Synonymá slova "číhať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuť • kniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisť • vyčkávať • sledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyvinie • hovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovo • expr.: snoriť • poľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver

2. p. pozorovať 1

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukryl • expr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpou • striehnuť • číhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostal • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovanie • zastar. šľakovať (Kalinčiak) • stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďa • expr.: ňuchať • ňuchtiť • ňúrať • núrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzal • expr. poľovať: poľovali na vzbúrencov • hovor. pásť: pasie za dievčatami • hovor. expr.: štárať • lašovať: štára po kútoch, po záhrade • vetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky strany • jastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť

striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezť • číhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosť • vyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieť • čakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamih • expr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestom • očakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť

2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť

aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)

ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

4. p. eh 1

fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod. • fiha • fí • fi • hí • híí • híha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástol • í • íí • iha • íha: Í, íha, už si sa vrátil? • ejha • ha: ejha, ha, ten je rýchly • ó • óó • oh • óh • óha • och: ó, óha, och, však je to krásne • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: oj, ojej, to je výška • thí • ťhí • tí • tíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú

iha p. ujú

íha 1. p. ach 1, fíha 2. p. ujú

ujú vyjadruje veselosť, radosť, bujnosť • ujujú • ujha • uch • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ujú, ujujú, ťaj, ale sme sa zabavili • ťú • ťuh • ťuha • ťuhaj • ťuháj • ťuhaja • ťuhuj • ťuj • ťúj • tuľaľa: ťuh, ťuhaj, tuľaľa, zvýskol od radosti • ih • íh • iha • íha • íhaj • iháj • ihohó • ihop: už je náš, iha, iháj, ihohó • ihú • ihuhú • ichú • ichuchú • juch • juchá • juchachá • juj • júj • jujuj • jujúj • hujúj • huhu • huhú • hahó • hujuj • hujbuj: ihú, ihuhú, juch, jujuj, rozbehli sa a šup do vody

bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriaci • neverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihy • ateistický (op. teistický): ateistická výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský • expr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svet • bohapustý • bohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutky • rúhavý • rúhačský • bohorúhavý • bohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské reči • hriešny • nemravný • nehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný život • skazený (mravne): skazený svet • svätokrádežný

hriešny 1. páchajúci hriechy, plný hriechu (z hľadiska náboženskej morálky) • bezbožný • bohaprázdny • bohapustý: hriešni, bezbožní ľudia; bohaprázdny, bohapustý svet • nemravný • skazený • zlý (bez mravnosti): viesť nemravný, zlý život; byť skazený • nehanebný • naničhodný • nehodný: nehanebný, naničhodný skutok; nehodný človek • zried. hriechuplný (Hviezdoslav) • rúhačský • rúhavý • bohorúhačský • bohorúhavý: rúhačské, rúhavé, bohorúhačské reči

2. p. veľký 1, vysoký 2; trestuhodný 3. p. bezmocný 2

rúhačský p. hriešny 1

bláhať si p. pochvaľovať si

pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým • prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovali • tešiť sa • radovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimy • byť spokojný • byť rád: bol spokojný, že hostia prišli • bláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre

p. aj chváliť

bohorúhačský, bohorúhavý p. hriešny 1, bezbožný

brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa • obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi • obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom • chrániť sa • vystríhať sa • vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze • vzpierať sa • odporovať • klásť odpor • vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile • zdráhať sa • zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii • oponovať • protirečiť • protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu

chrániť sa dávať si pozor pred niečím škodlivým • strániť sa • vystríhať sa • varovať sa: chráni sa pred nákazou; stráni sa, vystríha sa zlých kamarátov; treba sa varovať pred nebezpečenstvom • zried. striezť sa: striezť sa viny • vyhýbať sa: vyhýbajte sa prechladnutiu • kryť sa • zabezpečovať sa (chrániť sa pred niečím konkréktnym opatrením): kryje sa, zabezpečuje sa podpisom; vojaci sa kryjú štítom

varovať sa dávať si pozor pred niečím • chrániť sa • strániť sa: varuje sa, chráni sa pred nebezpečenstvom; stráni sa podvodníkov • byť obozretný: pred všetkým je obozretný • vystríhať sa • vyhýbať (sa) • bočiť • obchádzať (zároveň nebrať do úvahy): vystríha sa, vyhýba sa zodpovednosti; obchádza predpisy, bočí od problémov

vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa) • ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cesty • obchádzať: obchádza rozkopaný chodník • odstupovať sa • vystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybám • vyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorením • chrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zlého • bočiť • strániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zla • odťahovať sa: odťahujú sa od roboty • hovor. expr.: taktizovať • diplomatizovať • lavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanie • vykrúcať (sa) (v reči)

vystríhať sa p. varovať sa, chrániť sa

odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti

váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom

zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej

brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brboce • potkýnať sa • zadŕhať sa • fraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazyk • expr.: hatlať • brblať • bľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce

p. aj zajakať sa, brblať 1

dusiť sa 1. nemôcť dýchať • zadúšať sa • drhnúť sa • dáviť sa • zadŕhať sa • škrtiť sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dáviť sa, škrtiť sa kašľom • hovor.: zachádzať sa • zachodiť sa • kniž. zastar. zalykať sa: zachádzala sa, zalykala sa od plaču • kuckať (zároveň kašľať): dieťa kucká

2. p. tlačiť sa 2

habkať expr. 1. neisto, trhano hovoriť (bez organickej poruchy reči) • zadŕhať sa • zadrhávať sa • jachtať • zajachtávať sa • hovor. koktať: habká, zadŕha sa, jachce, nevie, čo má v rozpakoch povedať; od strachu sa zajachtáva, kokce

p. aj zajakať sa, hovoriť

2. p. tápať 1 3. p. hmatať

šúchať sa, šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať • ošuchovať sa • trieť sa • otierať sa • obtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohu • drieť sa • odierať sa • zadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú

viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieť • tkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepení • expr. trčať • nár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahne • expr. visieť: visel na stanici bez peňazí

2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sa • zadrhávať sa • zadrhovať sa • stagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕha • spomaľovať sa • ochabovať • slabnúť • ustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustáva • zaostávať (byť pozadu): doprava zaostáva • nedariť sa • nefungovať • expr.: krivkať • pokrivkávať: odbyt pokrivkáva • hovor. expr.: škrípať • vŕzgať • haprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje

zajakať sa, zajakávať sa trpieť rečovou chybou prejavujúcou sa opakovaním obyč. začiatočných slabík; trhano, prerývano hovoriť aj bez organickej poruchy reči • jachtať • zajachtávať sa • zried. jachčiť: od troch rokov sa chlapec začal zajak(áv)ať, zajachtávať • hovor. koktať: keď hovorí na verejnosti, začne vždy koktať • nár. ikať (Kálal) • zadŕhať sa • zadrhávať sa • zasekávať sa (bez organickej poruchy): v rozpakoch sa zadŕha za každým druhým slovom • expr.: brbtať • brbotať • brblať • hatlať (nezreteľne hovoriť, nevýrazne artikulovať samohlásky, často aj pri rečovej chybe) • expr. bľabotať (nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť): starec si čosi bľaboce

búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa

čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievať • týčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechami • trčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len steny • prečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohrady • dvíhať sa • vypínať sa • pnieť sa • pnúť sa • výšiť sa • vŕšiť sa • kniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámok • dominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hrad • kniž.: strmieť (sa) • strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skale • klenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový most • hovor. expr. tróniť

dvíhať sa 1. porov. zdvihnúť sa 2. p. čnieť

rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním

vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

zbierať sa 1. spájať sa dovedna, na jedno miesto • zhromažďovať sa • hromadiť sa: mračná sa na oblohe zbierajú, zhromažďujú, hromadia • zbiehať sa: sliny sa mu v ústach zbiehajú • kopiť sa • nakopovať sa • vrstviť sa • vŕšiť sa • navršovať sa • navrstvovať sa (v hromadách, vrstvách): na stole sa mu kopia, vrstvia spisy

2. stavať sa na nohy • vstávať • dvíhať sa: ustatý ledva sa zbiera zo stoličky; vstávať, dvíhať sa zo zeme • expr. viechať sa (ťarbavo, váhavo): rozospatý viecha sa z postele

3. p. hnisať

zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť sa • skvalitňovať sa • zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo • napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie • polepšovať sa • poprávať sa • popravovať sa • subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva • zveľaďovať sa • povznášať sa • pozdvihovať sa • dvíhať sa • zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje • prehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje • ozdravovať sa • ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva • hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje • kultivovať sa • cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí

čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobus • vyčakávať • vyčakúvať • občakávať • občakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbu • striehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáť • odsúvať • odkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladať • odďaľovať: rozhodnutie stále odďaľuje • otáľať • váhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali

kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať

3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly

dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspech • byť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikaní • napredovať • robiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učení • rozvíjať sa • vzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáha • ísť • fungovať • hovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klape • prosperovať • prospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už roky • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

2. p. vodiť sa 1

kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov • prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškáty • rozkvitať • vykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienky • kniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. (Botto)

2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu • prekvitať • rozkvitať • rozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sa • kniž. zastar. skvitať • prospievať • prosperovať • dariť sa • rozmáhať sa • vzmáhať sa • vzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha

prekvitať 1. úspešne prebiehať, mať intenzívne tempo, spád a pod. • kvitnúť • rozkvitať: remeslá v stredoveku prekvitali, kvitli; spoločnosť prekvitá, rozkvitá • dariť sa (čomu): obchodu sa tu darí • rozvíjať sa: naše priateľstvo sa dobre rozvíja • prospievať • prosperovať: dievča rastie a všestranne prospieva; súkromný podnik od jesene výborne prosperuje • kniž. zastar. skvitať (Škultéty) • vzmáhať sa • vzrastať • veľadiť sa (obyč. hospodársky): podnik sa vzmáha, vzrastá

2. p. kvitnúť 1, 2

prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach

vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa • bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú • fraz. expr. stavať sa na nohy • zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje • pozdvihovať sa • povznášať sa (hospodársky)

2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať • narastať • zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita • rozmáhať sa • rozširovať sa • šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje • silnieť • rásť: silnie, rastie južný vetrík • mohutnieť • mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť • kniž. intenzívnieť • dužnieť • dužieť: porast duž(n)ie • stupňovať sa • vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje

3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď • byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič

domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu

uchádzať sa¹ robiť kroky na dosiahnutie, získanie niečoho, niekoho • zried. uchodiť sa: uchádza sa o prijatie na vysokú školu už druhý raz; uchádza sa o dievča • hovor. expr. uháňať sa: uháňa sa o priazeň nadriadených • hlásiť sa • prihlasovať sa (uplatňovať obyč. nárok na niečo): hlási sa, prihlasuje sa o svoje právo, o slovo do diskusie • ašpirovať • reflektovať (mať záujem niečo dostať): reflektuje, ašpiruje na miesto účtovníka • kandidovať (uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu): kandidovať na miesto ministra • stáť (o niečo, o niekoho): ešte stále stojí o jeho lásku, náklonnosť • domáhať sa (s námahou sa usilovať získať): domáhať sa uznania • kniž. pretendovať (robiť si nároky na niečo): pretenduje na profesúru

vymáhať na základe právneho nároku al. dôrazným žiadaním usilovať sa získať niečo • pohľadávať (úradne): vymáhať, pohľadávať dane • zried. vyhľadávať: vyhľadávať od niekoho potvrdenie • domáhať sa • dožadovať sa (čoho): domáhať sa svojich práv • vynucovať (vymáhať nútením): vynucovať si uznanie, sľuby od niekoho • vyžadovať • požadovať (dôrazne žiadať): vyžadovať si pozornosť • vydobýjať si (veľkým úsilím): vydobýjať si primerané postavenie • vydierať (vymáhať pod hrozbou): vydiera od nás peniaze

vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov • požadovať • žiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomosti • hovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnosti • dožadovať sa • domáhať sa • vymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosť • vynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanie • nárokovať si • robiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územia • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku

2. prejavovať potrebu (o veciach) • potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahu • vynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetí • nárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie

žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie

domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať

naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičov • doliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasil • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľov • súriť • urgovať • upomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávky • dotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkami • expr.: domŕzať • dopichovať • dolípať • omŕzať • odŕhať • dohúdať • dokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!

kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľ • expr.: kahŕňať • kohŕňať • škohŕňať • škohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú noc • expr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhle • hovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinu • expr.: odŕhať • oddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávať • odkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávať • pokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar

2. porov. vykašlať sa

odŕhať 1. p. kašlať 1 2. p. domŕzať

dráha 1. vytýčený smer pohybu: dráha strely • trasa: trasa plynovodu

2. p. trať 1, 3

miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahý • drahá: zavolaj večer, miláčik • hypok.: mucko • mucinko • macko • macinko • chrobáčik • zajačik • láska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja? • expr.: žabka • mačička (o žene)

2. p. obľúbenec

srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro • expr. srdiečko: srdiečko moje • drahý • drahá: drahý môj, neodchádzaj • milý • milá • hypok. miláčik • expr.: zlato • zlatko: zlatko, podaj mi knihu • expr.: holúbok • chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik • expr.: duša • dušinka • dušička

2. p. cit¹ 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1

trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trate • železnica: širokorozchodná železnica • dráha • hovor. štreka • koľaj (dvojica koľajníc)

2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linka • spoj: autobusový spoj

3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráha • hovor. štreka

driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabať • škriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcovali klincom po stene • expr.: škrabkať • drapkať • driapkať • zadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony

2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • trhať: vietor driape, strháva lístie zo stromov • expr.: kmásať • rafať • šklbať • šarpať: kmásala, šarpala z nej šaty

3. p. brať 1

kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromami • mykať • šklbať • trhať • expr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukáv • expr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávu • stŕhať • strhávať • trhať • driapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z raneného • expr.: česať • očesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovíc • expr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu

poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinky • porušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovku • zničiť • znivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblek • porúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný stroj • expr.: popsuť • pošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdravie • poškrabať • poškriabať • podriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečoho • odrať • odrieť • zodrať • zodrieť • oškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, sklo • expr. strhať (Kukučín) • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdroje • expr. doriadiť • hovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval les • ošúchať • ošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodila • zaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodilo • ublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracoval • kraj.: oškodiť • oškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali

ráňať 1. prudkými pohybmi, údermi brať zo stromu, z kríkov a pod. • zrážať: jeseň ráňa, zráža listy zo stromov • stŕhať • strhávať: víchor strhával slabé halúzky • otĺkať • obíjať (obyč. palicou): otĺkal palicou jablká; obíjať orechy • expr.: kmásať • driapať: deti kmášu, driapu zo stromu ovocie • poet. roniť (Hviezdoslav, Botto)

2. porov. raniť

strhať 1. p. strhnúť 1 2. p. utrápiť, vyčerpať 3

strhnúť 1. prudkým pohybom, násilne sňať • expr.: zmyknúť • skmasnúť: strhnúť, zmyknúť si obväz z ruky; strhnúť, skmasnúť plagát zo steny • strhať • expr.: skmásať • zdriapať (po častiach, postupne): strhá si putá; skmáše, zdriape mu šaty z tela • stiahnuť (ťahaním dostať dolu): stiahol dieťa z postele • zoškrabnúť (škrabnutím strhnúť): zoškrabnúť chrastu • zhodiť (hodením dostať dolu): zhodil kabát zo seba • postŕhať • postrhávať • postrhúvať • pozhadzovať • posťahovať (postupne, po častiach al. viacero vecí): postŕhať, postrhávať z plota bielizeň; pozhadzovať parohy • expr. zošarpať: víchrica lístie zošarpe

2. násilím vziať so sebou • schytiť • zachytiť: strhol, schytil dieťa so sebou a bežal preč; príval vody strhol, schytil most; zachytilo ho koleso • expr.: zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť (pritom držať): (z)drapila ženu za vlasy a ťahala k sebe

3. p. podnietiť 1, nadchnúť 4. p. zmocniť sa 1 5. p. stiahnuť 1, 6 6. p. urobiť 1

trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

p. aj mykať, triasť

2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty

3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)

4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

5. p. oberať 1

utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť) • usužovať • usúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila syna • zried.: zosužovať • strápiť • dotrápiť: starosti ho zosužujú • ubiť • zdeptať • skrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skruší • hovor.: ukrenkovať • usekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovali • umučiť • utrýzniť • utýrať • strýzniť • stýrať • skváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznil • expr. zgniaviť: osud ho zgniavil • hovor. expr.: umordovať • dotýrať • domučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej ceste • zmoriť • hovor. expr. zmordovať • strhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorila • zdrviť • doraziť • zničiť • znivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočila • slang.: zvalcovať • prevalcovať: zvesť ho zvalcovala • expr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás

vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivnice • odčerpať: odčerpanie benzínu z nádrže • vyťahať: vyťahať vodu zo studne

2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúť • spotrebovať • vypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úspory • hovor. stroviť: výplatu strovila do posledného haliera • vymíňať • pomíňať • hovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmus • ukonať • unaviť • umoriť • zmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmorí • hovor. expr.: uťahať • uštvať • sťahať • ukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovali • zried. usocať • expr.: umolestovať • umordovať • zmordovať • usužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovali • strhať • uhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnal • vyťahať • expr.: vyžmýkať • vycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky sily • oslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súpera • expr. zničiť: neistota ho celkom zničí

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúť • hrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsi • dusiť • dláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdle • udúšať • zadúšať • zadŕhať • priškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiť • expr.: tantušiť • tentušiť (Tajovský)

2. p. hatiť 3. p. šetriť 1

potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovať • premáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval citu • zadržiavať: zadržiava hnev, slzy • prekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolesti • expr.: tutlať • ututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovať • dusiť: dusí v sebe bezmocný hnev • tajiť • utajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dych • tlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiech • umlčiavať • umlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit lásky • prehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriech • brániť sa • zabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím

2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovať • utláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšín • deptať: deptanie ľudských práv • expr.: ubíjať • gniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národ • prenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudí • umlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov

premáhať porov. premôcť

dvíhať porov. zdvihnúť 1, 2

híha p. fíha

óha p. fíha

tíha p. fíha

ha, há 1. pripája sa k otázke na zdôraznenie • he • hé: Kde si bol, ha, he? • no: Čo to máš, no?

2. p. ach 1

hačať p. sedieť 1

sedieť 1. mať zadnú spodnú časť tela položenú na pevnej podložke: sedieť na lavičke, za stolom, s prekríženými nohami • expr. zjemn. sedkať (si): spokojne si sedkajú • det.: hačať • hačkať • expr., trocha hrub. ľapieť: ľapí tam už hodinu • posedávať • posedúvať (po chvíľkach, s prestávkami): po lavičkách posedávali turisti • expr. posedkávať (si) (chvíľami sedieť) • vysedávať • vysedúvať (často, dlho nečinne niekde sedieť): vysedáva po krčmách

2. hovor. byť dobre umiestnený, byť priliehavý • byť namieste • hovor. pasovať: nábytok do izby sedí, pasuje; výčitka, pochvala je tu namieste, sedí • hodiť sa • priliehať • zapadať: kľúč sa do zámky hodí, kľúč do zámky zapadá • hrať • hovor.: štimovať • šikovať sa (byť v poriadku): niečo tu nesedí, nehrá, neštimuje

3. p. pristať 2 4. p. úradovať

hačkať p. sedieť 1

hačkať si p. sadnúť (si) 1

sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúť • posadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličky • expr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravená • det.: hačnúť si • hačkať si: Pekne si hačkaj! • expr.: ľapnúť si • lofnúť si • lopnúť si • trocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zem • zasadnúť • usadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stola • prisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňu • rozložiť sa • expr.: uvelebiť sa • usalašiť sa • rozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom mieste • expr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo foteli • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • posadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatry • expr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníky • posadnúť • poposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu

2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúť • nastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta! • vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč

3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sa • usadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla

4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúť • usadiť sa • uľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahla • poklesnúť: piesok poklesol na dno • kľaknúť: hlina kľakla • prepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol

5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúť • dosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň

6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2

hačnúť si p. sadnúť (si) 1

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa

hašteriť sa p. hádať sa, vadiť sa

vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu • dohadovať sa • doberať sa • expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky • priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš? • hašteriť sa • hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti • expr.: hrýzť sa • sekať sa • chlpiť sa • hovor. expr. žrať sa • pren. pejor. brechať/štekať na seba • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)

hádavý ktorý má sklon často sa hádať, škriepiť, vyvolávať napätie, spory; svedčiaci o hádavosti • hašterivý: hádavý, hašterivý človek • zvadlivý • kniž. svárlivý: zvadlivý, svárlivý sused • škriepny • škriepivý • škrieplivý (často pre malichernosti): škriepna, škriep(l)ivá žena; škriep(l)ivý tón v hlase

p. aj neznášanlivý

hašterivý p. hádavý, neznášanlivý

neznášanlivý ktorý sa s nikým nezhodne, ktorý nerešpektuje mienku iných, vyvoláva hádky; svedčiaci o tom (op. znášanlivý) • nespratný • zastar. nezmestný: vrabce – to je neznášanlivá, nespratná háveď; má nespratnú, nezmestnú povahu • netolerantný • kniž. intolerantný (op. tolerantný, zmierlivý): netolerantný, intolerantný šéf • hádavý • škriepny • škriepivý • škrieplivý • hašterivý • kniž. svárlivý: hádavý, škriepny, škriep(l)ivý kolega; mať škriep(l)ivú, hašterivú povahu • pren. alergický (trvalo negatívne reagujúci na istý podnet): byť na dakoho alergický, byť voči dakomu neznášanlivý

ha-ha, haha p. cha-cha

há-ha, há-há p. haju, šš

haju používa sa pri uspávaní dieťaťa • haja • hajušky • hajušenky • haj: haju, haju, hajušky, išli mačky na hrušky (riekanka); uložím ťa do postieľky, haja, haja, haj; zažmúr očká, zdriemni byľu, hajušenky, haj (Rázusová-Martáková) • há-ha • há-há • čí-či • či-čí • či-či: tichý matkin hlas stále opakoval: há-ha, čí-či • buvi-buvi • beli • beliže • hali: Na prstoch poďte, buvi-buvi (Rázus); Beliže mi, beli, môj anjelik biely (ľudová pieseň) • šš • ššš: šš, ššš, kolísala zaspávajúce dieťa

cha-cha napodobňuje smiech, posmech, výsmech • ha-ha • che-che • he-he • cha-cha-cha • ha-ha-ha • che-che-che • he-he-he, pís. i chacha, chachacha, haha, hahaha atď.: cha-cha, che-che-che, rozosmial sa takmer po každom slove; he-he, che-che-che, ale si sa vyznamenal • cho-cho • ho-ho • chu-chu • cho-cho-cho • ho-ho-ho • chu-chu-chu, pís. i chocho, chochocho atď. (napodobňuje obyč. hlbší smiech): cho-cho-cho, zasmial sa nahlas • chi-chi • hi-hi • chi-chi-chi • hi-hi-hi, pís. i chichi, chichichi atď. (napodobňuje obyč. vysokoznejúci ženský al. detský smiech): chi-chi-chi, hi-hi-hi, rozchichotali sa dievčence

šš, ššš používa sa pri utišovaní al. uspávaní dieťaťa • či-čí • či-či • čí-či: šš, čí-či, tíšila svoje dieťa • haja • haju • hajušky • hajušenky • haj • há-ha • há-há (iba pri uspávaní): haja, haju, há-ha, uspávala svojho synčeka

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo

hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivý • hanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článok • urážajúci • urážlivý • potupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebety • znevažujúci • utŕhačský • utŕhačný (na cti); zhoršujúci • lingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slová • škaredý • nepekný • nelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresu • zried. príhanlivý