Význam slova "vernãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dôverníčka -y -čok ž.

dôverník -a mn. -ci m.

1. kto nám je dôverný, blízky: hľadať útechu u svojho d-a

2. poverený zástupca organizačnej jednotky: domový d.;
d. polície konfident;

dôverný príd.

1. kt. má našu dôveru, blízky; svedčiaci o dôvere: d. známy, d. kamarát;
d-é pohladkanie

2. osobne blízky, intímny: udržiavať d. vzťah, d-é styky s niekým

3. vzbudzujúci vzájomnú dôveru: d-é prostredie rodiny

4. neprístupný verejnosti, neverejný, tajný: d-á informácia, d. rozhovor;

verný príd.

1. (citovo) úprimne oddaný; dodržiavajúci záväzky: v. priateľ, v-é zviera, v. návštevník (divadla), v. v láske, byť v. svojim zásadám

2. úprimne myslený, opravdivý, skutočný: v. cit, v-á láska, v-é služby

3. pravdivo vystihujúci, presný: v. obraz, opis, v. preklad;
historicky v.;