť o-ený víťazstvom, láskou;
    prebrať sa z chvíľkového o-enia

    2. opiť, omámiť: o-enie alkoholom;

  • opojne prísl.;

  • opojnosť -i ž.

  • opojný príd. opájajúci, omamný: o-á vôňa, noc;
    o. nápoj;

  • opomenúť -ie -ú -nul dok. práv. zanedbať: o-tie zákona;
    o-tý dedič vynechaný z testamentu;

  • nedok. opomínať -a

  • opona -y opôn ž. záves oddeľujúci hľadisko: spustiť o-u, vyjsť pred o-u

  • oponent -a m.

    1. kto oponuje (v diskusii), protivník

    2. posudzovateľ ved. al. odbornej práce;

  • oponentka -y -tiek ž.;

  • oponentský príd.: o-é konanie oponentúra

  • oponentúra -y -túr ž. kritické posúdenie ved. al. odbornej práce, oponentské konanie

  • oponovať nedok.

    1. protirečiť istému názoru (v diskusii ap.): o. učiteľovi;
    vždy a všade o-l

    2. byť oponentom (význ. 2): o. správu o výskumnej úlohe

  • opora -y opôr ž.

    1. o čo sa dá oprieť, podpera: nosná o.;
    podoprieť konáre silnou o-ou

    2. pomoc (mravná al. hmotná), posila, podpora: matka je o-ou rodiny;
    mať, nájsť o-u v niekom, niečom

  • oporný príd. slúžiaci ako opora: o. pilier, stĺp;
    o. bod miesto v teréne na obranu i fraz. čo slúži ako pevné východisko (napr. pri prejave)

  • oportunista -u m. u koho sa prejavuje oportunizmus (v konaní al. zmýšľaní);

  • oportunistický príd.

  • oportunistka -y -tiek ž.;

  • oportunizmus -mu m. prispôsobovanie sa danej situácii za cenu ústupu od zásad; odklon od zásadného stanoviska v prospech rýchlych výhod;

  • opotrebovať, opotrebiť dok. (častým) používaním znehodnotiť: o. súčiastky, o-ané/-ené mince;
    o-aná fráza;
    o-anie/-enie ložísk;

  • nedok. opotrebúvať -a

    // opotrebovať sa, opotrebiť sa: organizmus sa rýchlo o-l;

  • nedok. opotrebúvať sa

  • opovážiť sa -i dok. príliš sa odvážiť, trúfnuť si: o. sa protestovať;
    opováž sa! prísny zákaz;

  • opovážlivec -vca m. opovážlivý človek

  • opovážlivo prísl.;

  • opovážlivosť -i ž.

  • opovážlivý príd. príliš al. nemiestne odvážny, trúfalý, bezočivý; svedčiaci o tom: o. mládenec;
    o-é konanie, kúsky;

  • nedok. opovažovať sa: ty sa o-š (odmietnuť)?

  • opovrhnúť -e -ú -hol dok. s pohŕdaním odmietnuť, pohrdnúť: spoločnosť ním o-la, o. peniazmi;
    cítila sa o-tá;
    pozrieť sa s o-tím, prejav o-tia;

  • nedok. opovrhovať

  • opovržlivo prísl.: o. hľadieť

  • opovržlivý príd. opovrhujúci, pohŕdavý: o. úsmev, mať o. postoj k niečomu;

  • opozícia -ie ž.

    1. opačná mienka, nesúhlas (obyč. s panujúcim názorom, s vládou): stáť, byť v o-ii;
    o. proti výstavbe atómových elektrární

    2. skupina ľudí presadzujúca v polit. živote politiku odlišnú od vládnucej: politická o., členovia o-ie;
    vystupovanie o-ie proti koalícii

    3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie: o. planéty;

  • opozične prísl.

  • opozičník -a mn. -ci m. obyč. pejor. kto je (zásadne) v opozícii, odporca: nepoučiteľní o-i

  • opozičný príd.: o-á tlač, o-é hnutie;

  • opozitum -ta -zít s. lingv. slovo vyjadrujúce opačný význam, antonymum (napr. vysoký nízky)

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV