Význam slova "vedã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vedátor -a m. hovor. expr. vedec: bude z neho v.

vedľa

I. prísl.

1. v tesnej blízkosti, v susedstve: spal v. (v izbe), je to hneď tu v.

2. bokom (od cieľa), mimo: lopta dopadla v.

● triafať, byť v. mýliť sa

II. predl. s G vyj.

1. miestnu blízkosť, popri, povedľa: stromy rastú husto jeden v. druhého, v kine sedel v. mňa

2. smerovanie popri niečom, okolo, povedľa: cesta vedie v. potoka, kráčal chodníkom v. cintorína

3. výskyt v spoločnosti niekoho: vyrastali, pracovali v. seba

vedľajší príd.

1. nachádzajúci sa v susedstve: vo v-ej izbe, pri v-om stole

2. vyskytujúci sa popri hlavnom, bočný: v-ia ulička, v-ie zamestnanie, v-ie produkty;
bot. v. koreň;
gram. v-ia veta závislá od inej vety

3. bezvýznamný, nepodstatný: to je teraz v-ie

● odsunúť niečo na v-iu → koľaj

vedúca ž.

vedúci

I. príd.

1. kt. niečo vedie, riadi: v. pracovník, v-a osobnosť, v-i činitelia

2. kt. súvisí s vedením: v-e postavenie, v-a úloha;
v. gól

II. vedúci m. vedúci pracovník: zodpovedný v., v. oddelenia, predajne;