Význam slova "vyhňa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vyhňa -e ž. ohnisko na rozžeravovanie kovov, ktorého teplota sa zväčšuje vháňaním vzduchu; dielňa s týmto ohniskom: kováčska v.;
horúco ako vo v-i veľmi

vyhnanec -nca m. kto bol prinútený opustiť vlasť, exulant;

vyhnanecký príd.

vyhnanisko -a -nísk s. expr. veľmi odľahlé, opustené miesto: bývať na v-u

vyhnankyňa -e -kýň ž.;

vyhnanstvo -a s. nútený pobyt v cudzine, exil: byť vo v-e

vyhnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním prinútiť na odchod (von); tak dostať na určené miesto: v. sliepky zo záhrady;
v. statok na pašu

2. prinútiť opustiť isté prostredie: v. deti z domu;
bieda ho v-la do sveta;
byť v-ný z rodiny

3. expr. odstrániť (význ. 2), zahnať, odohnať: v. bolesť z tela;
v. nepokoj, smútok

4. hovor. expr. pričiniť sa o dosiahnutie istej výšky, zdvihnúť: v. múry pod krov;
v. ceny, platy dohora

5. (o rastline) pustiť výhonky; bujne vyrásť: jablonka už v-la;
v. do kvetu

● nehodno ani → psa von v.;
expr. ja ti to v-m z hlavy! prinútim ťa vzdať sa toho;

nedok. vyháňať -a

nedok. vyhášať -a

nedok. vyhŕňať -a, vyhrnovať

// vyhrnúť sa

1. zhrnutím sa dostať dohora: rukávy sa mu v-li

2. expr. hromadne, odrazu vyjsť: zo školy sa v-li žiaci, dav sa v-l na námestie

3. prudko vytiecť, vniknúť: slzy sa jej v-li;
krv sa mu v-la do tváre;

nedok. k 1 vyhŕňať sa, vyhrnovať sa