Význam slova "plnãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

neúplný príd. ktorému niečo chýba, čiastočný, nekompletný: n. počet, n-é údaje;

plný príd.

1. obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, op. prázdny; obsahujúci veľkú mieru niečoho: p. pohár vody, p-á fľaša mlieka;
p-á miestnosť (ľudí), lúka p-á kvetov;
srdce p-é radosti

2. kt. má všetky náležité zložky, nezmenšený, úplný: prísť v p-om počte, pracovať p-ým tempom, mať na niečo p-é oprávnenie;
p. mesiac spln;
vojak v p-ej poľnej s úplným výstrojom

3. bez dutín, op. dutý: p-é tehly

4. oblý, zaokrúhlený: mať plnšiu postavu;
p-é pery mäsité

5. zvučný (význ. 1): p. hlas, tón

● expr. mať p-é nohavice, gate (strachu) veľmi sa báť;
mať p-é ruky roboty, práce mať veľa práce;
kričať, smiať sa na p-é hrdlo, z p-ch pľúc veľmi silno;
povedať niečo na p-é ústa bez okolkov;
je ho p. dom je hlučný;
na p-é obrátky, p-ou parou, na p. plyn intenzívne;
niečo je v p-om prúde intenzívne prebieha;
mať p-é ústa niečoho ustavične o tom hovoriť;

úplný príd.

1. plný (význ. 2), celý, kompletný, op. čiastočný: ú-á zostava, ú. zoznam, počet;
ú-á sirota bez obidvoch rodičov;
ú-é zatmenie slnka

2. vyskytujúci sa v neobmedzenej miere, absolútny, dokonalý: ú-é ticho, ú-á tma, chce mať ú-u istotu

3. hovor. skutočný (význ. 1), hotový: ú-é fiasko;