Význam slova "ã ã ã ã ã ã ã ã ã mi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čižmička -y -čiek ž.

1. zdrob. k čižma: detské č-y

2. polovysoká (uzavretá) obuv siahajúca nad členky: ženské č-y

dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1

dokŕmiť -i dok.

1. dokončiť kŕmenie

2. prikŕmiť: d. dojča;

krčmička -y -čiek ž. zdrob.

kŕmič -a m. kto kŕmi hosp. zvieratá: k. ošípaných;

kŕmička -y -čiek ž.

kŕmiť -i nedok. podávať, predkladať potravu, chovať: k. dobytok senom;
k. dojča, pacienta;
k. husi vykrmovať na masť;

mámiť -i nedok.

1. omamovať: jar m-i zmysly

2. klamať, zavádzať: m. niekoho peknými sľubmi

3. lákať, vyťahovať: m. od niekoho peniaze, m. z niekoho priznanie

miškár -a m. v min. človek zamestnávajúci sa miškovaním zvierat

miškovať nedok. kastrovať (domáce zvieratá): m. prasa

mišmaš [-žm-] -u m. hovor. expr. niečo pomiešané; zmätok: mať v hlave m.

mišpuľa -e -púľ ž.

1. ovocný strom podobný jabloni, bot. Mespilus

2. drobný hnedý plod tohto stromu

mištička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1;

najväčšmi prísl. v najväčšej miere, najviac, op. najmenej: n. sa bojí neúspechu

nakŕmiť -i dok. dať pokrm, nasýtiť, nachovať: n. dieťa kašou, n. hydinu

// nakŕmiť sa expr. najesť sa, nasýtiť sa

neveľmi

I. prísl. pomerne málo, nebárs: n. ochotný, n. sa usilovať

II. čast. vyj. oslabený zápor; ani nie: páči sa ti to? – n.

oboznámiť -i dok. dať bližšie poučenie o niečom, informovať: o. prítomných s programom;
byť o-ený so situáciou;

omámiť -i dok.

1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov, omráčiť: o niekoho alkoholom, vôňa ho o-la;
chodiť ako o-ený;
prebrať sa z o-enia

2. silno zapôsobiť na zmysly, očariť, opojiť: o-ený krásou, láskou;

oznámiť -i dok.

1. dať vedieť, dať správu, ohlásiť: o. príchod;
o-l, že súhlasí;
o. v novinách, v rozhlase správu o niečom

2. udať, zažalovať: o-m vás na polícii;

prekŕmiť -i dok. príliš nakŕmiť al. vykŕmiť: p. dieťa;

prikŕmiť -i dok. pridať k prirodzenej výžive umelú výživu: p. dojča;
p. včely;

priveľmi prísl. nadmieru, príliš: je to p. ďaleko;
slnko p. páli

skŕmiť -i dok. kŕmením spotrebovať: s. seno;

väčšmi

I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

II. spoj. priraď. v. – ako viac – ako, skôr – ako: tu môže v. stratiť ako získať

veľmi väčšmi prísl.

1. vyj. veľkú mieru, intenzitu, hodne, značne: v. veľký, v. dávno, v. mnoho, v. pekné dievča, v. sa ponáhľať;
v. sa narobil veľa;
v. krátke vlny v rozsahu od 0,1 do 10 m;
v. dobrý 2. st. prospechu (vo vysokoškol. klasifikácii);
zdôraznené expr. v., preveľmi;
v., preveľmi ľutoval

2. blíži sa význ. čast. (pri zápornom slovese) oslabuje jednoznačnosť výroku, vyjadrenia: syn ho v. nepočúva (a robí si svoje)

● ani v. nie zmierňujúci zápor

vykrámiť -i dok. hovor. expr. vytárať, vybľabotať, vycengať: všetko musí hneď v.

vykŕmiť -i dok. kŕmením dosiahnuť (u zvieraťa) potrebnú tučnotu: v. ošípanú, v-ená hus;
expr. v. sa na dobrej strave stučnieť;

vymámiť -i dok. vylákať (význ. 2): v-l od neho sľub

● expr. ten by v-l aj z jalovej kravy teľa dosiahol by, dosiahne aj nemožné

zmámiť -i dok. omámiť (význ. 1, 2): víno ho z-lo;
chodí ako z-ený;
jej krása ho z-la

zoznámiť -i dok.

1. umožniť osobne sa spoznať: predstavil a z-l všetkých, z. priateľa s kolegom

2. oboznámiť: z. študentov s predmetom štúdia;