Význam slova "bohãƒæ ã â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

boh, v kresť. chápaní pís. Boh -a D a L -u/-ovi V bože mn. -ovia m. (v jednobožstve) najvyššia, dokonalá a večne jestvujúca bytosť, stvoriteľ všetkého; (v mnohobožstve) jedna z vyšších bytostí: veriť v B-a;
Pán B.;
B. Otec;
poďakovať sa Pánu B-u;
b. slnka, vojny;
obetovať b-om;

● náb., zjemn. (Pán) B. ho k sebe povolal, odovzdal dušu B-u zomrel;
B. (sám) vie nik nevie, ktovie, bohvie;
vďaka B-u, ďakovať B-u chvalabohu;
B. mi je svedok/svedkom dotvrdenie výpovede zaverením;
expr., hrub. ani za (živého) b-a, ani b-ovi (so zápor. slovesom) výrazy silného záporu;
(Pane) Bože (na nebi)! Bože môj (dobrý)! a) povzdych b) výraz údivu;
poručeno (Pánu) B-u, ako Pán (B.) dá výrazy odovzdanosti do Božej vôle;
komu Pán B., tomu všetci svätí;
pre živého b-a! pre b-a (živého)! výraz úpenlivej prosby;
nech (ťa) B. chráni! a) výstraha b) vyslovenie obavy;
pánu b-u za chrbtom na odľahlom mieste;
pozerať, hľadieť pánu b-u do okien, do oblokov nič nerobiť, leňošiť;
strieľať pánu b-u do okien zle triafať;
ako ho B. stvoril nahý;
nech ho b. skára! kliatba;
sto, tisíc b-ov! zahrešenie;
expr. to je pohľad pre b-ov niečo krásne, neobyčajné

boháč -a m. bohatý človek: dedinský b.;

boháčka -y -čok ž.;

boháčsky príd.

bohém -a m. človek (obyč. umelec) zámerne porušujúci spoloč. konvencie;

bohémsky príd. i prísl.: b. život

chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel

úbohý príd.

1. poľutovaniahodný, biedny: ú-á sirota, ú-í stroskotanci

2. expr. nedostatočný, slabý, mizerný: ú-é oblečenie;
ú. výsledok;