Význam slova "oblá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obláčik -a/-čka, obláčok -čka m. zdrob.

oblačiť sa nedok. často neos. pokrývať sa oblakmi; mračiť sa, chmáriť sa, zaťahovať sa: podvečer sa začalo o.;
nebo sa o-í

oblačno vetná prísl. k 1: je o.;

oblačnosť -i ž. množstvo oblakov na istom mieste: veľká, kopovitá o.;
o. ustupuje

oblačný príd.

1. pokrytý oblakmi, mračný: o-é nebo

2. podobný oblakom: o-á hmla;

oblafnúť -e -ú -fol dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošmeknúť, okabátiť

obľahčiť dok.

1. urobiť ľahším, zmierniť ťarchu: o. konštrukciu, konštrukcii

2. uľahčiť (význ. 1): o. niekomu prácu

3. uľahčiť, zmierniť: o. niekomu utrpenie;

nedok. obľahčovať

// obľahčiť sa neos. uľahčiť sa, uľaviť sa: o-lo sa mu, keď sa vyhovoril

dok. obľahnúť² -e -ú -hol

obľahnúť¹ -e -ú -hol dok. zastaráv. ostať ležať ako chorý, ochorieť: na jeseň o-la

oblak -u m.

1. vodné pary tvoriace vo vzduchu súvislý celok: ľahký o.;
ťažké, búrkové o-y mračná;
o-y letia

2. zhluk čiastočiek niečoho vo vzduchu: o. dymu, piesku, vône

● lietať, vznášať sa v o-och a) nereálne zmýšľať b) byť vo vytržení;
nebude z toho o-u dážď neuskutoční sa to;

oblámať -e -u dok.

1. lámaním odstrániť (zo strán), olámať, poodlamovať: o. konáre

2. lámaním zbaviť niečoho, poškodiť: o. strom;

nedok. oblamovať

// oblámať sa lámaním sa oddeliť, poškodiť;

nedok. oblamovať sa

nedok. oblápať -a

oblapiť dok. obomknúť: o. rukami strom;
expr. objať: o. dievča okolo pása;
o-li sa a tak šli;

oblapkávať -a nedok. expr. oblápať, obchyt(k)ávať

oblasť -i ž.

1. vymedzené územie (z geogr., ekon., admin. ap. hľadiska): tatranská, vinárska, pohraničná o.

2. časť tela a jej okolie: brušná, krčná o.

3. okruh činnosti, záujmu, odbor, sféra, úsek: výrobná, politická o.;
o. vedy, športu;

oblastný príd.: o-á športová súťaž;
o. význam

oblátka -y -tok ž. tenké krehké pečivo: vianočné, plnené o-y;

oblátkový príd.

oblažiť dok. kniž. urobiť blaženým, obšťastniť: úspech ho o-l;

oblázniť -i dok. expr. poblázniť, zmiasť, (p)obalamutiť: načisto ma o-l

nedok. oblažovať

oblízať -že -žu dok.

1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz), olízať: o. si prsty i fraz. byť spokojný;
pes o-l chlapcovi tvár

2. lízaním odstrániť, zlízať: o. kvapky medu, smotany

● expr. mohol by si všetkých päť, desať → prstov o.;

oblôčik -a/-čka m. zdrob.

oblúčik -a/-čka m. zdrob.;

oblúčikovitý, oblúčkovitý príd. majúci podobu oblúč(i)ka: o. zárez

oblúčikový, oblúčkový príd.

oblúk -a m. polkruhové zakrivenie; vec al. pohyb takejto podoby: o. dúhy;
letieť o-om;
mostný o., rebrový o.;
víťazný o. brána postavená na oslavu víťazstva;
geogr. karpatský o.;
elektrotech. elektrický o. trvalý elektr. výboj;

oblúkovito, oblúkovite prísl.: o. ohnutý

oblúkovitý príd. majúci podobu oblúka: o-á klenba;

oblúkový príd.: o-á klenba, brána;
odb.: o-á lampa, o-á píla;

oblý príd. okrúhly, zaoblený, zaokrúhlený, op. hranatý: o-é boky, o-é kamene;