Význam slova "chu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 61 výsledkov (1 strana)
-
chuchvalec -lca m. chumáč, chumeľ: ch. nití;
ch-e dymu, prachu;
vypľuť ch-e krvi; -
chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča;
vydrž, ch. moje; -
chudáčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.;
-
chudáčisko -a s. i m. zvel.
-
chudák -a mn. -ci m.
1. poľutovaniahodný tvor, úbožiak, neborák: ch., prišiel o nohu;
ch. otec už nežije2. chudobný človek, žobrák, bedár: požičiaval si od ch-a, vydala sa za ch-a;
-
chúďatko -a -tiek, chudiatko -a -tok s. zdrob. expr.
-
chudera -y -dier ž. poľutovaniahodná žena, chudina: ch. mať zostala sama;
ch., koľko sa natrápila; -
chuderka -y -riek ž. zdrob. expr.
-
chudina -y -dín ž. chudera: ch., od obeda nejedla;
-
chudinka -y -niek ž. zdrob. expr.
-
chudnúť -e -ú -dol nedok. stávať sa chudším, chudým, op. tučnieť: mama od starostí ch-la;
chorobné ch-tie -
chudo prísl.: pôsobiť ch.;
-
chudoba -y ž.
1. úplná nemajetnosť, bieda, nedostatok, op. bohatstvo: žiť v ch-e
2. nemajetná vrstva obyvateľstva: mestská, dedinská ch., advokát ch-y
3. nedostatok niečoho, úbohosť, prázdnota: citová ch., ch. myšlienok
● ch. cti netratí
-
chudobinec -nca m. (u nás v min.) ústav pre (starých) chudobných ľudí, starobinec: žiť, zomrieť v ch-i
-
chudobne prísl.: ch. žiť;
-
chudobnieť -ie -ejú nedok. stávať sa chudobnejším, chudobným: sedliaci sa zadlžovali a ch-li
-
chudobnosť -i ž.
-
chudobný príd.
1. nemajúci majetok, biedny, op. bohatý: ch. človek;
starí rodičia boli ch-í2. kt. má nedostatok niečoho, op. bohatý: strava ch-á na vitamíny;
ch. kraj neúrodný;
ch-á pôda kt. má málo živín;
ch-á (palivová) zmes kt. má málo benzínu● bibl. ch. v duchu prostý;
kniž. ch. na duchu, duchom obmedzený;
expr. ch. ako kostolná myš veľmi;
ch. človek → hotová opica;
ch-ému aj z hrnca vykypí postihnutého stíhajú aj ďalšie nepríjemnosti; -
chudokrvný príd. subšt. málokrvný: ch-é dieťa málokrvné; chudokrvnosť -i ž. málokrvnosť
-
chudorľavo prísl.;
-
chudorľavosť -i ž.
-
chudorľavý príd. expr. neduživý, slabý; chorľavý: ch-é dieťa, ch-á tvár;
-
chudosť -i ž.
-
chudučký, chudunký, chudulinký príd. expr. veľmi chudý: ch-é dieťa, ch-á tvár;
-
chudý príd. kt. má málo tuku, op. tučný: ch. človek, ch-é mäso
-
chuligán -a m. pejor. mladík provokujúco porušujúci spoloč. normy, výtržník, uličník;
-
chuligánka -y -nok ž.;
-
chuligánsky príd. i prísl.: ch-e správanie;
-
chuligánstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k chuligán
2. chuligánsky čin
-
chúliť sa -i -ľ! nedok.
1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani
-
chúlostivieť -ie -ejú nedok. stávať sa chúlostivým: človek, rastlina ch-ie
-
chúlostivo prísl.;
-
chúlostivosť -i ž.
-
chúlostivý príd.
1. málo odolný, háklivý: ch-é dieťa, ovocie, ch-á rastlina;
ch. na žalúdok2. príliš citlivý, háklivý, precitlivený: je ch-á, hneď plače;
ch. na drsné reči3. privádzajúci do pomykova, nepríjemný, pálčivý, delikátny: ch. prípad, ch-á situácia, otázka;
-
chumáč -a m. niečo zmotané dohromady, guča, hrča, chumeľ: ch. vaty, vlasov, srsti, ch-e snehu;
-
chumáčik -a m. zdrob.: snehové ch-y
-
chumáčovitý, chumáčikovitý príd. kt. má tvar chumáč(ik)a: ch. sneh
-
chumáčový príd.;
-
chumajský príd.;
chumajsky prísl.: správať sa ch.
-
chumelica -e -líc ž. snehová búrka, fujavica, metelica: prudká ch.;
prihnala sa ch. -
chumeliť sa iba 3. os. nedok. husto, v chumľoch padať; valiť sa: sneh sa ch-í;
prach, hmla, dym sa ch-í;
neos. i chumeliť: vonku (sa) ch-í; -
chunta, junta [ch-] -y chúnt/júnt ž. vládny orgán, organizácia s dočasnou právomocou často s voj. a protidemokratickým rázom (napr. v juhoamer. prostredí): vojenská ch.
-
chuť -i ž.
1. jeden zo zmyslov, ktorým sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť ap.
2. mn. -e vlastnosť látok vnímaná týmto zmyslom: jedlo má dobrú, nevýraznú ch., pokaziť si ch.;
vína majú rozmanité ch-e;
dobrú ch.! želanie pred jedlom3. žiadostivosť po uspokojení potrieb, chcenie: ch. na jedlo, na pivo, ch. do jedenia;
s ch-ou pracovať, z ch-i sa najesť, zasmiať; -
opak. chutievať -a
-
chutiť nedok. iba 3. os.
1. pôsobiť príjemne na chuťové orgány (obyč. o jedle al. pití): obed mu ch-í, nech-í mu jesť;
neos. (ne)ch-í mu (ne)má chuť do jedla2. mať určitú chuť: ch-í sladkasto, ch-í ako blen
3. uspokojovať, páčiť sa: robota mu (ne)ch-í, voľnosť mu ch-í
-
chúťka -y obyč. mn. chúťky -ťok ž. (zmyselná) túžba, záľuba, rozmar, vrtoch: telesné ch-y, uspokojiť svoje ch-y
-
chutnať nedok. ochutnávať (význ. 1): ch. polievku, víno, omáčku
-
chutne, chutno prísl.: ch. sa najesť;
ch. vyzerať; -
chutnosť -i ž.
-
chutnučko, chutnulinko prísl.
-
chutný príd.
-
chuťovka -y -viek ž. zájedka upravená ako drobný kúsok na vloženie do úst naraz: ch-y k vínu
-
chuťovo, chuťove prísl.
-
chuťový príd. k 1, 2: ch-é orgány, vlastnosti;
-
príchuť -i ž.
1. vedľajšia chuť: sladkastá p. vína;
2. chuťová prísada do potravín a nápojov: rumová p. do pečiva