Význam slova "hotov" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hotovať nedok. hovor. hotoviť: h. hostinu

// hotovať sa pripravovať sa, hotoviť sa: h. sa odísť

hotoviť nedok. pripravovať, chystať, hotovať: h. obed, svadbu

// hotoviť sa pripravovať sa, hotovať sa: h. sa na cestu

hotovosť -i ž. peniaze pripravené na platenie; hotové peniaze: pokladničná h.;
pri kúpe auta sme platili v h-i

hotový

I. príd.

1. urobený, dokončený, dohotovený: h. obraz, obed je h.;
h-é šaty a) dohotovené b) hovor. konfekčné;

2. pripravený, prichystaný: je h. na cestu, h. odísť;
ideme, si h.?

3. hovor. skutočný, naozajstný; pravý, dokonalý: je z neho h. muž;
(to je) h. zázrak;
h-é peklo

4. odhodlaný, ochotný: h. pomôcť, konať;
je h. do bitky

5. byť h. mať niečo urobené: byť (načas) h. s robotou

● expr. byť h. a) viac nevládať, nevedieť b) byť mŕtvy;
byť s niečím, s niekým rýchle, hneď h. ľahko vybaviť, odbaviť;
byť (úplne) h. s nervami, so zdravím vyčerpaný;
(to je) h-á vec je rozhodnuté;
→ postaviť niekoho pred h-ú vec;
chudobný človek h-á opica chudobný človek je iba na posmech

II. hotové s. hovor. hotovosť: kupovať, predávať za h., platiť h-ými

● → prísť do h-ho, k h-mu;
→ prísť (ako) na h.

III. hotovo neskl. s. skončená (kolektívna) práca: hlásime h.!

IV. hotovo cit. vyj. potvrdenie vlastnej výpovede, basta: nepôjdem a h.!