Synonymá slova "náv" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 391 výsledkov (4 strán)
-
náva p. záhrobie
záhrobie posmrtný svet: vrátiť sa zo záhrobia • druhý svet: odišiel na druhý svet • podsvetie (v mytológii svet mŕtvych) • večnosť: rodičia sú už na večnosti • večný život • kniž. Hádes • zried. náva (Stodola)
nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domu • privábiť • zvábiť • zlákať • zviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmy • navnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanie • expr.: nabastviť • napačmať • napašmať • rozpašmať • hovor.: namaškrtiť • nalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavu • hovor.: nalapať • nachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľuby • vlákať • vovábiť • zried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytu • kniž. prilúdiť • zried. navábiť
navábiť p. nalákať
nahovárač 1. kto nahovára, navádza na niečo • práv. navádzač (kto niekoho navádza na trestný čin) • práv. zastar. návodca
2. p. sprostredkovateľ
navádzač p. nahovárač 1
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
navádzať p. vábiť, porov. naviesť 1
podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)
pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšieho • hnevať • zlostiť • pokušiavať • zastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psa • znepokojovať • vyrušovať • rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušuje • dobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamaráta • expr.: jedovať • dopaľovať • domŕzať • dojedať • dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami
2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriech • navádzať • lákať • vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádež • nabádať • podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať • podkušiavať • podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil
vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamou • vnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zveri • hovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovala • nabádať • podnecovať • ponúkať • vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťaž • nahovárať • navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výlet • zvádzať • navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádež • hovor. expr.: lanáriť • poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzku • verbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavu • mámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveď • nár. bastviť (Jesenský)
verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencov • najímať: najímanie dobrovoľníkov
2. naliehavo získavať agitáciou • nahovárať • navádzať • lákať • vábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavby • hovor. expr. lanáriť • slang. náborovať
vplývať uplatňovať vplyv, autoritu, moc • mať vplyv: vplýval, mal vplyv na svojich kolegov • účinkovať • mať účinok • pôsobiť: slová naňho neúčinkovali; počasie má účinok na zdravie; umenie pôsobí na city človeka • nahovárať • navádzať • nabádať (rečou, presviedčaním vplývať): moderátorka navádzala, nabádala diskutujúcich, aby sa riešili základné otázky
zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať • vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru • pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť • nahovárať • nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet • vábiť • lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi • ťahať • priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu • pútať • upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť
2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície
3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť • privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu
množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov
2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov
p. aj kopa 2
nával 1. p. tlačenica 2. p. množstvo 2
tlačenica zhluk tlačiacich sa ľudí: pri vlaku nastala tlačenica, predrať sa tlačenicou • nával (veľké nahromadenie ľudí): v obchodoch je nával • hovor. stisk: v tržnici bol stisk • expr. mrvenica: strhla sa mrvenica • expr.: mrvenisko (Skalka) • motanica: stratiť sa v motanici • expr.: trma-vrma • kucapaca • skrumáž • socanica (Jesenská) • zried. strk (Hviezdoslav)
tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý
2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1
naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na auto • dať: dali debny do vagónov • naklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na police • subšt. naládovať
2. umiestniť niekde v istom množstve • dať • naklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievky • navŕšiť • nakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocím • nahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do tašky • napchať • natlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vreca • hovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufra • expr. natrepať • hovor. expr. nacápať • pejor.: nakydať • naváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopu • subšt. naládovať
3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať • zakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorky • zavariť: zavarené ovocie
4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať
naváľať 1. p. naložiť 2 2. p. uložiť 4
uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnice • položiť (na krátky čas): vrece položili na zem • odložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto! • schovať • uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezore • upratať • odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?
2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohu • usporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stole • urovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrini • poukladať • poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny
3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižku • schovať • uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľni • deponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke
4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výlet • poveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohou • naložiť • prikázať • nariadiť • naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosť • prideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcu • expr. naklásť • hovor. expr.: navaliť • naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniť • odb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady
5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trest • admin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemku • hovor. expr.: napariť • nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupok • položiť: položiť si podmienku platiť vopred
nahrnúť sa 1. vo veľkom množstve prísť, objaviť sa • expr.: navaliť sa • naváľať sa: ľudia sa nahrnuli, navalili do autobusu; snehu sa naváľalo • napadnúť • expr. nakydať (sa): napadlo, nakydalo sa veľa snehu • expr. zosypať sa: všetko sa na ňu zosypalo • expr. narútiť sa • expr. zried. pohrnúť sa (Kukučín)
2. p. nahromadiť sa
napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu
2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu
3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)
naváľať sa p. napadnúť 1
naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlený • nahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťa • šikmý • zošikmený • nerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovina • vyklonený • vychýlený • hovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutá • navážený • navalený • prechýlený • pochýlený • zried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden bok • sklonený • schýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej roboty • prihrbený • nahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbený • zohnutý • ohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia) • nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromu • ležatý: ležaté písmo
2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2
nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliť • nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl • navážiť • zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu • prechýliť • zried.: nadhnúť • prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu • navaliť: búrka navalila strom • skloniť • schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi • ohnúť • zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu • vykloniť • vychýliť • vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají • prikloniť • prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu • ponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť
2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť si • získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov • hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila • naviesť • zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal • zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň
navaliť p. nakloniť 1
prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôdu • vydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné
2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o deti • naložiť • nariadiť • nakázať • prikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súdu • expr. navaliť: navalili mi povinností • poprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)
3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliť • zaradiť: prideliť zamestnanca k stroju • začleniť: začlenili ma do iného oddelenia • vymedziť • vykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu
navaliť sa 1. porov. nakloniť 2. p. nahrnúť sa 1
váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľať • kotúľať • valiť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové gule • expr. krbáľať: krbáľal súdok • prevŕhať • prevracať • prevaľovať • expr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sud • navaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káru • expr. vaľkať
2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1
nárazovitý ktorý sa uskutočňuje v nárazoch; ktorého charakterizuje nerovnomerný, nepravidelný priebeh • nárazový: fúkať bude silný, nárazovitý, nárazový vietor; niektoré práce majú nárazovitý, nárazový charakter • hovor. návalový: neznášam návalovú robotu • príležitostný (obyč. o práci, ktorá má krátkodobé trvanie): zohnal iba nárazovitú, príležitostnú prácu
návalový p. nárazovitý
navariť 1. p. uvariť 1 2. p. zapríčiniť
uvariť 1. varením pripraviť al. upraviť (obyč. jedlo, nápoj): uvariť chutný obed; uvariť vodu na čaj • hovor. expr. ukuchtiť (jedlo): narýchlo niečo ukuchtila • trocha pejor.: uklochniť • uklochtiť: uklochní, uklochtí hocičo, len aby bol pokoj • navariť • hovor. expr. nakuchtiť • trocha pejor.: naklochniť • naklochtiť (obyč. v dostačujúcej miere): navariť na dva dni; naklochnili, naklochtili pre celú rodinu • prevariť (zohriať na bod varu, obyč. tekutinu): mlieko treba hneď prevariť, uvariť • expr. navyvárať (uvariť viac druhov jedál)
2. p. presvedčiť, prehovoriť 1, uhovoriť
zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastu • zaviniť • kniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinil • expr. navariť: sám si to navaril • privolať • kniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobu • podnietiť • vyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburu • pričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťaži • spôsobiť • urobiť • kniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?
p. aj spôsobiť
navážiť p. nakloniť 1
navážka to, čo sa naváža • návoz: navážka, návoz piesku, zeminy
nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieť • naviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvo • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišli • prehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učil • hovor. nakriatnuť • expr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačku • hovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy
2. nanútiť mienku • navravieť • narozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanie • expr.: nahútať • nahúsť • nahučať • nahúkať • natrúbiť • natúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasila • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne
3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestu • subšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku
4. p. narozprávať
navdať p. naviesť 1
naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriť • navravieť: naviedol, nahovoril ho na šport • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanie • prehovoriť • prevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátil • zlákať • zviesť • zvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádež • hovor. nakriatnuť • expr.: nabadurkať • nabastviť • nabaláchať: nabadurkal syna na výlet • hovor.: naverbovať • zverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet
2. p. usmerniť 1
zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím preč • zaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia
2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiť • dať dohromady • dať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopy • expr.: spriahnuť • spriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopy • zomknúť • zjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor
3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cesty • odvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na iné • odpútať • odtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné
4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákať • zvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmy • naviesť • nahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na útek • nalákať • navnadiť • hovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogy • hovor.: nachytať • nalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľuby • hovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinu • stiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárik • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť
5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2
navečer 1. p. večer2 2. p. zvečera, predvečerom
predvečerom na sklonku dňa, v čase pred večernými hodinami, pred večerom • podvečer • v podvečer: predvečerom, podvečer chodieva na prechádzku; v podvečer začalo snežiť • na mrku • podvečerom • expr. podvečierkom: podvečerom, podvečierkom býva u nich veselo • navečer • zvečera (na začiatku večera): navečer, zvečera sa vyčasilo
večer2 v čase od súmraku do noci, vo večernom čase, počas večera • večerom • expr. večierkom: večer, večerom si rád vyjde na prechádzku; večierkom sedávali na podstení • navečer: navečer začalo snežiť
zvečera na začiatku večera • navečer: zvečera, navečer padla rosa • podvečer • podvečerom • expr. podvečierkom: domov sa vrátil až podvečer, podvečerom • predvečerom: predvečerom si zdriemol • na mrku • na mrkaní • na súmraku
natrvalo na všetok budúci čas • trvalo • trvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidieku • nastálo • navždy • hovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičov • naveky: naveky zostane mrzákom • definitívne • nenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominuli • fraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždy • fraz. (až) do súdneho dňa
naveky 1. p. trvalo 1, 2, natrvalo 2. p. ustavične, vždy
trvalo 1. neprerušovane v čase • trvale • neprestajne • ustavične • stále: na tejto škole trvalo, neprestajne pôsobil od sedemdesiatych rokov; ustavične, stále vzrastá počet nezamestnaných • nepretržite • permanentne • hovor. naveky: naveky sedí doma
p. aj ustavične
2. nepripúšťajúc zmenu, nepodliehajúc zmenám; na celý budúci čas • trvale • nemenne • stále • definitívne: zanechal trvalo, nemenne dobrý dojem; stále pristupuje k nim ako k malým deťom; rozhodol sa trvale, definitívne zostať • natrvalo • nastálo • navždy • hovor. navždycky • fixne: trvalo, natrvalo zhoršené podmienky na prácu; prišiel sem bývať nastálo, navždy, navždycky • naveky: naveky zostali dobrými priateľmi • fraz. raz (a) navždy
ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse
vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia
nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilou • záverom • na záver • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domáci • zastar.: vposled • pokonne • nár. poostatku
2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli? • konečne • koniec koncov • koniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu • naveľa • ostatne • vlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáleží • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol
naveľa p. nakoniec 2
naveľa-naveľa p. ťažko 2
ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem
2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne
porov. aj ťažký 3
3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo
4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí
5. p. sotva 2
naverbovať p. získať 1, 2, naviesť 1
pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izby • preložiť • premiestiť • premiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsiene • presťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izby • popreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)
2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťom • popreťahovať • poprevliekať (postupne)
3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákať • zvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubu • šport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudziny • hovor., často pejor. zverbovať • naverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranu • získať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívu • popreťahovať (postupne, viacerých)
4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliť • natiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svaly • prepnúť • prepäť: prepnúť svoje sily • ponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát
5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín
6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť
získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si
2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa
3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali
bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelne • neúčelne • naplano • jalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplano • iba tak • len tak: iba tak, len tak sa túlal po meste • hore-dolu • krížom-krážom • sem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tam • expr. lárom-fárom • hovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fárom • hovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky
p. aj zbytočne
naslepo 1. bez predchádzajúceho uvažovania • slepo • voslep: naslepo, slepo, voslep sa rozbehla po ulici • bez rozmyslu • bez uváženia: bez rozmyslu, bez uváženia vystrelil na súperovu bránu • zastaráv. vospust (iba v spojení vospust sveta): vyšiel z domu a pustil sa vospust sveta • hovor. expr. naverímboha • zastaráv. nazdarboh: povedal to len tak naverímboha, nazdarboh • nár. naoslep (Hviezdoslav) • slang. nablind
2. nevidiac okolo seba • slepo • voslep: naslepo, slepo, voslep šmátrala rukami za pohárom • poslepiačky • slepiačky: skúšal ísť poslepiačky, slepiačky • nár.: poslepačky • slepačky
naverímboha 1. p. bezcieľne, naslepo 1 2. p. nerozmyslene
nerozmyslene bez predchádzajúceho, obyč. primeraného, zodpovedného uvažovania • bez uváženia • bez rozmyslu • nedomyslene • nepremyslene: bez uváženia skočil do vody; bez rozmyslu, nepremyslene sa pustil do boja • slepo: slepo splní každý príkaz • neuvážene • prenáhlene • unáhlene: neuvážene, prenáhlene zaútočiť na súpera; unáhlene, nerozmyslene odpovedala na to, čo sa jej pýtali • nerozumne • nerozvážne • hazardne: nerozmyslene, nerozumne investovať do nákupu starých strojov; nerozvážne, hazardne začal míňať peniaze na dostihoch • hovor. expr. naverímboha: naverímboha márni čas v krčme • fraz. hlava-nehlava: začal trhať kvety hlava-nehlava • ľahkomyseľne • ľahkovážne (nie dosť rozvážne): ľahkomyseľne, ľahkovážne vydala peniaze na zbytočnosti
porov. aj neuvážený
príves 1. bezmotorové vozidlo pripájané za vozidlo s pohonom • záves: traktor s prívesom, so závesom • náves (dvojkolesový príves za ťahačom) • vlek: kamióny s vlekmi • karavan (obytný príves k automobilu) • hovor. vlečka: autobus s vlečkou • hovor.: vlečniak • šlep (bezmotorový čln): remorkér s vlečniakom, so šlepom
2. p. prívesok 1
návesť p. znak 4
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
návestidlo žel. zariadenie, ktorým sa dáva znamenie • semafor
náveterný vystavený (častým) náporom vetra (op. záveterný) • veterný • vetristý: náveterný svah; veterná, vetristá strana domu
veterný 1. plný vetra • vetristý: veterné, vetristé počasie • náveterný (vystavený vetru): náveterná strana domu
2. p. vetrací 3. p. nestály 1
návetrie miesto vystavené vetru (op. závetrie) • úvetrie: dom stojí na návetrí, úvetrí
nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiť • nazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky fakty • nakopiť • navŕšiť • navežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa dreva • schrániť • naschraňovať • poschraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilie • nazhŕňať • pozhŕňať • nahrnúť • zhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadky • nazbierať • nazberať (zbieraním) • nahrabať • nár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakov • nahádzať • pohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlne • navrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zem • nanosiť • ponosiť • naznášať • poznášať • nadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za dom • nadovážať • podovážať • navoziť (vozením): navozili cement k plotu • hovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej ploche • nakradnúť • pokradnúť • expr.: nazbíjať • nakmíniť • nakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí
navežiť p. nahromadiť
naviac p. navyše 1
naviať 1. viatím nahromadiť • nafúkať • naduť: vietor navial, nafúkal snehu do izby • naniesť • nanosiť • naznášať (o daždi): voda naniesla piesok do okien • vmiesť: vietor vmietol sneh do dvora
2. neos. viatím vniknúť • nafúkať • naduť: navialo snehu do dvora
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
návidieť p. ľúbiť 1
navidomoči p. zreteľne 1
zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasne • zjavne • evidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojný • očividne • navidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšie • viditeľne • badateľne • pozorovateľne • znateľne • zastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledky • zrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľne • rukolapne • hmatateľne • subšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdu • kniž.: eklatantne • flagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiami • výrazne • markantne • prenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil
2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1
navierať p. puchnúť
puchnúť chorobne zväčšovať svoj objem (o tele al. jeho častiach) • napúchať • spúchať • zapúchať • opúchať: tvár od plaču puchne, napúcha, opúcha; prsty mu puchnú, spúchajú, zapúchajú od ťažkej roboty • pripúchať (trocha puchnúť) • odúvať sa • nabiehať • navierať • nalievať sa (zväčšovať objem telesných dutín tekutinou): brucho sa mu odúva, nalieva; oči nabiehajú, navierajú slzami
povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikania • aktivizovať • zaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovine • podnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurz • pohnúť • expr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosť • expr.: vyburcovať • zburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonu • naviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útek • kniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasov • lek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstva • vzpružiť • obodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrila • osviežiť • oživiť: oživiť záujem o vážnu hudbu • kniž. animovať: animovať prítomných do spevu
prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovať • nahovoriť • navravieť • naviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostali • presvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriť • expr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasil • hovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustila • oblomiť • obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčili • expr. zjemn. uvravkať (Jaroš) • hovor.: spracovať • obrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohli • nár. pozaobchodiť (Kukučín) • zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisu • arch. kapacitovať • hovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)
2. p. povedať1, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1
usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľava • napraviť: napraviť niekoho na cestu • skorigovať (smer): skorigovať dráhu letu rakety • nastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smerom • naviesť • navodiť • nasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténu • upraviť • naraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlyn • orientovať: autá treba orientovať okolo mesta • zregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky
2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdium • zamerať • zacieliť • zried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na šport • orientovať: výrobu orientovať na potraviny • obrátiť: obrátiť záujem na niečo • fraz.: priviesť na pravú/dobrú cestu • priviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)
zavoziť vozením naplniť • zaviezť: zavoziť, zaviezť jamu zeminou • naviezť (vozením materiálu upraviť terén): naviezť štrk na cestu, zavoziť cestu štrkom
navigovať p. viesť 1
viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby
2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať
3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím
4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami
5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory
6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu
7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2
navijak zariadenie na navíjanie so zdvíhacou a ťažnou silou • navíjač • navíjačka • navíjadlo: motorový navijak, navíjač • rumpál (ručný navijak) • moták (prístroj na navíjanie nití)
navíjač, navíjačka p. navijak
navíjačky zariadenie na navíjanie pradien používané pri spracúvaní konopí al. ľanu • zvíjačky • zvíjadlá • koza
navíjadlo p. navijak
motať 1. okrúcaním upravovať al. umiestňovať • vinúť: motala, vinula priadzu; motať, vinúť niť na cievku • súkať: súkal povrázok • namotávať • navíjať • nakrúcať • natáčať (motať na niečo): namotával, nakrúcal lano na bubon • zamotávať • pantať (motaním spletať): zamotával, pantal dva povrazy spolu
2. p. miasť 3. p. tárať
vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievku • motať • namotávať: motať vlnu • obtáčať • obkrúcať • ovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása
2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéru • objímať (obopínať rukami): objímala syna • tisnúť • tískať • tiskať • pritískať • privíňať • prituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťa • stískať • zvierať • zovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručí • expr. tuľkať
nakrútiť 1. okrúcaním umiestniť na niečo • natočiť: nakrútila niť na cievku; natočila si vlasy • navinúť • naviť • namotať (vinutím): navinula, namotala vlnu do klbka • nasúkať (súkaním)
2. zachytiť na filmový pás al. video • natočiť • nafilmovať • sfilmovať: nakrútili dobrý film; sfilmovaný román • nasnímať: nasnímať niečo na video
3. zachytiť na zvukový pás al. platňu • natočiť • nahrať: nakrútili, nahrali novú platňu • naspievať (o piesňach): naspievala už viac piesní
navinúť zvíjaním dookola umiestniť na niečo • naviť • namotať • nakrútiť • natočiť: navinula, namotala vlnu do klbka • nasúkať • nasnovať • nasnuť: nasúkala, nasnovala niť na cievku
zvinúť krútením dať niečo do valcovitej, guľovitej a pod. podoby • zviť • skrútiť • stočiť: zvinúť papier do rúrky; zvije handričky do hrče; skrútiť, stočiť koberec • zrolovať: spisy zroluje a odloží • zmotať (do klbka al. do pradena): zmotaná priadza • zvaľkať (do podoby valca): deku zvaľká a položí si ju pod hlavu • zakrútiť • zatočiť • zavinúť: cesto zakrúti, zatočí, zavinie do závina • pozvíjať • poskrúcať • postáčať • poskladať (viac ráz zvinúť): vlnu, drôty poskrúcať, postáčať, poskladať do klbka • zbaliť: siete, plachty zbalili, zvinuli a odniesli • navinúť • naviť • namotať • nakrútiť (ovíjaním): navinúť, namotať, nakrútiť vlnu do klbka
naviť p. navinúť, nakrútiť 1
nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôl • poznášať • podonášať • poprinášať • naznášať • nadonášať (postupne viac vecí): naznášali im dary • expr.: povláčiť • navláčiť • pozvláčať • nazvláčať • expr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopu • naniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku
navláčiť p. nanosiť
naznášať postupným znášaním nahromadiť • nanosiť • poznášať • podonášať: naznášal domov kopu kníh; nanosil zásoby • expr.: navláčiť • nazvláčať • nazvlačovať: deti navláčili blata do bytu; nazvláčať dreva na dvor
navláčiť sa p. prísť 1
prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevy • dostaviť sa • zastar. ustanoviť sa • dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úrad • expr. naklusať • kniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoro • pristúpiť • prikročiť • priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budove • expr.: pribehnúť • dobehnúť • priletieť • doletieť • pritrieliť • dotrieliť • pripáliť • dopáliť • priraziť • doraziť • prikúriť • dokúriť • priklusať • doklusať • pricválať • docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom čase • expr.: prifrčať • dofrčať • prifrňať • prifučať • prifuňať • prifukotať • prihartusiť • priharcovať • hovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoro • expr.: prihnať sa • dohnať sa • privaliť sa • dovaliť sa • prirútiť sa • dorútiť sa • prihrnúť sa • dohrnúť sa • dosypať sa • nahrnúť sa • primlieť sa • domlieť sa • pritiahnuť • prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmi • expr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať • dohrčať • prirapčať • dorapčať • prihrkotať • dohrkotať • prihrmieť • dohrmieť • prihrmotať • dohrmotať • prihrmotiť • dohrmotiť • prirachotiť • dorachotiť • dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkých • zastar.: prijachať • dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice • expr.: prikvitnúť • dokvitnúť • prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektor • hovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal? • expr.: privliecť sa • dovliecť sa • pritrepať sa • dotrepať sa • dopratať sa • priterigať sa • doterigať sa • pridrgáňať sa • dodrgáňať sa • priredikať sa • doredikať sa • priteperiť sa • doteperiť sa • nár. prikriatať sa • expr.: prirepetiť sa • dorepetiť sa • primotať sa • domotať sa • pripantať sa • priplantať sa • doplantať sa • prihrabať sa • dohrabať sa • prikrbáľať sa • dokrbáľať sa • dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantal • expr.: pritárať sa • dotárať sa • pritmoliť sa • dotmoliť sa • pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinec • expr.: priknísať sa • doknísať sa • prikolísať sa • dokolísať sa • pritackať sa • dotackať sa • prikľuckať sa • dokľuckať sa • prikyvkať • dokyvkať sa • dokývať sa • došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa • dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať • dokrivkať • dokrivkať sa • pribadkať • dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa • priplúžiť sa • doplúžiť sa • prikĺznuť sa • prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhradu • expr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasu • priplaziť sa • doplaziť sa • expr. priplichtiť sa • priliezť • doliezť • prištverať sa • doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať • docupkať • pricapkať • docapkať • priťapkať • doťapkať (sa) • priťupkať • priciepkať • priskackať • priskočiť • prihopkať • prihopkovať • pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkami • expr.: pritancovať • dotancovať • prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa • došuchtať sa • prišúchať sa • došúchať sa • prišuchnúť sa • došuchnúť sa • prišmotlať sa • prišmochtať sa • došmochtať sa • prišmotkať sa • došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať • dopochodovať • hovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať • docestovať • hovor. expr. priputovať • expr.: privandrovať • dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovali • poprichádzať • poprichodiť • podochádzať • podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí
2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2
celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplne • plne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácu • naplno • splna • kniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzky • hovor.: dočista • načisto • nadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivé • hovor.: naskrz • naskrze • expr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokol • kompletne • hovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotové • hovor. zgruntu: zgruntu prerobený dom • zried. nacelkom (Bodenek) • zastar.: cele • celky • celkovite • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • nespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobre • dokonale • hovor.: absolútne • totálne • expr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravý • diametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujú • hovor. navlas • nachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnako • naširoko • doširoka • dokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dvere • subšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl
2. p. vôbec 1
navlas p. celkom 1, úplne
úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičov • plne • plno • splna • naplno • kniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventily • totálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpaný • kompletne • dokonale • hovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiť • hovor. absolútne • expr.: kapitálne • stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istý • hovor.: načisto • dočista: ten sa načisto, dočista zbláznil • naskrz • naskrze • vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrý • hovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiť • expr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutí • hovor.: navlas • nachlp: sú navlas, nachlp rovnakí • dokorán • doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril okná • zastar. cele • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • do posledného písmena/písmenka • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu
porov. aj úplný 1, 2
navlažiť p. navlhčiť
navlhčiť urobiť trocha vlhkým • zvlhčiť • zavlhčiť: pred hladením navlhčila bielizeň; zvlhčila si vlasy • ovlhčiť • orosiť • porosiť: letný dáždik orosil zem • zvlažiť • ovlažiť • povlažiť (zároveň osviežiť): zvlažil si ústa vodou, čelo obkladom • namočiť • omočiť • zamočiť • zmočiť (ponorením do tekutiny): navlhčil, omočil si pery vo víne • pomáčať • zmáčať • pokropiť: pomáčala, pokropila košele; slzy jej zmáčali líca • ponamáčať • ponavlhčovať (postupne) • zried. navlažiť