Význam slova "ūkaz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 18 výsledkov (1 strana)
-
úkaz -u m. čo možno zmyslami pozorovať, (prírodný) jav: prírodné ú-y, sledovať ú-y na oblohe
-
ukázať -že -žu dok.
1. upozorniť pohybom ruky, gestom ap.: u. turistom smer cesty, u. na niečo, na niekoho prstom
2. dať vidieť, predviesť, predstaviť; predložiť: u. hosťom byt, zaujímavosti okolia;
u. preukaz, povolenie;
u-ž ruky! u-ž, čo tam máš!3. dať najavo, prejaviť: u. dobrú vôľu, radosť;
u-l, čo vie;
expr. veď ja mu u-m! zastrájanie4. dokázať (význ. 1), dosvedčiť, potvrdiť: u-ž, že si chlap!
5. predstaviť (význ. 3), upozorniť, poukázať: u. podstatné znaky preberaného javu
● expr. u. niekomu dvere vyhnať, vyhodiť ho;
u. niekomu chrbát a) odvrátiť sa b) odísť;
u. niekomu peknú, milú tvár byť milý, príjemný (i zdanlivo); -
ukážka -y -žok ž.
1. ukázanie: vec vystavená, predložená na u-u
2. čo slúži ako vzor: u. premysleného postupu (pri práci), u. kvality
-
ukážkovo prísl.
-
ukážkový príd.: u. exemplár vzorový;
u-á produkcia vzorná; -
ukazovací príd.: lingv. u-ie zámeno ktorým sa v jazyku ukazuje, odkazuje na osoby al. veci
-
ukazováčik -a m. zdrob.
-
ukazovadlo -a -diel s. pomôcka na ukazovanie: prejsť u-om po mape
-
ukazovák -a m. prst na ruke pri palci: pohroziť u-om, zdvihnúť u.;
-
nedok. ukazovať
1. k 1 – 5
2. zaznamenávať (význ. 2), označovať: ručičky u-jú presne päť hodín
● expr. u. niekomu straky na kole zavádzať niekoho;
u. na niekoho prstom vyjadrovať posmech, pohoršenie ap. nad niekým// ukázať sa
1. dať sa vidieť, objaviť sa: ani sa neu-e, hanbí sa u. ľuďom na oči
2. vyjsť najavo: teraz sa u-e, kto má pravdu
3. expr. prejaviť sa navonok, predstaviť sa: chce sa u. (, aký je hrdina, gavalier);
-
nedok. ukazovať sa
-
ukazovateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m.
1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie (smeru, stavu): turistický u., u. vlhkosti, u. skóre
2. údaj, kt. vyj. vzťah, mieru hodnôt: u. produktivity práce, plniť program vo všetkých u-och
-
dôkaz -u m.
1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.;
priniesť d.2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky
□ podať d. o niečom dokázať niečo;
-
kaz -u m. (menšie) porušenie povrchu niečoho; chyba: k. v látke;
zubný k.; -
kazár -a m. zastaráv. prísny udržiavateľ disciplíny, poriadku ap.: má nad sebou k-a
-
príkaz -u m. autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho: splniť p-y vedúceho;
peňaž. prevodný, inkasný p.;
→ trvalý p.□ dať p. prikázať;
-
výkaz -u m. prehľadný súpis údajov: štatistický v., v. práce, zostaviť polročný v.
-
zákaz -u m. prejavenie rozhodnutia, že sa niečo nesmie robiť, uskutočňovať: písomný z.;
úsilie o z. výroby zbraní, z. fajčiť;
vydávať, odvolávať z-y