Význam slova "zvlã æ ã ã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. zvláčať -a

zvláčiť -i dok.

1. vláčením, nosením dopraviť zhora nadol: z. seno z horských lúk

2. vláčením zhromaždiť: z. drevo na kopu;

zvláčnieť -ie -ejú dok. stať sa vláčnym: cesto státím z-lo

zvláčniť -i dok. urobiť vláčnym, zjemniť: krém z-i pokožku;

nedok. zvláčňovať

zvládať¹ -dze -dzu dok. zvládnuť (význ. 1), zmôcť: z-e každú robotu;
sám celé kura nez-e nezje

nedok. zvládať² -a -ajú: z. prácu s počítačom, z. ťažkosti, prekážky

zvládnuť -e -u -dol dok.

1. silami, schopnosťami stačiť na istú prácu, úlohu ap., zvládať, zmôcť: z. robotu;
z-e každú situáciu

2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie: z. problém, modernú techniku;
z. pedagogické majstrovstvo

3. nadobudnúť prevahu, premôcť, prekonať: z. žiakov v triede;
z. chorobu;
z. hospodárske ťažkosti;

zvládnuteľnosť -i ž.

zvládnuteľný príd. kt., ktorého možno zvládnuť: je to z-á úloha, ťažko z-í žiaci;

zvlákniť -i dok. urobiť vláknitým: z. viskózu;

nedok. zvlákňovať: z-nie proces, pri kt. sa zo špeciálneho roztoku ap. vyrába vlákno

zvlášť

I. prísl.

1. výnimočne, mimoriadne, nezvyčajne, nevšedne; veľmi: z. tvrdá skala, z. vysoký človek

2. osobitne (význ. 1), oddelene, samostatne; jednotlivo: sedeli každý z., každého pozdravil z.

II. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu, najmä, predovšetkým, hlavne: starať sa z. o čistotu vôd a ovzdušia

zvláštne prísl.;

zvláštnosť -i ž.

zvláštny príd.

1. neobyčajný (význ. 1), nezvyčajný, výnimočný, nevšedný, mimoriadny: z. človek, prípad, úkaz;
z-a príhoda, z-e schopnosti

2. špeciálny, osobitný: z. prístroj, stroj, z-e školenie, úlohy, zariadenie

3. vhodnejšie osobitný, samostatný, oddelený: z. vchod, z-a skupina

4. neobyčajne veľký, mimoriadny: z. vplyv, význam, z-a pozornosť, úcta

5. svojrázny, svojský, osobitý: z. charakter, postoj;

zvlčene prísl.;

zvlčenosť -i ž.

zvlčený príd. expr. kt. sa zvlčil, zdivený, zvrhlý, neľudský; svedčiaci o tom: z. človek;
z-á morálka;

zvlčilo prísl.;

zvlčilosť -i ž.

zvlčilý príd. expr. zvlčený: z. dozorca;
z. pohľad;

zvlčiť -č/-i! dok. expr. urobiť divým, zverským, hrubým: z. vzťahy medzi ľuďmi

// zvlčiť sa zdivieť (sa): vo vojne sa ľudia z-ia

nedok. zvlňovať

// zvlniť sa

1. rozvlniť sa, rozčeriť sa, zavlniť sa: more sa z-lo

2. stať sa vlnitým: platňa sa z-la, terén sa z-l

3. kniž. vzrušiť sa, rozrušiť sa, rozochvieť sa: hlas sa jej z-l;

nedok. zvlňovať sa