Význam slova "vypo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výpočet -čtu m.

1. vypočítavanie (význ. 1), vyratúvanie; jeho výsledok: v. cien, podklady na v-y;
zistiť chybu vo v-och, študovať štatistické v-y

2. odhad, predpoklad (možného zisku ap.): sklamať sa vo svojich v-och

3. zoznam, súpis: v. priestupkov;

vypočítať -a dok.

1. počítaním zistiť (výsledok), vyrátať: v. plochu štvorca;
v. príklad

2. vopred odhadnúť, určiť, vyrátať: v-l si, čo by ho to stálo;
to je v-né na efekt zamerané

3. vymenovať (význ. 1), vyrátať: v-l mu všetky chyby;

nedok. vypočítavať -a

vypočítavo prísl.;

vypočítavosť -i ž.

vypočítavý príd. kt. stavia na výpočtoch (význ. 2); ziskuchtivý, prospechársky, sebecký: v. egoista;
v-é plány;

výpočtový príd. k 1: v-á technika súhrn mechanizovaných al. automatizovaných prostriedkov na uskutočňovanie výpočtov;
v-é stredisko pracovisko, kde sa spracúvajú informácie na samočinnom počítači

vypočuť -je -jú dok.

1. počúvaním zachytiť, počuť: v. (tajný) rozhovor, v. si reláciu, prednášku

2. nechať hovoriť, s pozornosťou počuť hovorené: v. sťažovateľa, nechceli ho ani v.

3. podrobiť výsluchu, vypočúvaniu: v. obžalovaného;

nedok. k 3 vypočúvať -a: práv. v-nie úr. zisťovanie skutočností kladením otázok: v. svedkov

vypojiť -í -a dok. prerušiť niečo zapojené, odpojiť: v. elektrické vedenie;
v-ený telefón;

vypoklonkovať dok. expr. zdvorilo sa niekoho zbaviť: v-li ho na chodbu

nedok. vypomáhať -a

výpomoc -i ž.

1. príležitostná pomoc: susedská v., v. v domácnosti, prijatý na dočasnú v.

2. fin. príspevok, podpora: sociálna v.

výpomocne prísl.

výpomocný príd. určený, prijatý na výpomoc: v-é sily;

vypomôcť -môže -môžu -mohol dok. poskytnúť výpomoc, pomôcť: v. brigádami, finančne (si) v.;
v. si klamstvom, gestami;

vypomstiť sa -sť/-i! dok. pomstiť sa (význ. 1, 2): v. sa za bezprávie, v. sa na nevinnom;
ľahkomyseľnosť sa mu (kruto) v-la

výpon -u m. tel. stoj, pri kt. váha tela spočíva na prstoch napnutých nôh

vyponosovať sa dok. ponosovaním si uľahčiť, vyžalovať sa: v. sa najbližším, v. sa na susedov

vyporiadať sa, správ. vyrovnať sa, porátať sa

vypotiť dok. potením vydať zo seba: v. (vypitú) tekutinu;
v. chorobu;

// vypotiť sa vydať zo seba pot (pri liečení): ľahnúť si a v. sa

vypotrebovať dok. upotrebúvaním vyčerpať (zásobu), spotrebovať: v. celú tubu krému

výpoveď -e ž.

1. slovné vyjadrenie, tvrdenie (obyč. pred súdom): svedecká v.;
lingv. zákl. komunikatívna jednotka jazykového prejavu

2. zrušenie práv. al. iného pomeru; písomnosť o tom: súdna v., dostať v.;
doručiť v.

□ robiť v. vypovedať²;

vypovedať² -á nedok.

1. vypovedávať, vypovedúvať (význ. 2 – 4): v-á vojnu všetkým;
jedna strana v-á dohodu;
stroj už v-á (službu);
sily mu v-jú ubúdajú

2. robiť výpoveď (význ. 1), svedčiť: v. pred súdom, (ne)v-li rovnako

vypovedať¹ -vie -vedia -vedz! dok.

1. vysloviť (význ. 1, 2), povedať: nevie ani slova v.;
to sa nedá (ani) v.! ťažko to vyjadriť

2. vyhlásiť (význ. 1): v. vojnu

3. uskutočniť výpoveď (význ. 2): v. zmluvu, úver

4. (o mechanizmoch, orgánoch ap.) prestať fungovať: motor v-l (službu);
nervy mu v-li prestal sa ovládať;
žalúdok mu v-l prestal tráviť

5. zakázať pobyt, prinútiť opustiť isté miesto, vykázať, vyhnať: v. nevítanú osobu, v. nájomníka z bytu

□ v. poslušnosť neposlúchnuť;
v. boj (zaostalosti) začať bojovať (so zaostalosťou)

● bolesť na nev-nie nevýslovná;

nedok. vypovedávať -a, vypovedúvať -a

výpovedný príd.: v-á lehota, v-é dôvody

vypožičať, vypožičať si -ia -ajú dok. požičať si: v. si knihu z knižnice, v. si na stavbu domu;
auto v-né z požičovne;

nedok. vypožičiavať, vypožičiavať si -a

výpožička -y -čiek ž.

1. (vy)požičanie: dátum v-y

2. (vy)požičaná vec: urgovať vrátenie v-čiek

výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas

vypozorovať dok. pozorovaním zistiť, vybadať, postrehnúť, všimnúť si: v-l uňho neistotu, nepokoj;
v-l, že vec neberú vážne