Význam slova "lub" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lub -u m. tenké štiepané drevo použ. na výr. náradia, košíkov ap.: l. sita

● mať niečo za l-om (tajne) zamýšľať niečo;

ľúbezne prísl.;

ľúbeznosť -i ž.

ľúbezný príd. pôvabný a milý: ľ-é dieťa, ľ. spev, úsmev;

ľúbiť -i nedok.

1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, milovať, mať rád: ľ. ženu, verne sa ľ-ia

2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, milovať, mať rád, op. nenávidieť: ľ. deti, vlasť

3. hovor. mať v obľube, mať rád: ľ. dobré jedlo, ľ-i si vypiť

// ľúbiť sa

1. páčiť sa: dievča sa mu ľ-i;
ľ-i sa mu, že ...

2. byť vhod, páčiť sa: robí, ako sa mu ľ-i;
nech sa ľ-i zdvorilostná formula (pri ponúkaní)

ľúbo prísl. k 2

ľúbosť -i ž.

1. láska (význ. 2): verná, nešťastná ľ.

2. obyč. v spoj. jesť, piť do ľ-i koľko sa žiada, do vôle;

ľúbostne prísl.

ľúbostný príd. k 1: ľ. cit;
ľ-á pieseň, lyrika;

ľubovník -a m. trváca liečivá bylina so žltými kvetmi, bot. Hypericum

ľubovôľa -e ž. uplatňovanie vlastnej vôle; (neobmedzená) vlastná vôľa, ľubovoľnosť: vybrať si podľa ľ-e;
závisieť od ľ-e niekoho

ľubovoľne prísl.: ľ. určený;

ľubovoľnosť -i ž.

ľubovoľný príd. vybratý, určený ap. podľa vôle, akýkoľvek, hocijaký: ľ. počet, spôsob;

lubový príd.: l. kôš

ľubozvučne prísl.;

ľubozvučnosť -i ž.

ľubozvučný príd. príjemne, lahodne znejúci: ľ. tón, ľ-á reč;
slovenčina je ľ-á;

ľúby príd. poet.

1. (obyč. v oslovení) milý, drahý: druh môj ľ.!

2. ľúbezný: ľ. zvuk;