Význam slova "ot" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 136 výsledkov (2 strán)

  • otáčací príd. určený, zariadený na otáčanie; otočný: o-ie zariadenie;
    o-ie dvere, kreslo

  • nedok. otáčať -a

    1. k 1 – 3

    2. hovor. o. peniaze dávať peniaze do obehu na dosiahnutie zisku

    // otočiť sa

    1. vykonať kruhovitý pohyb: Zem sa o-í okolo svojej osi za 24 hodín

    2. obrátiť sa, zvrtnúť sa: o. sa vo dverách, o-l sa za ňou;
    o. sa k niekomu chrbtom i fraz. odvrátiť sa;

  • nedok. otáčať sa

  • otáčavý príd.

    1. kt. prebieha v kruhu: o. pohyb

    2. zariadený na otáčanie, otočný, otáčací: o-é koleso, kreslo, o-é javisko

  • otáčka -y -čok ž. obrátka: o-y motora, vrtule, počet o-ok

  • otáčkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu otáčok

  • otáľať -a nedok. odkladať (rozhodnutie, čin ap.), váhať, okolkovať: dlho o., o. s odpoveďou;
    povedať bez o-nia hneď

  • oťapiť dok. hovor. expr. ohúriť, omámiť: o-ený páľavou, vínom, byť ako o.

  • oťarchavieť -ie -ejú dok. (o žene) stať sa ťarchavou, otehotnieť

  • otava -y otáv ž. mládza: kosiť, sušiť o-u;

  • otavienka -y -nok ž. zdrob. expr.

  • oťažieť -ie -ejú dok. stať sa ťažkým: taška mu naraz v ruke o-la;
    ruky, nohy mu o-li;
    strom o-ený plodmi;
    hlava mu o-ie starosťou;

  • nedok. oťažievať -a

  • otázka -y -zok ž.

    1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť, dopyt: zrozumiteľná, zvedavá, dotieravá o.;
    písomná, ústna o. (pri skúške);
    odpovedať na o-u, zahrnúť niekoho o-mi;
    nadhodiť, nastoliť o-u;
    hľadieť na niekoho s o-ou spýtavo;
    lingv.: priama, nepriama o.;
    rečnícka o. na kt. sa nečaká odpoveď

    2. vec, kt. treba riešiť, (menší) problém: naliehavá o., bytová, finančná, sociálna o., vyriešiť, preskúmať o-u;
    je to iba o. času, peňazí časom, peniazmi sa to vyrieši

    dať, položiť o-u opýtať sa;
    obrátiť sa (na niekoho) s o-ou, mať k niekomu o-u, klásť o-u spytovať sa

    to je ešte o. je to neisté;
    je to o. života a smrti je to rozhodujúce;

  • otáznik -a m. interpunkčné znamienko označujúce priamu otázku (napr. prídeš?);

    to je (veľký) o. to je neisté

  • otázny príd. kniž. neistý, sporný, problematický: výsledok je o.;
    je o-e, či ...

  • otázočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • Otčenáš -a m. zákl. modlitba kresťanov Otče náš

    vedieť niečo ako O. naspamäť;

  • Otčenášik -a m. zdrob. expr.

  • otčim -a mn. -ovia m. nevlastný otec

  • otčina -y ž. kniž. vlasť, domovina

  • otcovizeň -zne ž. kniž. dedičstvo po rodičoch

  • otcovský príd.: o-á hrdosť;
    o. vzťah i pren. láskavý;
    o. dom zdedený;

    otcovsky prísl.;

  • otcovstvo -a s. stav otca; vzťah otca k dieťaťu: tešiť sa o-u;
    zaprieť o., zisťovať o.

  • otcu-materi expr.

    I. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu: to je o. dosť

    II. cit. vyj. pohoršenie, hnev: o., kde si toľko?

  • otec otca D -ovi/arch. -u v oslovení i arch. otče mn. -ovia m.

    1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu: starostlivý o.;
    je celý po o-ovi podobá sa mu;
    starý o. vo vzťahu k vnúčaťu;

    2. muž, kt. zastupuje otca al. má k niekomu, niečomu vzťah ako otec: krstný o.;
    o. národa, o-via mesta;
    náb. duchovný o. vodca, radca v duch. veciach

    3. tesť al. svokor

    4. (v oslovení) starší muž; manžel

    5. iba mn. kniž. predkovia: dedičstvo o-ov

    6. cirk. titul duchovných osôb: Svätý O. pápež;
    o. kardinál, o. biskup

    aký o., taký syn;
    expr.: ani za o-a silný zápor;
    o-a mu (naháňam)! zahrešenie;

  • otecko -a mn. -ovia m. hypok. k 1, 3, 4

  • otehotnieť -ie -ejú dok. oťarchavieť

  • oteliť sa -ľ! dok. (o krave) priviesť na svet teľa: krava pred o-ením

  • otep -i ž. do väčšieho zväzku zviazaná slama, raždie ap.;

  • oteplieť -ie -ejú dok. otepliť sa: kachle o-li;

  • nedok. oteplievať -a

  • otepliť dok. urobiť teplejším, teplým: slnko o-lo vodu;
    tvár jej o-l úsmev;

  • otepľovací príd. určený na otepľovanie: o-ia vložka;
    o. úbor otepľovačky

  • otepľovačky -čiek ž. pomn. hovor. zimné šport. oblečenie zložené z kombinézy a vetrovky

  • nedok. otepľovať

    // otepliť sa dok. stať sa teplejším, teplým, oteplieť: vzduch sa o-l;
    neos. o-lo sa začalo byť teplejšie;
    náhle o-enie (počasia);

  • nedok. otepľovať sa

  • oter -u m. tech. opotrebenie povrchu trením: odolný voči o-u

  • otesať -še -šú dok. tesaním opracovať, okresať: o. hradu;

  • nedok. otesávať -a

  • otestovať dok. k testovať: o. prístroj

  • otextovať dok. napísať text (k hud. skladbe): dobre o-ná pieseň

  • otiahnuť -e -u -hol dok. hovor. expr. dostať, ošmeknúť, obtiahnuť (význ. 4): o-l turistu o sto korún

  • otiepka -y -pok ž. zdrob.: o. dreva, ďateliny

  • nedok. otierať -a

    // otrieť sa obtrieť sa, ošuchnúť sa: mačka sa o-la o nohu

    expr. nik sa oňho neo-ie nevšimne si ho;

  • nedok. otierať sa

  • otitulkovať dok. označiť titulkami: o. film

  • nedok. otláčať -a

  • otlačiť dok. tlačením, tlakom poškodiť: o. si chrbát, topánka mi o-la nohu;

  • otlačok -čku m. otlačené miesto (na povrchu tela ap.)

  • otlak -u m. zrohovatená (bolestivá) pokožka vzniknutá otlačením (na prstoch nohy), kurie oko: boľavý o.;
    stúpať niekomu na o. i fraz. dotýkať sa citlivého miesta

  • otĺcť otlčie otlčú otĺkol dok.

    1. tlčením, údermi poškodiť (na povrchu): o. hrnce;
    o. si päste o stôl;
    o-ené ovocie

    2. tlčením, údermi odraziť; obiť: o. (kladivom) omietku;
    o. orechy (palicou)

    expr. o. niekomu niečo o hlavu pripomenúť niečo nepríjemné;

  • nedok. otĺkať sa, otĺkavať sa

  • nedok. otĺkať, otĺkavať -a

    1. k 1, 2

    2. expr. biť, tĺcť: o. deti

    // otĺcť sa tlčením sa poškodiť: riad sa rýchlo o-l;

  • otmavieť -ie -ejú dok. stať sa tmavším, tmavým: steny o-ené od dymu;

  • nedok. otmavievať -a

  • otočiť dok.

    1. urobiť niečím kruhovitý pohyb, skrútnuť, zvrtnúť: o. vypínač(om);
    o. kľúč(om) v zámke

    2. obrátiť (význ. 2): o. auto;
    o. hlav(o)u

    3. obtočiť, o(b)krútiť, omotať: vrkoče o-ené okolo hlavy;

  • otočka -y -čiek ž. otočenie: o. s loptou;
    hovor. vrátiť sa na o-u chytro

  • otočný príd. otáčavý (význ. 2), otáčací: o. žeriav

  • otoman -u m. zastaráv. pohovka bez operadiel, kanapa, diván

  • otras -u m.

    1. otrasenie (význ. 1): o-y pôdy;
    utrpieť o. mozgu

    2. prudké psychické vykoľajenie: duševný o.

    3. prudká (polit., hosp., fin. ap.) zmena: revolučné o-y;

  • otrasne prísl.

  • otrasný príd. k 1, 3: o-á správa, o-é svedectvo;
    o-á doba;

  • otrava -y -ráv ž.

    1. jed: o. na myši, o. v krvi

    2. ochorenie al. smrť spôsobená jedom: o. alkoholom, o. krvi

    3. hovor. expr. znechutenosť, nuda; čo al. kto ju spôsobuje: je tu (s tebou) o.;
    čakanie je o.

  • otrávene prísl.: tváriť sa o.;

  • otrávenosť -i ž.

  • otrávený príd. hovor. expr. znechutený, znudený: o-á nálada;

  • otráviť -i dok.

    1. usmrtiť jedom: o. myši;
    o. sa pilulkami

    2. napustiť jedom: o. jedlo

    3. otravou spôsobiť ochorenie, narušenie normálneho stavu: o. si žalúdok, o. vzduch

    4. hovor. expr. znechutiť, unudiť, znepríjemniť: o. niekomu výlet

    expr. o. červíka nalačno si vypiť;

  • otravne prísl.;

  • otravnosť -i ž.

  • otravný príd.

    1. spôsobujúci otravu, jedovatý: o. plyn

    2. hovor. expr. znechucujúci, nudný: o. nápadník, o-é reči;

  • nedok. otravovať

    1. k 1 – 4

    2. hovor. expr. obťažovať, vyrušovať: deti o-jú

    // otráviť sa

    1. zomrieť al. ochorieť na otravu: o. sa hubami;
    jedzte, neo-te sa

    2. hovor. expr. znechutiť sa, unudiť sa: na koncerte som sa o-l;

  • nedok. otravovať sa

  • nedok. otŕčať -a

  • otrčiť dok. vystrieť proti niekomu, niečomu, natrčiť: o. ruku, dlaň, o. karty, vstupenku;
    o. pery i fraz. pohrdnúť niečím

    hrub. al. expr. o. päty, kopytá zomrieť;

  • otrepane prísl.;

  • otrepanosť -i ž.

  • otrepaný príd. expr. ošúchaný (význ. 2): o-á téma, o. vtip, šláger;

  • otrepať -e -ú dok.

    1. trepaním striasť: o. (si) blato z topánok

    2. trepaním zbaviť niečoho: o. si topánky

    expr. o. niečo niekomu o → hlavu;

  • nedok. otrepávať -a

    1. k 1, 2

    2. expr. opakovať, omieľať: stále o. to isté

    // otrepať sa otriasť sa: o. sa z vody, pes sa o-l;

  • nedok. otrepávať sa

  • otrhane prísl.;

  • otrhanec -nca m. pejor. trhan, šklban

  • otrhanosť -i ž.

  • otrhaný príd.

    1. (o veciach) roztrhaný, ošklbaný: o-é šaty

    2. pejor. (o človeku) majúci roztrhané oblečenie;

  • otrhať dok. obtrhať (význ. 1, 2): o. ovocie, kvety;
    o. strom;

  • nedok. otrhávať -a

  • nedok. otriasať -a

    // otriasť sa

    1. mocne sa zatriasť, zachvieť sa: dom sa o-l;

    2. striasť zo seba, otrepať sa: o. sa ako pes i fraz.;

  • nedok. otriasať sa

  • otriasť otrasie otrasú dok.

    1. mocne zatriasť, zalomcovať: výbuch o-l dverami

    2. trasením odstrániť z povrchu: o. popol, o. blato, sneh (z topánok)

    3. trasením zbaviť niečoho: o. cigaretu

    4. mocne zapôsobiť, vzrušiť: udalosť ním o-la

    5. oslabiť, podlomiť: o. základmi zriadenia, o. dôver(o)u niekoho;

  • otrieskať -a dok. expr. viackrát tresnúť niečím o niečo, obúchať

  • otrieť -ie -ú dok. obtrieť (význ. 1, 2): varechu o. o okraj misy

    expr.: o. si jazyk o niekoho ohovoriť ho;
    o. niekomu niečo o nos pripomenúť niečo nepríjemné;

  • otročina -y -čín ž. hovor. expr. úmorná (a nedostatočne ocenená) práca, drina

  • otročiť dok. hovor. expr. drieť (sa), hrdlačiť, drhnúť: o. od rána do večera

  • otrockosť -i ž.

  • otrocký príd.: o-é zajatie;
    expr.: o-á práca ťažká;
    o-á závislosť, poslušnosť bezvýhradná;
    o. preklad doslovný;

    otrocky prísl.;

  • otroctvo -a -tiev s.

    1. položenie otroka, poroba: žiť v o-e

    2. expr. úplná závislosť, nesloboda, útlak: hospodárske, duchovné o.

  • otrok -a mn. -ci m.

    1. v otrokárskom zriadení bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných obdobiach: starovekí o-i;
    obchod s o-mi

    2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niekoho: o. zvyku, vášne;
    stal sa ženiným o-om

    robiť ako o. ťažko;

  • otrokár -a m.

    1. príslušník vládnucej vrstvy v otrokárskom zriadení; vlastník otrokov

    2. pejor. utláčateľ, tyran: biely o.;

  • otrokársky príd.: o-e zriadenie spoloč.-ekon. formácia nasledujúca po prvobytnej; predmetom súkromného vlastníctva sú v nej výr. prostriedky aj otroci;

  • otrokárstvo -a s. otrokárske zriadenie

  • otrokyňa -e -kýň ž.;

  • otruby -rúb ž. pomn. zvyšky vzniknuté pri mletí obilia: kŕmiť o-mi

    pejor. al. žart. mať v hlave o. byť sprostý

  • otrusinka -y -niek ž. obyč. mn. odmrvený drobný kúsok niečoho: cigaretové o-y;
    o-y z chleba

  • oťukať dok. hovor. expr. opatrne preskúmať, zistiť (stav niečoho): o. protivníka, o. prostredie;

  • nedok. oťukávať -a: najprv sa iba o-li

    // oťukať sa zvyknúť si na prostredie, udomácniť sa: musí sa najprv trocha o.;

  • nedok. oťukávať sa

  • otupene prísl.;

  • otupenosť -i ž.

  • otupený príd. (duševne) ľahostajný, apatický: o-á myseľ;

  • otupieť -ie -ejú dok.

    1. stať sa tupým: nôž o-l

    2. stať sa otupeným: city o-li, o. od bôľu;

  • nedok. otupievať -a

  • otupiť dok.

    1. zbaviť ostrosti, urobiť tupým: o. sekeru;
    o. ostrie i pren. znížiť účinnosť;

    2. urobiť otupeným: o. záujem;

  • otupne, otupno prísl. i vetná prísl.: o. hľadieť;
    je mi o.;

  • otupnosť -i ž.

  • otupný príd. jednotvárny, clivý, nudný: o-é popoludnie, o. život;

  • nedok. otupovať

    // otupiť sa otupieť: kosa sa o-la;
    cit sa o-l;

  • otužilec -lca m. otužilý človek

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV