Význam slova "protire" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

protirečenie -ia s.

1. protichodné tvrdenie, rozpor: v jeho prejave je plno p-í

2. filoz. princíp vystihujúci prirodzený protirečivý spôsob jestvovania všetkého skutočného: vnútorné, vonkajšie p-ia;
všeobecné, špecifické p-ia

protirečiť nedok.

1. hovoriť proti, mať námietky, odporovať, oponovať: nikdy si nedovolil p. rodičom

2. byť v rozpore s niečím, priečiť sa, odporovať: to p-í pravde, zdravému rozumu;
správy si p-ia

protirečivo prísl.: vyznievať p.;

protirečivosť -i ž.

protirečivý príd.

1. navzájom si odporujúci, protirečiaci si: p-é správy

2. odb. obsahujúci protirečenie: p-é tendencie vývinu;
p-á jednota;

protireformácia -ie ž. hnutie kat. cirkvi proti reformácii; toto obdobie v dejinách;

protireformačný príd.

protireformne prísl.: vystupovať p.

protireformný príd. zacielený proti reformám, op. proreformný: p. krok vlády;

protireumatický príd. pôsobiaci proti reumatizmu: p-á liečba;

protireumaticky prísl.: pôsobiť p.