Význam slova "sobã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sob -a mn. N a A -y m. párnokopytník podobný jeleňovi žijúci na severe, zool. Rangifer;

sobáš -a m. úr. uzavretie manželstva; obrad pri tom: cirkevný, občiansky s.;
ísť na s.

□ mať s. ženiť sa, vydávať sa;

sobášiť -i nedok. vykonávať sobášny obrad: s-l ich dekan farnosti, starosta

// sobášiť sa uzavierať manželstvo: kde ste sa s-li?

sobášnosť -i ž. počet uzavretých manželstiev: pokles s-i

sobášny príd.: s. obrad, s-a sieň;
s. list doklad o sobáši;

sobí príd.: s-ie mlieko, stádo

spôsob -u m.

1. postup, ktorým sa niečo deje, prejavuje: nový s. stavby, zmýšľania;
(je to) jediný možný s., ako si pomôcť;
istým s-om, na istý s.;
tým s-om tak

2. druh nejakého deja, stavu, ráz, podoba, charakter: konzumný s. života;
upraviť jedlo na rozličný s.;
gram.: príslovka s-u, príslovkové určenie s-u;
(slovesný) s. gram. kategória, kt. vyj., že realizácia (prísudkového) deja sa podáva ako skutočná (oznam. s.), možná (podm. s.) al. požadovaná (rozk. s.)

3. obyč. mn. správanie sa, vystupovanie, zvyklosti, mravy: mať jemné, zlé s-y;
nemá s-y nevie sa správať

● svojím s-om charakteristicky pre niekoho, niečo;

zásobáreň -rne ž.

1. sklad zásob: vojenská z.;
naplniť z. obilím

2. miesto s bohatým výskytom niečoho: rybník je z. rýb;
z-e ropy sa vyčerpali