Význam slova "ŕ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rys³ -u m. kniž. črta (význ. 1, 2): r-y tváre;
hlavné r-y spoločnosti

rys¹ -a mn. N a A -y m. horská mačkovitá šelma, zool. Lynx;

ryšavec -vca m. ryšavý človek

ryšavo prísl.

rysavý príd. kniž. ryšavý: r-á jalovica

ryšavý príd. majúci farbu hrdze, hrdzavý: r-é vlasy, r. pes;

rysí príd.

ryska -y -siek ž. tech. značka v podobe ryhy

rysovač -a m. pracovník zhotovujúci tech. rysy

rysovací príd. určený na rysovanie: r-ia tabuľa, r-ie pero

rysovadlo -a -diel s. rysovací prístroj, nástroj

rysovať nedok. znázorňovať čiarami pomocou rysovacích pomôcok: r. diagram, plán

// rysovať sa črtať sa: v diaľke sa r-jú vŕšky;
výsledok práce sa začína r.

rysovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa rysuje

ryť -je -jú ry! nedok.

1. rozrušovať povrch niečoho, rozrývať: diviaky ryjú v zemi

2. rýľovať: r. zem

3. robiť ryhy a tvoriť tak kresbu ap., vyrývať: r. do kovu monogram

// ryť sa expr. rozrušovať niečo, obyč. dlhším prehrabávaním, rýpať sa, vŕtať sa: r. sa v zemi, dieťa sa ryje v piesku

rytec -tca m. umelec, remeselník zaoberajúci sa rytím (význ. 3): r. mincí;

rytecký príd.: r-á práca;

rytectvo -a s. výtvar. odbor zaoberajúci sa rytím

rytier -a m.

1. za feud. šľachtic, kt. pri pasovaní prevzal isté záväzky: byť pasovaný za r-a

2. neskôr za feud. príslušník nižšej šľachty

3. pôvodne člen cirk. rádu ochrancov sv. miest: rád maltézskych r-ov

4. nositeľ istého st. vyznamenania: r. Čestnej légie

5. kniž. statočný muž bojujúci za ušľachtilú ideu: r-i cti

6. expr. sprievodca, spoločník ženy v spoločnosti; gavalier: zveriť sa na svojho r-a

● r. bez bázne a hany dokonalý muž;

rytierskosť -i ž., rytierstvo -a s. k 1, 5: hrady z čias r-a;
dokázať svoje r.

rytiersky príd. i prísl.: r. stav, r-a výprava, r. turnaj, r-e rády, r-e spôsoby;
r. sa správať, r. prijať porážku;

rytina -y -tín ž. obraz vyrytý do dosky z rozlič. materiálu: staré r-y

rytmickosť -i ž.

rytmický príd. k 3: r-é cvičenie

rytmický príd.: r-á skladba, r-é tempo;

rytmicky prísl.: r. dýchať;

rytmika -y ž.

1. veda o rytme

2. spôsob utvárania, vyjadrenia rytmu, rytmický ráz, rytmickosť: r. piesne

3. teles. cvičenie, pri kt. sa rytmus vyj. pohybom: liečebná r., hodina r-y;

rytmizovať nedok. i dok. uvádzať, uviesť do rytmu, rytmicky usporadúvať, usporiadať: r. rozprávanie, r. krok

rytmus -mu m. pravidelné striedanie fáz istého deja; spôsob tohto striedania: r. piesne, verša, pochodový r., r. skladby;
bubnovať do r-mu, pohybovať sa v r-me;

ryža -e ž.

1. obilnina s červenkastým splošteným zrnom, bot. Oryza: pestovať r-u

2. jej lúpané zrno použ. ako potravina: variť r-u, mäso s r-ou;

ryžovací príd. určený na ryžovanie: r. stroj

ryžovať nedok. získavať (drahé kovy, drahokamy) premývaním naplaveného piesku al. roztlčenej horniny: r. zlato, diamanty

ryžovisko -a -vísk s. miesto, kde sa ryžuje

ryžový príd.: r-é zrno, r-é polia;
r. nákyp, odvar