Význam slova "pľac" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

plač -u m. slzami (a vzlykaním) prejavený pocit žiaľu, bolesti, nárek: usedavý p.;
dieťa prišlo domov s p-om plačúc;
je mi do p-u

pľac -u m. hovor. miesto: je tu dosť p-u

pláca -e ž. odmena za dohodnutú prácu; plat, mzda

● aká práca, taká p.

placenta -y -cent ž. anat. ústroj v maternici vyživujúci plod, plodový koláč;

placentový príd.

placet neskl. s. (lat.) kniž. súhlas, dovolenie

● dostať, dať p. na niečo

plachetnica -e -níc ž. loď(ka) poháňaná náporom vetra do napnutých plachiet: športová p., rybárska p.

placho prísl.: p. sa obzrieť, p. sa správať;

plachosť -i ž.

plachta -y -chiet/-chát ž. väčší kus plátna upravený najmä na prikrývanie al. nosenie rozlič. materiálov: čistá, biela p.;
trávna p. na nosenie trávy;
ľanová, posteľná p., lodné p-y zachytávajúce vietor na pohon lode;
napnúť, spustiť (lodné) p-y, prikryť mŕtveho p-ou

● vziať niekomu → vietor z plachát;

plachtár -a m. šport. kto pestuje lietanie na vetroni;

plachtársky príd.: p-e preteky;

plachtárstvo -a s. plachtársky šport

plachtička -y -čiek, plachietka -y -tok ž. zdrob.

plachtiť -chť/-i! nedok.

1. lietať na vetroni, pestovať plachtárstvo;

2. plaviť sa na plachetnici

plachtovina -y ž. druh plátna použ. obyč. na výr. plachiet

plachtový príd.;

plachý príd.

1. (o človeku) bojazlivý, nesmelý; svedčiaci o tom: p-é dievča;
p. pohľad, p-á prosba

2. (o zvieratách) plašiaci sa, ľakavý: p. kamzík, p-é vtáča

3. expr. jemný, letmý: p. bozk, p. stisk ruky;

plačka -y -čiek ž.

1. hovor. plačlivá žena, plačlivé dievča

2. žena, kt. plakávala pri pohrebe

placka -y -ciek ž. ploský kus cesta; pagáč, posúch: vyvaľkať cesto na p-u;
zemiakové p-y haruľa, (zemiaková) baba

pľačkanica -e -níc ž. expr. čľapkanica, pľačkanina: brodiť sa v p-i

pľačkanina -y -nín ž. expr. čľapkanica, pľačkanica

pľačkať sa nedok. expr. máčať sa, plahočiť sa, čľapkať sa: p. sa vo vode

plačko -a mn. -ovia m. plačlivý chlapec, plačlivé dieťa

plačky prísl. s plačom, plačúc: lúčiť sa p., chlapec prišiel za matkou p.

plačlivo prísl.: p. stonať;

plačlivosť -i ž.

plačlivý príd.

1. zvukovo podobný plaču: p-é zvuky, tóny

2. náchylný plakať, často plačúci: p-é dieťa;

pážací príd.: p-í oblek;