Význam slova "týp" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

typ -u m.

1. jednotlivá osoba al. vec ako predstaviteľ celej skupiny: (pravý) t. učenca, umelca;
t-y zobrazené v románe;
t. moderného sídliska

2. súhrn jednotlivcov al. vecí s rovnakými znakmi, druh: slovanský t., nordický t.;
pôvodný t., t. jazyka

3. teles. al. duš. znaky charakterizujúce skupinu jednotlivcov: atletický t., cholerický t., vizuálny t.

4. výrobok ako predstaviteľ celej série, prototyp, model: nový t. automobilu, lietadla, obytného domu

5. charakter, ráz, ktorému zodpovedá skupina javov: strana liberálneho, konzervatívneho t-u;
t. odbornej, strednej školy

6. i mn. typy polygr. jednotlivé písmená, litery; tlačové písmo

typickosť -i ž.

typický príd.

1. kt. má vlastnosti typu (význ. 1), charakteristický, príznačný: t. predstaviteľ staršej generácie;
t. prípad, t-á vlastnosť;
to je preňho t-é

2. rázovitý, originálny: t-á figúra, t-á krajina;

typicky prísl.;

typizácia -ie ž. typizovanie;

typizačný príd.: t-é postupy

typizovať nedok. i dok.

1. zachytávať, zachytiť v zákl. znakoch ako umel. typ: t. románové postavy

2. výberom určovať, určiť najvhodnejšie výrobky, výr. postupy ap.: t. súčiastky, t-ná stavba

typograf -a mn. -i m. odborník v typografii;

typografia -ie ž. technika tlače s použitím sadzby, kníhtlačiarstvo;

typografický príd.: t-á úprava knihy;

typograficky prísl.

typografka -y -fiek ž.;

typológia -ie ž. veda o typoch: psychologická, jazykovedná t.;

typologický príd.;

typologicky prísl.

typovať nedok.

1. vyberať, voliť, odhadovať ako vhodný typ: t. pracovníkov;
t. páchateľa (napr. podľa spôsobu vykonania trestného činu)

2. odb. určovať, potvrdzovať typ: t. motorové vozidlo

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

päták -a m. desaťhaliernik (v Uhorsku al. za 1. ČSR);

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

pätôčka -y -čok ž. zdrob. k 1

pétépé neskl. s. (zo skr. PTP, t. j. pomocné technické prápory) útvar na výkon voj. služby formou nútených prác pre politicky nespoľahlivých občanov v 1. polovici 50. rokov

vzápätí, kniž. vzápäť prísl. v nasledujúcom okamihu, hneď nato, za tým: zablysklo sa a v. zahrmelo;
prišiel v. zakrátko