Význam slova "opo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

opočlovek -a m. vývinové štádium človeka (pred štádiom pračloveka)

opodstatnene prísl.;

opodstatnenosť -i ž.

opodstatnený príd. majúci opodstatnenie, oprávnený, odôvodnený: o-á kritika;

opodstatniť dok. kniž. podložiť podstatnými dôvodmi, odôvodniť, oprávniť: tento čin treba o.;
vedecké o-enie postupu;

nedok. opodstatňovať

opojiť -í -a dok.

1. omámiť (význ. 2), očariť: krása ho o-la;
byť o-ený víťazstvom, láskou;
prebrať sa z chvíľkového o-enia

2. opiť, omámiť: o-enie alkoholom;

opojne prísl.;

opojnosť -i ž.

opojný príd. opájajúci, omamný: o-á vôňa, noc;
o. nápoj;

opomenúť -ie -ú -nul dok. práv. zanedbať: o-tie zákona;
o-tý dedič vynechaný z testamentu;

nedok. opomínať -a

opona -y opôn ž. záves oddeľujúci hľadisko: spustiť o-u, vyjsť pred o-u

oponent -a m.

1. kto oponuje (v diskusii), protivník

2. posudzovateľ ved. al. odbornej práce;

oponentka -y -tiek ž.;

oponentský príd.: o-é konanie oponentúra

oponentúra -y -túr ž. kritické posúdenie ved. al. odbornej práce, oponentské konanie

oponovať nedok.

1. protirečiť istému názoru (v diskusii ap.): o. učiteľovi;
vždy a všade o-l

2. byť oponentom (význ. 2): o. správu o výskumnej úlohe

opora -y opôr ž.

1. o čo sa dá oprieť, podpera: nosná o.;
podoprieť konáre silnou o-ou

2. pomoc (mravná al. hmotná), posila, podpora: matka je o-ou rodiny;
mať, nájsť o-u v niekom, niečom

oporný príd. slúžiaci ako opora: o. pilier, stĺp;
o. bod miesto v teréne na obranu i fraz. čo slúži ako pevné východisko (napr. pri prejave)

oportunista -u m. u koho sa prejavuje oportunizmus (v konaní al. zmýšľaní);

oportunistický príd.

oportunistka -y -tiek ž.;

oportunizmus -mu m. prispôsobovanie sa danej situácii za cenu ústupu od zásad; odklon od zásadného stanoviska v prospech rýchlych výhod;

opotrebovať, opotrebiť dok. (častým) používaním znehodnotiť: o. súčiastky, o-ané/-ené mince;
o-aná fráza;
o-anie/-enie ložísk;

nedok. opotrebúvať -a

// opotrebovať sa, opotrebiť sa: organizmus sa rýchlo o-l;

nedok. opotrebúvať sa

opovážiť sa -i dok. príliš sa odvážiť, trúfnuť si: o. sa protestovať;
opováž sa! prísny zákaz;

opovážlivec -vca m. opovážlivý človek

opovážlivo prísl.;

opovážlivosť -i ž.

opovážlivý príd. príliš al. nemiestne odvážny, trúfalý, bezočivý; svedčiaci o tom: o. mládenec;
o-é konanie, kúsky;

nedok. opovažovať sa: ty sa o-š (odmietnuť)?

opovrhnúť -e -ú -hol dok. s pohŕdaním odmietnuť, pohrdnúť: spoločnosť ním o-la, o. peniazmi;
cítila sa o-tá;
pozrieť sa s o-tím, prejav o-tia;

nedok. opovrhovať

opovržlivo prísl.: o. hľadieť

opovržlivý príd. opovrhujúci, pohŕdavý: o. úsmev, mať o. postoj k niečomu;

opozícia -ie ž.

1. opačná mienka, nesúhlas (obyč. s panujúcim názorom, s vládou): stáť, byť v o-ii;
o. proti výstavbe atómových elektrární

2. skupina ľudí presadzujúca v polit. živote politiku odlišnú od vládnucej: politická o., členovia o-ie;
vystupovanie o-ie proti koalícii

3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie: o. planéty;

opozične prísl.

opozičník -a mn. -ci m. obyč. pejor. kto je (zásadne) v opozícii, odporca: nepoučiteľní o-i

opozičný príd.: o-á tlač, o-é hnutie;

opozitum -ta -zít s. lingv. slovo vyjadrujúce opačný význam, antonymum (napr. vysoký nízky)