Význam slova "štit" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 14 výsledkov (1 strana)

  • štít -u/-a m.

    1. súčasť starej výzbroje určená na krytie tela: okrúhly, kovový š.;

    2. čo ju tvarom al. funkciou pripomína: ochranný š., zváračský š.;
    zool. tvrdý kryt na tele niekt. chrobákov (obyč. na chrbte)

    3. erb

    4. vývesná firemná tabuľa

    5. stena nad čelnou stranou domu: drevený š., renesančný š.

    6. čelná strana: š. postele

    7. lek. röntgenový š. prístroj premieňajúci neviditeľné röntgenové lúče na viditeľné: snímkovanie zo š-u

    8. vrchol (vysokého) vrchu: skalný, strmý š.;
    Lomnický š.

    mať, zachovať si čistý š. byť bezúhonný, zachovať si bezúhonnosť;
    kniž.: vrátiť sa so š-om ako víťaz;
    byť na š-e byť porazený;

  • štítiť sa -i nedok. cítiť (prirodzený) odpor: š. sa špiny;
    š-i sa dotknúť žaby;

  • štítivo prísl.

  • štítivý príd. vyjadrujúci hnus: š. pohľad;

  • štítkový príd.

  • štítnička -y -čiek ž. škodlivý hmyz cudzopasiaci na rastlinách, zool. Chionaspis, Quadraspidiotus atď.

  • štítny príd.: š-a žľaza s vnútornou sekréciou, ktorej hormón reguluje látkovú premenu;
    š-a chrupka najväčšia chrupka hrtana

  • štítok -tka/-tku m.

    1. zdrob. k štít

    2. lístok, tabuľa, nálepka s menom, nápisom ap.: š. na dverách, na zošite

    3. strieška na čiapke, šilt;

  • štítový príd.;

  • inštitúcia -ie ž.

    1. súbor osôb, organizačných foriem, materiálnych prostriedkov určený na verejnoprospešnú činnosť, ustanovizeň: osvetová, vedecká, právna i.

    2. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami: i. manželstva;

  • inštitút -u m.

    1. ústav (význ. 1): fyzikálny i.

    2. v min. typ vys. školy: pedagogický i.

    3. kniž. al. odb. inštitúcia (význ. 2): i. rodiny

  • konštitúcia -ie ž.

    1. št. zriadenie (monarchia), v kt. je moc panovníka obmedzená parlamentom

    2. zastar. ústava

    3. konštrukcia (význ. 3): telesná k., človek silnej k-ie

    4. chem. usporiadanie atómov a väzieb v molekule;

  • reštitúcia -ie ž. odb.

    1. uvádzanie, uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (vrátením al. nahradením odňatého majetku): r. starého právneho stavu; čiastočná r. konfiškátu; r. cirkevného majetku

    2. reštituovaný majetok: budova patrí medzi r-ie;

  • titánový príd.: t-á oceľ

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV