Význam slova "súm" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šum -u m. šumenie: š. rieky, stromov, dažďa;
š. v sále, v rádioprijímači;
odb. nepravidelné vlnenie vzduchu vnímateľné sluchom; neželateľný, rušivý vplyv: odb. al. publ. informačný š. skreslenie informácie;

suma -y súm ž.

1. množstvo peňazí vyjadrené číselne: zaplatiť požadovanú s-u

2. kniž. súhrn: s. vedomostí;

sumarizovať nedok. i dok. (u)robiť súhrn, zhŕňať, zhrnúť, sumovať: s. kvantitatívne výsledky

sumárne prísl.: s. hodnotiť;

sumárnosť -i ž.;

sumárny príd. súhrnný, celkový: s-e údaje, s. výsledok;

sumčí príd.

sumec -mca mn. N a A -e m. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach, hrča, zool. Silurus;

súmerne prísl.: s. riešená fasáda;

súmernosť -i ž.: geom. os s-i

súmerný príd.

1. majúci na obidvoch stranách stred. osi rovnaké a rovnako rozložené časti, symetrický: s. ornament;
geom. s. podľa osi

2. majúci vyvážene usporiadané časti, súladný, harmonický: s-á postava;
s-á tvár pravidelná;

súmestie -ia s. dve al. viacej geograficky blízkych miest spojených úzkymi hosp., kult. a inými vzťahmi: projekt s-ia Banská Bystrica -Zvolen

sumička -y -čiek ž. zdrob. i expr. k 1

šumienka -y -nok ž. sladký šumivý prášok na prípravu limonády;

šumienkový príd.

šumieť -í -ia iba 3. os. nedok.

1. vydávať rozlič. nejasné zvuky (pripomínajúce hlásku š): hora, víno š-í

2. ozývať sa takýmito zvukmi: námestie š-í

šumivo prísl.

šumivý príd.

1. šumiaci (význ. 1): š. zvuk, vodopád

2. peniaci sa, penivý: š. prášok, š-é víno;

summa summarum [sumasumárum] prísl. (lat.) kniž. úhrnne, celkovo, vcelku, dovedna

šumne, šumno prísl.

šumný príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-á deva;

šumotať -ce -cú nedok. expr. šumieť (význ. 1, 2): lipy š-ú

sumovať nedok. i dok. kniž. sumarizovať

šumový príd.: lingv. š-á spoluhláska

súmračný príd.

1. k súmrak: s-é šero

2. poet. tmavý, temný: s. deň

súmrak -u m. šero na rozhraní dňa a noci, stmievanie, mrkanie: večerný, zimný s.;
na s-u po západe slnka;

sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. N živ. sami G, A, L samých D samým I samými, sama ž. G, D, L samej A samu I samou, samo s G, D, L, I ako m. A samo (nespráv. samé) mn. N, A m. neživ., ž. a s. samy (nespráv. samé) G, D, L, I ako m. živ. zám. vymedz.

1. označ. výlučnú jedinosť, oddelenosť os. al. skupiny; iba jeden, jediný, op. všetci, každý: byť niekde s., stála tam s-a, sme s-i;
hovor. konečne s-i bez svedkov

2. osamotený, opustený: žiť s., pracovať s. samučký

3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: presvedčiť sa s., prísť na niečo s., poradiť si, urobiť si s.

4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: chlapec odpovedal s. od seba, prišlo to akosi s-o

5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie os. al. veci (blíži sa význ. čast.), priam, dokonca, aj: je to s. prezident;
priblížil sa k nej samej;
názor starý ako s-o ľudstvo

● expr. s. ako prst celkom osamotený