Synonymá slova "žne" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod • ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávku • sťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie stroja • podlomiť • oslabiť • zoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiaka • znebezpečiť • znebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnosti • lek.: paralyzovať • ochrnúť: atropín ochrnul svalstvo

2. p. ohromiť

znebezpečiť, znebezpečniť p. ochromiť 1

kosec človek, ktorý kosí, obyč. ručne • žnec: zrána vyšli kosci, ženci na pole

žnec p. kosec

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať

znechať p. nechať 2

odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčenia • odoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitia • vzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkcie • zried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa milého • odpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustil • upustiť: upustil od ďalších plánov • odpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechať • zanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitie • znechať sa: znechať sa výhod • spustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!

zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopy • ponechať: ponechal deti samy na seba • opustiť: opustil školu v druhom ročníku • odísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabila • minúť (o hneve a pod.): hnev ho už minul • pozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechať • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambícií • odriecť sa • odrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávno • znechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechala • kniž. opustiť: nechce opustiť svoj názor • odvrátiť sa • odkloniť sa • odchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teórie • spustiť sa: nespusti sa svojho presvedčenia • pren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť! • rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiť • práv. odkázať • nechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechal • prenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom

znechať sa 1. p. zveriť sa 2 2. p. zanechať 2

zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sa • zveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plány • vyznať sa • priznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez viny • expr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činu • vyjaviť • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciu • hovor.: znechať sa • nechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhých • zastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Boha • oprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprie • oddať sa • poddať sa • odovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

3. p. zasnúbiť sa

spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosť • hovor.: znechávať sa • nechávať sa: rád sa (z)necháva na náhodu • zverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Boha • opierať sa • stavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudku • hovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátov • zastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu

znechávať sa p. spoliehať sa

znechcieť sa p. znepáčiť sa

znepáčiť sa prestať sa páčiť • zneľúbiť sa • znevidieť sa: ak sa ti to znepáči, zneľúbi, odíď; robota sa mi zrazu znevidela • znechutiť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): život sa mu znechutil • znechcieť sa • odnechcieť sa (prestať sa chcieť): znechcelo, odnechcelo sa mu zrazu bojovať

p. aj zunovať

depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosť • skľúčenosť • stiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenosti • ochabnutosť • ťažkomyseľnosť • zádumčivosť • skormútenosť • sklesnutosť • tieseň: zmocňuje sa ho tieseň • úzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosť • znechutenosť • kniž.: trudnomyseľnosť • skleslosť • splín (melanchólia spojená s nudou): mať splín • svetobôľ: trpieť svetobôľom

2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina

znechutenosť p. depresia 1

unudený ktorého nič neteší, nezaujíma, ktorý pociťuje nudu; svedčiaci o tom • znudený: pôsobila na mňa unudeným, znudeným dojmom; sedel pri káve unudený, znudený • zunovaný • omrzený (unudený jednotvárnosťou, stereotypom): zunovaná, omrzená výprava turistov • znechutený • hovor. expr. otrávený (unudený a odmietavý): znechutené, otrávené publikum • kniž. blazeovaný (unudený a presýtený životom): blazeovaný sveták

znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správaním • skľúčený • skrúšený • deprimovaný • stiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváre • znudený • unudený • zunovaný • omrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikum • kniž. blazeovaný: blazeovaný úsmev • expr. zvädnutý • hovor. expr.: otrávený • rozhasený • rozkvasený: zvädnutá, otrávená nálada • mrzutý • namrzený • rozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľad • sklesnutý • kniž.: skleslý • malomyseľný: malomyseľné, skleslé reči

odradiť radou al. iným spôsobom odvrátiť od istého úmyslu • odhovoriť: nedal sa odradiť, odhovoriť od cesty • odstrašiť (odradiť vzbudením strachu): od akcie ich odstrašil prvý neúspech • znechutiť • zdegustovať • degustovať (odradiť stratou vôle, chuti konať niečo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegustoval

strpčiť urobiť trpkým, nepríjemným • znepríjemniť: pobyt na dovolenke nám strpčil, znepríjemnil dážď • znechutiť • hovor. expr. otráviť (zbaviť vôle, radosti z niečoho): zlý výsledok nás znechutil, otrávil • priotráviť (čiastočne): alkoholik jej priotrávil život • sprotiviť • zhnusiť (urobiť protivným, odpudzujúcim): sprotivil mi každú chvíľu u vás • zbridiť • zoškliviť: veď ja im to zbridím, zošklivím

zdeprimovať vziať duševnú silu, optimizmus • deprimovať • expr.: ubiť • zdeptať: (z)deprimoval, ubil, zdeptal ho neúspech • hovor. expr.: zdegviť • zgniaviť: zdegvil, zgniavil ho až do čiernej zeme • umoriť • skľúčiť • udupať: usilovali sa nás umoriť, udupať stálymi výčitkami; skľúčila ma matkina smrť • znechutiť • expr.: skrušiť • skváriť: výsledok nás skrušil, skváril • zlomiť • podlomiť • zničiť (vo veľkej miere): neúspech ho celkom zlomil, podlomil, zničil

znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutil • odradiť • odstrašiť • odplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašil • sprotiviť • spríkriť • zhnusiť • zoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločník • zastar. disgustovať (Kukučín) • hovor. expr. otráviť • znepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenku • priotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami

omrzieť prestať zaujímať al. prestať sa zaujímať o niečo (pre ustavičné opakovanie, nepríjemnosti a pod.) • zried. omrzieť sa • zunovať (koho, čo) • zunovať sa (komu, čomu): hra ho omrzela, zunovala; život ho omrzel, zunoval ho, zunoval sa mu; žena sa mu omrzela, zunovala • zastar. zmrzieť (J. Kráľ) • znepáčiť sa • zneľúbiť sa • znevidieť sa (prestať sa páčiť, pozdávať): znepáčilo, zneľúbilo sa mu jednostajné napomínanie; znevideli sa mu jeho spôsoby • znudiť • unudiť (spôsobiť nudu): život bez práce človeka znudí, unudí • znechutiť sa • sprotiviť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): znechutil sa jej doterajší spôsob života • hovor. expr. otráviť (prestať zaujímať prázdnotou, bezobsažnosťou, jednotvárnosťou): ustavičné pozeranie televízie ma otrávilo

sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť sa • spríkriť sa • spríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstava • zoškliviť sa: zošklivil sa sám sebe • znechutiť sa • zbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilo • spriečiť sa • zried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilo • zried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

2. postaviť sa na odpor • spriečiť sa • vzpriečiť sa • vzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniu • vzbúriť sa • zried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúceho • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy) • hovor. zastaráv. zoprieť sa

zatrpknúť naplniť sa pocitom zatrpknutosti, krivdy • roztrpčiť sa • kniž. strpknúť: postupne zatrpkol na celú rodinu; roztrpčil sa, že ho nevzali so sebou; na starosť strpkol • zanevrieť • zahorknúť (nadobudnúť pocity znechutenia, neprajnosti, nepriateľstva voči niekomu, niečomu): zanevrel na ženu; zahorkol voči kolegom • znechutiť sa (stratiť chuť, záujem o niečo): neúspech ho znechutil, po neúspechu zatrpkol

znechutiť sa 1. p. znepáčiť sa 2. p. zatrpknúť

zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel? • zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský) • zovšednieť • ošúchať sa • obšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali sa • obohrať sa • opočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvala • unudiť • znudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudil • znepáčiť sa • zneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbila • spríkriť sa • sprotiviť sa • znechutiť sa • mať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosť • prejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlo • presýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovali • prijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedla • kraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)

špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho • nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistote • nečin: mať v byte nečin • znečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenín • kal (drobné čiastočky nečistoty vo vode al. usadené na jej dne): kal v potoku • expr. hnoj: na ulici samý hnoj • expr. maras • kniž. brud: rieka plná brudu • hrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytu • expr. chliev • subšt. svinčík: nechať za sebou svinčík

2. p. nemravnosť, podlosť 3. p. podliak

znečistenina p. špina 1

špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinený • ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky • kniž. brudný: brudná vaňa • zamazaný • umazaný • expr.: ufúľaný • zafúľaný • ubabraný • ufŕkaný • hovor. expr.: zababraný • dobabraný • doriadený • dorichtovaný • zapískaný • upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice • nečistý • neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši • mastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk • zájdený • expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň • zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca • expr.: zafafraný • zacabraný • zagebrený • hovor. expr.: zabrýzganý • nár. expr.: zagebzdený • zagrieždený • expr. zahnojený • zahnusený • zakydaný • okydaný • zaprplaný • zarýpaný • pren. expr. zasmolený • nár. expr.: zašubraný • ušubraný • učubraný • expr.: scápaný • zacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundraný • ucundraný • expr. zacafraný • hovor. expr.: zaváľaný • uváľaný • hovor. expr.: zavláčený • uvláčený • zalepený • zabrídený • zabridený • zabrudený • expr.: bridký • brid • briď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasený • zasvinený • zašípaný • nár. nekľúdny • znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka • kalný • mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadený • učadený • expr. začmudený • učmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundraný • nár. expr. zašmúľaný • zjemn. al. det. bakaný • hrub.: zasraný • zasratý • zavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk • slang. humusácky

2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1

znečistený p. špinavý 1

zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliť • pokaliť • zamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskom • zmútiť • pomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútil • znečistiť • zašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničku • zahmliť: slzy jej zahmlili oči

2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliť • narušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správa • pokaziť • skaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť

3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať

zamoriť 1. rozmnožením niečoho škodlivého postihnúť zdravie, prostredie a pod. • nakaziť: zamoriť, nakaziť triedu infekciou žltačky • znečistiť: znečistiť kraj dymom • expr.: zanešváriť • zaplieniť: hmyz zaplienil, zanešváril dom • hovor. nainfikovať: pôdu nainfikovali umelé hnojivá • napadnúť: polia napadli kobylky

2. p. zabiť 1

zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obed • dopraviť: dopravím vám to až domov • prepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútu • zavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovne • zaviesť • odviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlky • zaviezť • odviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenie • ponosiť • pozanášať • povnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadok • zaevidovať • zapísať • zaznačiť • zaknihovať • zaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnom • upchať • zapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistota • znečistiť • zašpiniť • zanečistiť • expr.: zanešváriť • zavláčiť • hovor. expr.: zanekľúdiť • zaprasiť • zahnusiť • hrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatom • pozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom

zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)

znečistiť p. zašpiniť

posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly • zjemn.: pošpiniť sa • znečistiť sa • doriadiť sa • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • potentovať sa • expr. poľapkať sa • det. al. expr. pokakať sa • expr. pochvístať sa (Kálal) • fraz. pustiť do nohavíc/do gatí

2. p. naľakať sa 3. p. pokaziť sa 1

kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovať • mútiť: kalí, múti vodu v studničke • znečisťovať • špiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľ • zried. hartovať • pren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziť • ničiť: neúspech kalí, kazí našu radosť • mariť • hatiť • narúšať • rušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých

mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť

špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa

3. p. haniť

anestézia lek. zbavenie citlivosti: lokálna anestézia • znecitlivenie

znecitlivenie p. anestézia

meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtveho • nepohyblivý • kniž. nedvižný • odb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telo • zmeravený • zdrevenený • stŕpnutý • stuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimy • skľavený • kľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámky • skrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohy • tuhý • expr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevené • neohybný • nepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telo • nepohnutý • expr.: sklený • sklenený • kniž.: strnulý • ustrnutý • toporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdna • necitlivý • znecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivená • expr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný

2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postoj • stŕpnutý • kniž.: nedvižný • ustrnutý • strnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy

necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý film • odumretý • mŕtvy • znecitlivený • umŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele) • nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľný • expr. nečujný • kniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientom • chladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladný • bezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanie • tvrdý • drsný • krutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňami • ľahostajný • tupý • otupený • zastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným

otupieť 1. stať sa tupým, stratiť ostrosť • otupiť sa • zatupiť sa: nôž sa časom otupí, otupie; ostrie píly sa zatupilo • stupieť • stupiť sa: spomienky stupeli, žiaľ sa stupil

2. stať sa otupeným, apatickým • zľahostajnieť • znecitlivieť: po neúspechu otupel, zľahostajnel; od bôľu celý otupel, znecitlivel • zvlažnieť (stratiť horlivosť, stať sa vlažným): zvlažnieť vo viere • zlaxnieť (stať sa laxným)

stvrdnúť 1. stať sa tvrdým (v konzistencii; op. zmäknúť): udupaný sneh celkom stvrdol • stuhnúť • zatuhnúť (stať sa tuhým): láva stuhla, cement zatuhol • zatvrdnúť (trocha, čiastočne): betón zatvrdol • zrohovatieť (stvrdnúť na rohovinu): koža na päte zrohovatie

2. stať sa citovo neprístupným, tvrdým • zatvrdiť sa • zatvrdnúť • znecitlivieť: stvrdol, zatvrdil sa voči nám; nerozumeli si, zatvrdli, znecitliveli k sebe • zaťať sa • zatnúť sa (stať sa tvrdohlavým) • fraz. zatvrdiť si srdce

3. p. spevnieť

znecitlivieť p. otupieť 2

umŕtviť 1. urobiť necitlivým (časť organizmu) • znecitliviť: umŕtviť, znecitliviť zub pred vytrhnutím; lokálne umŕtvenie nohy • zried. zmŕtviť: zmŕtviť ranu • pren. otupiť: žiaľ mi srdce otupil

2. p. utlmiť 2

znecitliviť urobiť necitlivým (voči bolesti) • umŕtviť: injekciou znecitliviť sval, zub; lokálne umŕtvenie • zried. zmŕtviť: zmŕtviť ranu • otupiť • zľahostajniť (urobiť duševne apatickým): žiaľ ho celkom otupil, zľahostajnil (voči okoliu)

zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiť • potupiť • spotupiť • pohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniť • uraziť • znevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomných • pošpiniť • poškvrniť • zried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodiny • nár. zhudiť (Timrava) • znesvätiť • znectiť • expr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hroby • ponížiť • pokoriť • uponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkými • znásilniť • sprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilnenie • hovor. expr. zhumpľovať • pejor.: zopsuť • popsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,

znectiť p. zneuctiť 1

zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť

zblízka 1. z malej al. neveľkej vzdialenosti (op. zďaleka) • zried. zblíza • zneďaleka: zblízka, zblíza, zneďaleka sa ozvalo tiché stonanie • zopodiaľ (z neveľkej vzdialenosti): pozeral sa zopodiaľ, čo sa stalo • zbližša (z menšej vzdialenosti): pozrime sa na to zbližša

2. bez sprostredkovania a do detailov • dôverne • osobne: poznám ho zblízka, dôverne, osobne

zneďaleka z neveľkej vzdialenosti • zobďaleč • zopodiaľ: zneďaleka, zobďaleč pozoroval, čo sa robí; zopodiaľ sledoval, ako sa deti hrajú • kniž. zastar. spoďalej (Kukučín) • zblízka (z malej vzdialenosti; op. zďaleka): zblízka, zneďaleka sa ozval šuchot

znedávna z nedávneho času • hovor. sprednedávna: sľuby znedávna, sprednedávna už neplatia

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá

znedvižnieť p. ochabnúť 1

kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovať • ničiť • nivočiť • znehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduch • expr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si život • hovor. expr.: babrať • degviť • packať • hovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šaty • hovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládež • hovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomku • expr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať

ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať

kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazu • ničiť sa • nivočiť sa • znehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničí • vychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmar • expr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujú • hovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať

pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodený • zničený • skazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravín • chorý (o zažívaní, žalúdku) • porušený • porúchaný • polámaný • nefunkčný • neskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaput • nepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý motor • hovor. zništovaný • hovor. zastaráv. zhindrovaný • expr.: zhumpľovaný • skoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračky • expr.: skántrený • dokántrený • hovor. expr.: pokašlaný • pokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružina • vulg.: posratý • posraný: posratý vodovodný kohútik • hnilý • zhnitý • zapáchajúci • smradľavý • smrdľavý • plesnivý • potuchnutý • znehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábava • expr.: zbabraný • dobabraný • pobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robota • zničený • nevydarený • expr.: sfušovaný • pofušovaný • pren. skaličený • expr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný život • pren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesť • expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý víkend • expr.: zoraný • zvŕzaný • hrub.: zhovädený • dohovädený • subšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratý • posraný: zoraná, zvŕzaná scéna

3. p. skazený 1–3

poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality • porušený • narušený • rozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovy • pokazený (ktorý dočasne al. natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračka • znehodnotený: znehodnotený tovar • preležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare) • chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobok • expr.: roztrasený • rozheganý • rozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok

2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví) • narušený • nalomený • podlomený • naštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbené • expr. pošramotený • pren. expr.: načatý • nahlodaný • pren. podkosený

p. aj postihnutý

skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazený • poškodený • znehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravín • zhnitý • hnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakov • zapáchajúci • smradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčka • plesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompót • expr.: zapľuhavený (Bodenek) • skoprdačený (Urbánek)

p. aj pokazený 1, 2, zlý

2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazený • chorý: skazený, pokazený, chorý žalúdok • zlý • poškodený • zničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdravie • hovor. expr. zhumpľovaný

3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazený • nemravný • nemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človek • pejor.: spľuhavený • spľundravený • pejor. zried. spľuhačený • expr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdce • skorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosť • demoralizovaný • poklesnutý • zastar. pokleslý • spustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravník • spustnutý • subšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodina • expr. prehnitý: svet je skazený, prehnitý • zvrhlý • zvrátený • pejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenec • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • zhumpľovaný • spankhartený • spanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný syn • expr. zried. skoprdačený (Urbánek) • pejor. zbastardený • hrub. skurvený

4. p. pokazený 2

znehodnotený p. pokazený 1, poškodený 1

pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť • poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo • zničiť • znivočiť • znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil • porušiť • naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj • expr.: pobabrať • zbabrať • dobabrať • spaprať • dokopať • doorať • zorať • skopať • pokopať • doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala • hovor. expr.: potrbúľať • strbúľať • sfušovať • pofušovať • spackať • zvŕzgať • pomachľovať • spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed • demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami • hovor. expr.: zopsuť • popsuť • zhumpľovať • expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa • načať • expr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť • pomrviť • domrviť • zmrviť • pohubiť • doriadiť • dorichtovať • zrichtovať • domajstrovať • znigať • zništovať • hovor. zastaráv. zhindrovať • hrub.: zhovädiť • pokašlať • pokašľať • pohnojiť • vulg.: posrať • skurviť • niž. hovor.: poondieť • poondiať • doondieť • subšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život • skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

2. p. zmariť 1, prekaziť

zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)

znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovky • pokaziť • skaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovaním • zničiť • znivočiť: ľadovec zničil, znivočil úrodu • hovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredie • opotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebované • zľahčiť • degradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedenia • devalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovo • fraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivoč • odb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)

zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodrali • obdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdral • vychodiť sa • ojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdili • znehodnotiť sa • poškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodili • zostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať sa • obšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchal • zried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelo • doslúžiť (stratiť použiteľnosť)

ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu • ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromeli • zmeravieť • znehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybneli • stuhnúť • stŕpnuť • kniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕpla • okľavieť • skľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli

2. p. ochromiť 1

stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeraveli • zdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdreveneli • stuhnúť • potŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplo • kniž.: strnúť • ustrnúť: celý (u)strnul • zried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údy • znehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneli • skľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejú • zmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvela • skamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieť • stuhnúť • znehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasu • kniž.: ustrnúť • strnúť • fraz. expr.: ostať ako obarený/ovalený • ostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺp • zdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťou • zamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na perách • pren.: zmrznúť • zamrznúť (od strachu, hrôzy)

zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieť • stŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzy • stuhnúť • zdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachu • okľavieť • skľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveli • ochrnúť • ochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeli • ustrnúť • zdúpnieť • zried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivu • expr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasu • expr. skremenieť: údy mu skremeneli • zmŕtvieť: nohy mu zmŕtveli • fraz.: ostať ako obarený/ako zarezaný • ostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

p. aj naľakať sa

znehybnieť p. zmeravieť

zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryť • prikryť • pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad • kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom • obostrieť • obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť • zried. postrieť (Hviezdoslav) • pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryť • skryť • ukryť • zatajiť • utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok • potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ • zahladiť • hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom • expr.: ututlať • zatutlať: škandál ututlali • obostrieť • kniž. zahaliť • zahmliť • znejasniť • zamaskovať • expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami • zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov • expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery

znejasniť p. zastrieť 2

sonet štrnásťveršová lyrická báseň s osobitným členením a rýmovaním • znelka: Kollárove sonety, znelky

znelka 1. p. sonet 2. p. zvučka

zvučka krátky výrazný úsek melódie slúžiaci ako signál • znelka: zvučka športového programu; staničná znelka

zneľúbiť sa p. znepáčiť sa

znelý p. zvučný 1

zvučný 1. jasne, výrazne znejúci • znelý • zvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlas • sýty • plný: ozvali sa sýte, plné tóny • sonórny: sonórny hlas, bas • hlasitý • hlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spev • jasný • ostrý • pren. kovový: jasný, kovový smiech

2. príjemne znejúci • ľubozvučný • lahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč

stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť • umĺknuť • zmĺknuť • zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkli • utíšiť sa: smiech sa zrazu utíšil • zanemieť • expr. znemieť • onemieť • expr. zamrieť • poet. zmrieť • odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčal • expr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeli • expr.: začúchnuť • učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchne • pritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritíchol • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť • utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchli • ustať: zavíjanie vetra ustalo • kniž. pohasnúť: smiech naraz pohasne • zried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať • ustať • ustúpiť • utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpila • pominúť • zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne

zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuť • umĺknuť • stíchnuť • zatíchnuť • utíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchli • odmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčala • expr.: onemieť • znemieť • zanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzy • zried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín) • fraz. expr.: zahryznúť si do jazyka • zahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať spor • stratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti

znemieť p. zmĺknuť, stíchnuť 1

predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatných • predhoniť: predhonil ma na pol ceste • predstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihne • anticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániť • zamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziť • prekaziť • znemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedení • zmariť • zahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranie • nedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

3. p. predbehnúť 1, 2

prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatie • zabrániť • zamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchu • zahatať • zahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnosti • zmariť • pokaziť: zmariť niekomu plány • hovor. zaraziť • hovor. expr. zatrhnúť • zakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem! • hovor. zahamovať • zabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývin • zablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autám • hovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatrenia • paralyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť strany • skrížiť • prekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu

vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívu • odstrániť • kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textu • diskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťaže • hovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnosti • expr. vyhodiť • hovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školy • vypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienky • hovor. zastaráv.: vytvoriť • vyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

p. aj vynechať

2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chyby • zastaráv. vytvoriť: to je vytvorená vec • zamedziť • zabrániť: zamedziť, zabrániť kríze • znemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti

zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správ • znemožniť • prekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kola • ubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočná • zried. zbrániť (Šoltésová) • zahatať • zhatiť: zahatať, zhatiť príval slov • zmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariére • zakázať • hovor. expr. zatrhnúť • hovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladých • zablokovať: zablokovať premávku

zaseknúť 1. prehradiť prekážkou (obyč. zo zoťatých stromov); pren. prekaziť niekomu niečo • zasekať • zarúbať • zaťať: zaseknúť, zasekať chodník; zaseknúť, zarúbať, zaťať vozom cestu • zatarasiť • zahatať: zatarasiť, zahatať priechod konármi • pren.: zaraziť • znemožniť: zasekli, zarazili, znemožnili mu ďalšie vychádzky

2. silným pritlačením, stisnutím prichytiť • zaklenúť • zakleniť • zaklesnúť • zakliesniť • zakliniť: zaseknúť, zaklesnúť jazyk medzi zuby; zaklenúť, zakliesniť, zakliniť si ruku, prsty medzi niečo • zaštipnúť • zaštiknúť • hovor.: zacviknúť • pricviknúť: zaštipnúť, zaštiknúť si prst do dverí; zacviknúť, pricviknúť si kabát • expr. zakriačiť: prsty zakriačené do vlasov • hovor. zapasovať: noha zapasovaná v jame • stisnúť • pritisnúť • zavrieť: stisnúť jazyk medzi zuby; pritisnúť, zovrieť čeľuste • zadrhnúť (často neos.; o hlase, reči): hlas mu od dojatia zadrhlo, zaseklo

3. p. zaťať 1 4. p. okríknuť

zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahu • skaziť • pokaziť: skazil, pokazil si život alkoholom • zahubiť • poet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý život • zried. znivočiť • zabiť: znivočili, zabili vo mne nádej • zmárniť • expr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziť • znemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspech • pren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutie • zahatať • zhatiť • zamedziť • zabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitálu • zlikvidovať • zdolať • potlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

3. p. premárniť

znemožniť p. prekaziť

brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou • hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať

2. prekážať v činnosti • zdržiavať • mierniť • hovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zle • hatiť • znemožňovať • prekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokroku • hovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie

hatiť stavať niečomu prekážky • mariť • zabraňovať • prekážať • robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť • potláčať • znemožňovať • hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu • hovor. hamovať • brzdiť • zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku • rušiť • kaziť • ničiť • narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu • hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod

mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívu • kaziť: kaziť dcére šťastie • znemožňovať • zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vode • zabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhre • rušiť • narúšať • krížiť • križovať: rušil, krížil jeho zámery • hovor. torpédovať: torpédoval diskusiu • brzdiť • zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedy • hovor. hamovať: hamovať vývin • hubiť • ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosť • expr. nivočiť: nivočil ich šťastie

2. p. márniť 1

predchádzať 1. chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo; časovo robiť niečo skôr ako iný • predchodiť: nerátal, koľkí ho predchádzali, predchodili; predchádzať, predchodiť niekoho v myslení, v rátaní; predchádzať, predchodiť dobrou radou • predbiehať (behom) • predstihovať • predháňať: žiaci predbiehajú, predstihujú starších; predháňa v robote všetkých

2. včasným zákrokom, prevenciou nedovoliť, aby sa niečo nepriaznivé uskutočnilo • zabraňovať • zamedzovať: predchádzať infekcii, kríze; zabraňovať šíreniu pornografie; zamedzovať rozširovaniu vírusu • znemožňovať: treba za každú cenu znemožňovať bujnenie rozvratu, zla

prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa

znemožňovať p. brzdiť 2, hatiť, mariť 1, prekážať 2

demoralizovať spôsobiť úpadok mravov, morálny rozklad • zdemoralizovať • skaziť • pokaziť: zbehovia demoralizovali, pokazili vojenskú disciplínu • znemravniť (urobiť nemravným): pornografia znemravnila mnohých mladých ľudí • expr. zmrzačiť (duchovne): zmrzačiť charakter • hovor. expr.: zhumpľovať • popsuť • zopsuť: alkohol mu zopsul celý život

p. aj pokaziť 1

znemravniť p. demoralizovať

znenadála p. zrazu 1

zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš

2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré

pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu • nenáhlivo • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: ponenáhle • ponenáhlo • poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere • zvoľna • pozvoľna • voľne • zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou • ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko • ospanlivo • ospalo • malátne • expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku • lenivo • expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky • expr.: piplavo • prplavo • šiplavo • hovor. expr.: babravo • babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme • fraz. z kroka na krok • slimačím tempom • subšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

porov. aj pomalý 1

2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo • zvoľna • pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

3. vyjadruje výzvu • počkaj • počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje • expr.: pomaličky • pomalinky

4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby • takmer • temer • bezmála • expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky

znenáhla p. pomaly 1, 2

zahorknúť 1. stať sa horkým • zhorknúť: mlieko v polyetylénovom vrecku z(a)horklo

2. stať sa zatrpknutým, znechuteným • zatrpknúť: zahorknúť, zatrpknúť voči rodine • zanevrieť (nadobudnúť k niečomu záporný postoj, vzťah): zanevrel na osud • roztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti, nespravodlivosti): roztrpčil sa na priateľov • znenávidieť (začať nenávidieť): znenávidel celý svet, zahorkol na celý svet

zanevrieť nadobudnúť k niekomu, niečomu negatívny vzťah, prestať mať niekoho, niečo rád: rodina na mňa zanevrela, ani neviem prečo • zahorknúť • zatrpknúť (stať sa znechuteným voči niekomu, niečomu): keď mu plán nevyšiel, zahorkol na všetkých • znenávidieť (začať nenávidieť): svoju prvú lásku neskôr znenávidel • roztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti): roztrpčil sa na celý svet

náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlo • rýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlo • zrazu • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnal • prudko • hovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezrady • nenazdajky • znenazdania • znenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred auto • nečakane • neočakávane • nepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil doprava • lek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršil • zastar. vraz (Botto, Lenko) • fraz.: obratom ruky • ani sa nenazdáš

porov. aj náhly 1

naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel

2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie

3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil

4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry

neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevy • prekvapujúco • nepredvídane • nepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlho • neplánovane • náhodne • náhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydlia • znezrady • znenazdania • znenazdajky • nenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadu • sčista-jasna • z ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršať • zrazu • náhle • razom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišiel • vtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlo • nár. nezradky (Vansová) • fraz.: ako blesk z jasného neba • ako hrom z čistého/z jasného neba • (len tak) mne nič, tebe nič

porov. aj neočakávaný

znenazdajky, znenazdania p. neočakávane, zrazu 1, naraz 3

verzia jedna z rozdielnych podôb textu literárneho, hudobného a pod. diela al. vôbec jazykového prejavu: rozličné verzie ľudových povestí; slovenská verzia cudzojazyčného filmu • podoba • forma: filmová podoba, forma románu • znenie: pôvodné znenie článku • obmena: opis udalosti v niekoľkých obmenách • redakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia stanov • variant • variácia: viaceré varianty, variácie prednášky • mutácia: vidiecka mutácia novín