Význam slova "bök" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bok -a/-u m.

1. postranná časť tela: ležať na pravom b-u, prevaľovať sa z b-a na b., obrátiť sa na druhý b.;
pichá ma v b-u;
bodnúť koňa do b-ov do slabín;
stáť po b-u niekoho i pren. pomáhať mu;
vpravo, vľavo v b.! (povely)

2. postranná časť, strana: b. voza, lode;
napadnúť nepriateľa z pravého b-u

● kniž. (bojovať) b. po b-u s niekým spoločne;
podopierať si b-y nečinne sa prizerať;
z b-a na b. (kývať sa, chodiť ap.) z jednej strany na druhú;

bokom prísl.

1. na boku, stranou, povedľa, obďaleč; nabok: b. od lesa;
stáť b., ost(áv)ať b. i pren. nezúčastňovať sa, byť pasívny;
odísť b.;
nech(áv)ať niečo, niekoho b. nebrať do úvahy

2. šikmo, zboku: pozrieť na niekoho b.;
sadnúť si na lavicu b.

bokombrada -y -rád obyč. mn. ž. vlasy na lícach pri ušiach (u mužov): nosiť, nechať si rásť b-y;

bokombriadka -y -dok ž. zdrob.

búrlivák -a mn. -ci m. človek búrlivej povahy, nespokojenec

● vták-b. rozpráv. bytosť

býk -a mn. N a A -y m. samec hovädzieho dobytka, bujak: plemenný b.;
zápasia ako b-y urputne;

kĺb -a/-u m.

1. ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí, zhyb: kolenný k., zápal k-ov

2. ohybný spoj súčiastok mechanizmu: čapový k.;