Význam slova "náv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. navykať

// navyknúť si osvojiť si ako návyk, privyknúť, zvyknúť si: n. si na poriadok, n-l si chodiť skoro spávať;
človek si na všetko n-e;
robiť niečo n-tým spôsobom;

nedok. navykať si

navyknúť -e -ú -kol dok. spôsobiť, aby sa niečo niekomu stalo návykom: n. ľudí na poriadok, poriadku;

návykový príd.: psych. n-é konanie;
lek. n-é jedy narkotiká

navymýšľať -a dok. veľa všeličoho vymyslieť (význ. 1, 2), povymýšľať: n. zábavky;
to nie je pravda, to si si n-l

navyše

I. prísl. nad (normálnu, predpokladanú ap.) mieru: dvaja hostia prišli n.

II. čast. pripája aktuálny výraz, nadto, k tomu, popritom: je lenivý a n. klame

III. predl. s G vyj. vyššiu mieru, nad (význ. 3): n. pôvodného plánu vyrobili 5 ton

navýšiť -i dok. admin. slang. zväčšiť, zvýšiť: n-enie kapitálu

navystrájať -a dok. expr. veľa a opakovane vystrájať, povyvádzať: búrka n-la škody;
čo to dieťa n-ja!

navzájom prísl. vzájomne; obojstranne: n. sa poznať, n. si pomáhať

navzdor, navzdory kniž.

I. prísl. proti vôli, naprotiveň, napriek: robí mi to n.

II. predl. s D vyj. prípustku, napriek, vzdor: n. zákazu (odišiel)

III. iba navzdor tomu, že ... spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, napriek tomu, že: odporuje n. tomu, že nemá pravdu

navždy, hovor. navždycky prísl. na všetok budúci čas, natrvalo, naveky: n. sa rozlúčiť

● odísť n. zomrieť;
raz (a) n. definitívne

včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e

vďačný príd.

1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad

2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;

vínčisko -a -čisk s. zvel.

všemožný príd. všetok možný; čo možno najväčší: v-é úsilie;

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky;

výbušný príd.

1. kt. má schopnosť vybuchnúť, explozívny: v-á zmes, v-é látky

2. kt. prudko reaguje, prudký, explozívny: v. človek, v-á povaha;

výhražný príd. vyjadrujúci vyhrážku: v. list;
v. pohľad;

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

výlučný príd.

1. patriaci iba jednej osobe, skupine, výhradný: v-é právo

2. odlišujúci sa od bežného, mimoriadny, exkluzívny: v-é postavenie, prostredie;

výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad;
v-é postavenie osobitné;
v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody;

výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas

výrečný príd.

1. kt. plynne, pohotovo, rád hovorí: v. prednášateľ, rozprávač

2. výrazný (význ. 1, 2), presvedčivý, významný: v-é svedectvo;
v. posunok;

výrobno-organizačný príd. týkajúci sa organizácie výroby: v-é opatrenie

výročný príd.

1. k výročie: v. deň

2. konaný raz do roka, každoročne sa opakujúci: v-á plenárka, v-á správa;
v. jarmok;
v-é sviatky

výsmešný príd. vyjadrujúci výsmech: v-é slová, pohľady;

výstižný príd. kt. dobre vystihuje, priliehavý: v. citát, preklad, argument, v. opis;

výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;

výtlačný príd. určený na vytláčanie kvapaliny: v-é potrubie

výtržníčka -y -čok ž.;

výtržnícky príd. i prísl.;

výtržníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k výtržník

2. výtržnícky skutok

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;

výučné s. poplatok za vyučenie

výučný príd.: v. list doklad o vyučení

význačný príd. významný (význ. 1): v-é poslanie, v-á osobnosť;