Význam slova "ot" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 138 výsledkov (2 strán)
-
otáčací príd. určený, zariadený na otáčanie; otočný: o-ie zariadenie;
o-ie dvere, kreslo -
nedok. otáčať -a
1. k 1 – 3
2. hovor. o. peniaze dávať peniaze do obehu na dosiahnutie zisku
// otočiť sa
1. vykonať kruhovitý pohyb: Zem sa o-í okolo svojej osi za 24 hodín
2. obrátiť sa, zvrtnúť sa: o. sa vo dverách, o-l sa za ňou;
o. sa k niekomu chrbtom i fraz. odvrátiť sa; -
nedok. otáčať sa
-
otáčavý príd.
1. kt. prebieha v kruhu: o. pohyb
2. zariadený na otáčanie, otočný, otáčací: o-é koleso, kreslo, o-é javisko
-
otáčkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu otáčok
-
otáľať -a nedok. odkladať (rozhodnutie, čin ap.), váhať, okolkovať: dlho o., o. s odpoveďou;
povedať bez o-nia hneď -
oťapiť dok. hovor. expr. ohúriť, omámiť: o-ený páľavou, vínom, byť ako o.
-
oťarchavieť -ie -ejú dok. (o žene) stať sa ťarchavou, otehotnieť
-
otavienka -y -nok ž. zdrob. expr.
-
oťažieť -ie -ejú dok. stať sa ťažkým: taška mu naraz v ruke o-la;
ruky, nohy mu o-li;
strom o-ený plodmi;
hlava mu o-ie starosťou; -
nedok. oťažievať -a
-
otázka -y -zok ž.
1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť, dopyt: zrozumiteľná, zvedavá, dotieravá o.;
písomná, ústna o. (pri skúške);
odpovedať na o-u, zahrnúť niekoho o-mi;
nadhodiť, nastoliť o-u;
hľadieť na niekoho s o-ou spýtavo;
lingv.: priama, nepriama o.;
rečnícka o. na kt. sa nečaká odpoveď2. vec, kt. treba riešiť, (menší) problém: naliehavá o., bytová, finančná, sociálna o., vyriešiť, preskúmať o-u;
je to iba o. času, peňazí časom, peniazmi sa to vyrieši□ dať, položiť o-u opýtať sa;
obrátiť sa (na niekoho) s o-ou, mať k niekomu o-u, klásť o-u spytovať sa● to je ešte o. je to neisté;
je to o. života a smrti je to rozhodujúce; -
otáznik -a m. interpunkčné znamienko označujúce priamu otázku (napr. prídeš?);
● to je (veľký) o. to je neisté
-
otázny príd. kniž. neistý, sporný, problematický: výsledok je o.;
je o-e, či ... -
otázočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
Otčenáš -a m. zákl. modlitba kresťanov Otče náš
-
Otčenášik -a m. zdrob. expr.
-
otčim -a mn. -ovia m. nevlastný otec
-
otčina -y ž. kniž. vlasť, domovina
-
otcovizeň -zne ž. kniž. dedičstvo po rodičoch
-
otcovský príd.: o-á hrdosť;
o. vzťah i pren. láskavý;
o. dom zdedený;otcovsky prísl.;
-
otcovstvo -a s. stav otca; vzťah otca k dieťaťu: tešiť sa o-u;
zaprieť o., zisťovať o. -
otcu-materi expr.
I. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu: to je o. dosť
-
otec otca D -ovi/arch. -u v oslovení i arch. otče mn. -ovia m.
1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu: starostlivý o.;
je celý po o-ovi podobá sa mu;
starý o. vo vzťahu k vnúčaťu;2. muž, kt. zastupuje otca al. má k niekomu, niečomu vzťah ako otec: krstný o.;
o. národa, o-via mesta;
náb. duchovný o. vodca, radca v duch. veciach3. tesť al. svokor
4. (v oslovení) starší muž; manžel
5. iba mn. kniž. predkovia: dedičstvo o-ov
6. cirk. titul duchovných osôb: Svätý O. pápež;
o. kardinál, o. biskup● aký o., taký syn;
expr.: ani za o-a silný zápor;
o-a mu (naháňam)! zahrešenie; -
otecko -a mn. -ovia m. hypok. k 1, 3, 4
-
otehotnieť -ie -ejú dok. oťarchavieť
-
oteliť sa -ľ! dok. (o krave) priviesť na svet teľa: krava pred o-ením
-
oteplieť -ie -ejú dok. otepliť sa: kachle o-li;
-
nedok. oteplievať -a
-
otepliť dok. urobiť teplejším, teplým: slnko o-lo vodu;
tvár jej o-l úsmev; -
otepľovací príd. určený na otepľovanie: o-ia vložka;
o. úbor otepľovačky -
otepľovačky -čiek ž. pomn. hovor. zimné šport. oblečenie zložené z kombinézy a vetrovky
-
nedok. otepľovať
// otepliť sa dok. stať sa teplejším, teplým, oteplieť: vzduch sa o-l;
neos. o-lo sa začalo byť teplejšie;
náhle o-enie (počasia); -
nedok. otepľovať sa
-
oter -u m. tech. opotrebenie povrchu trením: odolný voči o-u
-
nedok. otesávať -a
-
otestovať dok. k testovať: o. prístroj
-
otextovať dok. napísať text (k hud. skladbe): dobre o-ná pieseň
-
otiahnuť -e -u -hol dok. hovor. expr. dostať, ošmeknúť, obtiahnuť (význ. 4): o-l turistu o sto korún
-
otiepka -y -pok ž. zdrob.: o. dreva, ďateliny
-
nedok. otierať -a
// otrieť sa obtrieť sa, ošuchnúť sa: mačka sa o-la o nohu
● expr. nik sa oňho neo-ie nevšimne si ho;
-
nedok. otierať sa
-
otitulkovať dok. označiť titulkami: o. film
-
nedok. otláčať -a
-
otlačiť dok. tlačením, tlakom poškodiť: o. si chrbát, topánka mi o-la nohu;
-
otlačok -čku m. otlačené miesto (na povrchu tela ap.)
-
otlak -u m. zrohovatená (bolestivá) pokožka vzniknutá otlačením (na prstoch nohy), kurie oko: boľavý o.;
stúpať niekomu na o. i fraz. dotýkať sa citlivého miesta -
otĺcť otlčie otlčú otĺkol dok.
1. tlčením, údermi poškodiť (na povrchu): o. hrnce;
o. si päste o stôl;
o-ené ovocie2. tlčením, údermi odraziť; obiť: o. (kladivom) omietku;
o. orechy (palicou)● expr. o. niekomu niečo o hlavu pripomenúť niečo nepríjemné;
-
nedok. otĺkať sa, otĺkavať sa
-
nedok. otĺkať, otĺkavať -a
1. k 1, 2
-
otmavieť -ie -ejú dok. stať sa tmavším, tmavým: steny o-ené od dymu;
-
nedok. otmavievať -a
-
otočiť dok.
1. urobiť niečím kruhovitý pohyb, skrútnuť, zvrtnúť: o. vypínač(om);
o. kľúč(om) v zámke2. obrátiť (význ. 2): o. auto;
o. hlav(o)u -
otočka -y -čiek ž. otočenie: o. s loptou;
hovor. vrátiť sa na o-u chytro -
otras -u m.
1. otrasenie (význ. 1): o-y pôdy;
utrpieť o. mozgu2. prudké psychické vykoľajenie: duševný o.
3. prudká (polit., hosp., fin. ap.) zmena: revolučné o-y;
-
otrasne prísl.
-
otrasný príd. k 1, 3: o-á správa, o-é svedectvo;
o-á doba; -
otrava -y -ráv ž.
1. jed: o. na myši, o. v krvi
2. ochorenie al. smrť spôsobená jedom: o. alkoholom, o. krvi
3. hovor. expr. znechutenosť, nuda; čo al. kto ju spôsobuje: je tu (s tebou) o.;
čakanie je o. -
otrávene prísl.: tváriť sa o.;
-
otrávenosť -i ž.
-
otrávený príd. hovor. expr. znechutený, znudený: o-á nálada;
-
otráviť -i dok.
1. usmrtiť jedom: o. myši;
o. sa pilulkami2. napustiť jedom: o. jedlo
3. otravou spôsobiť ochorenie, narušenie normálneho stavu: o. si žalúdok, o. vzduch
4. hovor. expr. znechutiť, unudiť, znepríjemniť: o. niekomu výlet
● expr. o. červíka nalačno si vypiť;
-
otravne prísl.;
-
otravnosť -i ž.
-
otravný príd.
1. spôsobujúci otravu, jedovatý: o. plyn
-
nedok. otravovať
1. k 1 – 4
2. hovor. expr. obťažovať, vyrušovať: deti o-jú
// otráviť sa
1. zomrieť al. ochorieť na otravu: o. sa hubami;
jedzte, neo-te sa2. hovor. expr. znechutiť sa, unudiť sa: na koncerte som sa o-l;
-
nedok. otravovať sa
-
nedok. otŕčať -a
-
otrčiť dok. vystrieť proti niekomu, niečomu, natrčiť: o. ruku, dlaň, o. karty, vstupenku;
o. pery i fraz. pohrdnúť niečím● hrub. al. expr. o. päty, kopytá zomrieť;
-
otrepane prísl.;
-
otrepanosť -i ž.
-
otrepaný príd. expr. ošúchaný (význ. 2): o-á téma, o. vtip, šláger;
-
otrepať -e -ú dok.
1. trepaním striasť: o. (si) blato z topánok
2. trepaním zbaviť niečoho: o. si topánky
● expr. o. niečo niekomu o → hlavu;
-
nedok. otrepávať -a
1. k 1, 2
-
nedok. otrepávať sa
-
otrhane prísl.;
-
otrhanec -nca m. pejor. trhan, šklban
-
otrhanosť -i ž.
-
otrhaný príd.
1. (o veciach) roztrhaný, ošklbaný: o-é šaty
2. pejor. (o človeku) majúci roztrhané oblečenie;
-
otrhať dok. obtrhať (význ. 1, 2): o. ovocie, kvety;
o. strom; -
nedok. otrhávať -a
-
nedok. otriasať -a
// otriasť sa
-
nedok. otriasať sa
-
otriasť otrasie otrasú dok.
1. mocne zatriasť, zalomcovať: výbuch o-l dverami
2. trasením odstrániť z povrchu: o. popol, o. blato, sneh (z topánok)
3. trasením zbaviť niečoho: o. cigaretu
4. mocne zapôsobiť, vzrušiť: udalosť ním o-la
5. oslabiť, podlomiť: o. základmi zriadenia, o. dôver(o)u niekoho;
-
otrieskať -a dok. expr. viackrát tresnúť niečím o niečo, obúchať
-
otrieť -ie -ú dok. obtrieť (význ. 1, 2): varechu o. o okraj misy
● expr.: o. si jazyk o niekoho ohovoriť ho;
o. niekomu niečo o nos pripomenúť niečo nepríjemné; -
otročina -y -čín ž. hovor. expr. úmorná (a nedostatočne ocenená) práca, drina
-
otročiť dok. hovor. expr. drieť (sa), hrdlačiť, drhnúť: o. od rána do večera
-
otrockosť -i ž.
-
otrocký príd.: o-é zajatie;
expr.: o-á práca ťažká;
o-á závislosť, poslušnosť bezvýhradná;
o. preklad doslovný;otrocky prísl.;
-
otroctvo -a -tiev s.
1. položenie otroka, poroba: žiť v o-e
2. expr. úplná závislosť, nesloboda, útlak: hospodárske, duchovné o.
-
otrok -a mn. -ci m.
1. v otrokárskom zriadení bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných obdobiach: starovekí o-i;
obchod s o-mi2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niekoho: o. zvyku, vášne;
stal sa ženiným o-om● robiť ako o. ťažko;
-
otrokár -a m.
1. príslušník vládnucej vrstvy v otrokárskom zriadení; vlastník otrokov
-
otrokársky príd.: o-e zriadenie spoloč.-ekon. formácia nasledujúca po prvobytnej; predmetom súkromného vlastníctva sú v nej výr. prostriedky aj otroci;
-
otrokárstvo -a s. otrokárske zriadenie
-
otrokyňa -e -kýň ž.;
-
otruby -rúb ž. pomn. zvyšky vzniknuté pri mletí obilia: kŕmiť o-mi
● pejor. al. žart. mať v hlave o. byť sprostý
-
otrusinka -y -niek ž. obyč. mn. odmrvený drobný kúsok niečoho: cigaretové o-y;
o-y z chleba -
oťukať dok. hovor. expr. opatrne preskúmať, zistiť (stav niečoho): o. protivníka, o. prostredie;
-
nedok. oťukávať -a: najprv sa iba o-li
// oťukať sa zvyknúť si na prostredie, udomácniť sa: musí sa najprv trocha o.;
-
nedok. oťukávať sa
-
otupene prísl.;
-
otupenosť -i ž.
-
otupený príd. (duševne) ľahostajný, apatický: o-á myseľ;
-
otupieť -ie -ejú dok.
1. stať sa tupým: nôž o-l
2. stať sa otupeným: city o-li, o. od bôľu;
-
nedok. otupievať -a
-
otupiť dok.
1. zbaviť ostrosti, urobiť tupým: o. sekeru;
o. ostrie i pren. znížiť účinnosť;2. urobiť otupeným: o. záujem;
-
otupne, otupno prísl. i vetná prísl.: o. hľadieť;
je mi o.; -
otupnosť -i ž.
-
otupný príd. jednotvárny, clivý, nudný: o-é popoludnie, o. život;
-
nedok. otupovať
-
otužilec -lca m. otužilý človek