Význam slova "vrt" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vrt -u m.

1. vŕtanie (najmä do zeme): skúšobný, hlbinný v.

2. otvor takto utvorený; vývrt: upchatý v.;
geologické v-y;

vŕtač -a m. kto pracuje pri vŕtacom stroji; kto robí vŕtacie práce

vŕtací príd.

1. určený na vŕtanie: v. nástroj

2. súvisiaci s vŕtaním: v-ie práce

vŕtačka -y -čiek ž. vŕtací (prí)stroj: ručná, elektrická v.;
zubná v.;
stolová, banská v.

vrták -a m.

1. vŕtací nástroj: špirálový v., vyvŕtať otvor v-om

2. živ. mn. -ci expr. všetečný, do všetkého zapárajúci človek: nesympatický v.

vŕtať -a nedok.

1. vrtákom al. iným podobným nástrojom vnikať, robiť otvory: v. skalu, do skaly;
v. zub, v. hlboko v zemi;
už hodinu v-a;
vŕtačka dobre v-a

2. takto utvárať, vyhlbovať, vyvrtávať: v. diery do dreva, v. studňu

3. takto získavať, ťažiť: v. ropu, rudu

4. (o hmyze) zavrtávať sa, hlodať: lykožrút v-a v dreve

5. na spôsob vŕtania pohybovať, špárať, rýpať: v. šidlom, v. si prstom v uchu

6. expr. bolestivo zasahovať: bolesť v-a v ruke, kŕč v-a vo svaloch

7. expr. zlomyseľne napádať, rýpať: nikomu nedá pokoj, do každého v-a

● niečo mu v-a v hlave stále musí na to myslieť;

opak. vŕtavať -a

// vŕtať sa

1. špárať sa (význ. 1), rýpať sa: v. sa v zuboch

2. expr. prehŕňať sa, hrabať sa, kutať sa: v. sa (niekomu) v stole, vo veciach

3. expr. vytrvalo sa zaoberať nejakým mechanizmom ap., babrať sa: v. sa (celý deň) v motore;

opak. vŕtavať sa

vrtichvost -a m. pejor. pätolizač, lichotník

vrtielka -y -lok ž. niečo prudko sa otáčajúce: v. vretena;
expr. krúti sa ako v. (obyč. o žene) je pohyblivá, šikovná

vrtieť -í -ia nedok. krútiť (význ. 1), točiť; zvŕtať: v. habarku (-ou), pes v-í chvostom;
v. hlavou i fraz. prejavovať nesúhlas

// vrtieť sa

1. krútiť sa (význ. 1), točiť sa; zvŕtať sa: vreteno sa v-í, v. sa v tanci

2. expr. byť neposedný, hniezdiť sa: v. sa na stoličke, ustavične sa v-í a obzerá

3. expr. šikovne sa pohybovať (pri práci), zvŕtať sa: v. sa pri sporáku, po dome, okolo hostí

vrtkavo prísl.;

vrtkavosť -i ž.

vrtkavý príd.

1. povahovo nestály: v. človek

2. podliehajúci zmene, menlivý, nestály: v-é počasie;
šťastie je v-é;

vrtko prísl.: v. sa obracať;

vrtkosť -i ž.

vrtký príd. (pohybovo) šikovný, obratný, rezký; svedčiaci o tom: v-é dievča, v. tanečník, v-é prsty hudobníka;
v-é pohyby;

vrtný príd.: v-á vzorka;
v-á veža;
v. závod

vrtoch -u obyč. mn. m. chvíľková nálada, chúťka, rozmar: ženské v-y;

vrtošivo prísl.;

vrtošivosť -i ž.

vrtošivý príd. podliehajúci vrtochom, vrtkavý, rozmarný, nestály: v-á povaha;

vrtuľa -e -túľ ž. otáčavá ružica (zložená z lopatiek al. prehnutých listov) umožňujúca pohyb najmä dopr. prostriedkov: lodná v., v. lietadla;

vrtuľka -y -liek ž. zdrob.

vrtuľník -a m. helikoptéra: vojenský v.;

vrtuľníkový príd.

vrtuľový príd.;

vývrt -u m. vyvŕtaný otvor; vrt: v. v hornine