Význam slova "svetl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

svetlica -e -líc ž. raketa na osvetľovanie al. signalizáciu

svetlička -y -čiek ž. modridlo

svetlík -a m.

1. šachta v dome (na vetranie) al. medzi domami: kúpeľňa s oknom do s-a

2. otvor na prepúšťanie svetla (v múre, na streche ap.)

svetlo¹ -a -tiel s.

1. viditeľné (elektromagnetické) žiarenie umožňujúce vnímanie zrakom: slnečné, mesačné, umelé s.;
elektrické s., červené, tlmené s. osvetlenie;
vstávať za s-a vo dne, op. za tmy

2. zdroj svetla, svietidlo, lampa: zapáliť, zahasiť s.;
pouličné s-á;
dones s.! motor. diaľkové, smerové s-á;
cirk. → večné s.

3. iba mn. svetlá cestná svetelná signalizácia na reguláciu dopravy: na križovatke sú s., s. nefungujú

4. hovor. používanie elektr. energie na svietenie: poplatky za s.

● → uzrieť s. sveta;
vyjsť na s. sveta prezradiť sa;
postaviť niečo do priaznivého, nového s-a podať priaznivo, novo;
to → vrhá zlé s. na niekoho, niečo;
vniesť do niečoho s. objasniť;
s-á a tiene niečoho dobré a zlé stránky;
s. na konci tunela nádej na zlepšenie situácie;

svetlo² prísl. k 1 – 3, 5, 6 i vetná prísl. k 2: s. oblečený;
bolo (už) s. bolo vidno, nebolo tma;

svetlobelasý príd. svetlomodrý, bledobelasý: s-é oči

svetločervený príd. červený so svetlým odtienkom: s-á krv

svetlohnedý príd. hnedý so svetlým odtienkom, bledohnedý: s-é vlasy

svetlomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie svietivosti svetelných zdrojov a osvetlenia týmito zdrojmi

svetlomet -u m. reflektor (význ. 1): protilietadlové s-y

svetlomilnosť -i ž.

svetlomilný príd. kt. má rád al. dobre znáša (hojné) svetlo: bot. s-é rastliny;

svetlomodrý príd. modrý so svetlým odtienkom, svetlobelasý, bledomodrý: s-é nebo, oči

svetlonos -a m. rozpráv. bytosť vodiaca ľudí za svojím svetlom, bludička

svetloplachosť -i ž. chorobný strach zo svetla

svetloplachý príd. neznášajúci svetlo;

svetlosivý príd. sivý so svetlým odtienkom, bledosivý: s-é nohavice

svetlosť -i ž.

1. k príd.

2. odb. vnútorný priemer, priestor (otvorov, oblúkov ap.): s. rúry, komína

svetlovláska -y -sok ž. plavovláska, blondínka

svetlovlasý príd. plavovlasý: s. chlapček

svetlozelený príd. zelený so svetlým odtienkom, bledozelený: s-á tráva, s-é listy

svetložltý príd. žltý so svetlým odtienkom, bledožltý: s. kvet

svetlučko, svetlunko, svetlulinko prísl.

svetlučký, svetlunký, svetlulinký príd. expr. veľmi svetlý, jasný: s. koberec;

svetlý príd.

1. majúci slabšiu (farebnú) intenzitu, bledý, jasný, op. tmavý: s-é farby;
s-é vlasy, oblečená vo s-ých šatách;
s-é pivo, op. čierne

2. majúci dosť svetla, ožiarený svetlom, jasný, op. tmavý: s-á miestnosť

3. vydávajúci svetlo, žiariaci, jasný: s-é slnko, s. plameň

4. spôsobený, utvorený svetlom: s. kruh lampy, s-é škvrny na tráve

5. expr. radostný (význ. 1), šťastný, priaznivý: s-á budúcnosť, s-é stránky niečoho

6. kniž. vznešený (význ. 1), ušľachtilý: s. zjav, s-á pamiatka mŕtvych;
byť s-ým príkladom;