Synonymá slova "rã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bum • pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • rach • tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu • cap • cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke • čap • čaps • čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku • chľus • chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

p. aj buch, švác, prask

2. p. ach 1

baretka okrúhla plochá čiapka bez štítka • baret • hovor. zastar.: rádiovka • rádionka

besedovať neoficiálne, nenútene sa rozprávať (obyč. v širšom kruhu) • debatovať • zhovárať sa • konverzovať • hovor. diškurovať (sa): besedovali, debatovali, zhovárali sa, diškurovali (sa) o novom filme • expr. baviť sa (nezáväzne): O čom sa bavíte, besedujete? • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

p. aj diskutovať

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik

blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobyte • dostatok • hojnosť • bohatstvo: túžba po dostatku, hojnosti • dobrota • kniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobroty • nadbytok • prepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychu • luxus • komfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxus • fraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)

bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvára • šialenstvo • šialenosť • pomätenie • pomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenosti • hlúpota • hlupstvo • expr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutosti • hlúposť • sprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robí • expr. idiotstvo • hovor. expr.: trafenosť • rapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľ • subšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina

2. p. samopaš

botanika veda o rastlinnej ríši prírody • zastar. rastlinopis

brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nos • expr.: huhňať • chuchmať • fufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtať • brbotať • hatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokoch • expr.: bručať • dudlať • dudrať • mrmlať • mrmotať • mumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nos • expr.: šamotiť • šamoniť • šemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieť • rapotať • trkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohu • pejor.: ľapotať • ľaptať • lalotať

3. p. hundrať 1, 2

brúsiť 1. robiť ostrým • ostriť • naostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnice • kovať • kuť: kovať, kuť kosu • hovor. zastaráv. šlajfovať

2. hladením opracúvať • obrusovať • vybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamanty • pilovať (pilníkom): pilovať hrany • rašpľovať (rašpľou): rašpľovať dosku • pejor.: midlikovať • pidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)

3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1

búchať 1. nárazmi, údermi a pod. spôsobovať silný tupý zvuk al. vydávať taký zvuk • robiť buchot • buchotať • expr.: trieskať • trepať: vráta búchajú, robia buchot, buchocú, trieskajú • plieskať (niečím ohybným, plochým): plieskať dlaňou • hrmotať • hrmotiť: z kuchyne sa ozývalo hrmotanie riadu • rachotať • rachotiť: hrom rachotí • expr. buchkať (slabo búchať) • bubnovať (prstami, paličkami): bubnovať prstami po lavici; búchať, bubnovať na bubne

2. p. biť 1, 3 3. p. tárať

buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúť • tresnúť • trepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermi • prasknúť: čosi vonku prasklo • plesknúť • plesnúť • pľasknúť • pľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňami • expr.: capnúť • švacnúť • rachnúť • bachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachlo • expr.: durknúť • zdurknúť: výstrel zdurkol • zarachotiť • zrachotiť • udrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hrom • expr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5

byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovať • existovať • vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby • žiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľ • kniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudia • rásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa buriny • byť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetko • trvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvá • panovať • vládnuť • kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

2. byť prítomný • zdržiavať sa • zdržovať sa • kniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sa • nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cesty • expr.: trčať • tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do rána • figurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležať • stáť • kniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2

citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad • kniž.: senzibilný • senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy • jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat • čujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý • boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá • dráždivý • precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený • rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka • pricitlivý (príliš citlivý)

p. aj bystrý 2

2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človek • kniž.: senzitívny • senzibilný: senzitívny, senzibilný typ • expr. čujný • citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce • kniž. cituplný • citový: cituplná, citová bytosť • emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný • jemnocitný • taktný • opatrný • ohľaduplný • kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup • zraniteľný • zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa • chúlostivý • háklivý • precitlivený • kniž. útlocitný • pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

3. p. nepríjemný, chúlostivý 2

cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať • hovor.: curgať • curigať • curukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofať • cofkať: kôň splašene curigá, cofká • expr.: pätiť • spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky • expr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)

2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovať • upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia • robiť ústupky

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment

čerieslo časť pluhu • krájadlo • radlica

čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)

červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené pery • krvavočervený • krvavý • jasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňa • bledočervený • svetločervený • slabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúž • ohnivočervený • ohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasy • žltočervený (červený do žlta): žltočervené jablká • zlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiara • pomarančovočervený • oranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlá • tehlovočervený • tehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenie • paradajkový • rajčinový • rajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvový • mrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervený • rumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farby • koralovočervený • koralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklo • karmínovočervený • karmínový (červený ako karmín) • malinovočervený • malinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové pery • jahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervený • čerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervený • hnedočervený • gaštanovočervený • hrdzavý • ryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkoče • mäsovočervený • mäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasy • sýtočervený • živočervený • tuhočervený • tmavočervený • kniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervený • cviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatka • granátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátový • purpurový • purpurovočervený • kniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farby • vínovočervený • vínový • hovor. bordový • neskl. bordó (červený až do čierna) • červenastý • červenkastý • červenavý • červenkavý (trocha červený) • načervenastý • načervenkastý • načervenavý • načervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístie • kniž. al. poet.: zabronený • zapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner) • kniž.: brunátny • rumenný • expr.: červenučký • červenušký • červenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

p. aj sčervenený

čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapica • baretka • baret • zastar.: rádiovka • rádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišak • zastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)

čiarať, čiarkať robiť čiary, čiarky • hovor. štrajchať: žiak čiara, čiarka, štrajchá po papieri • prečiarkovať (s cieľom robiť niečo neplatným): čiara, prečiarkuje, čo napísal • rastrovať (robiť raster) • linkovať • linajkovať (viesť rovné čiary) • čiarkovať (robiť trhanú čiaru) • šrafovať (vyznačovať šrafami): šrafovať plochu na mape

čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať

2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať

p. aj osievať

3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať

čistokrvný ktorý pochádza z čistého plemena (obyč. o zvierati) • plnokrvný: čistokrvný, plnokrvný kôň, vlčiak • plemenný • zried.: rasový • rasovitý (chovaný na rozširovanie čistého rodu, druhu): plemenný, rasový dobytok • čistý: čistá rasa • šľachtený (ktorý má dobré vlastnosti získané vhodným krížením čistej rasy): stajňa so šľachtenými koňmi • odb. homozygotný (ktorý vznikol zo spojenia dvoch buniek s rovnakou skupinou dedičných vlôh)

čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný

čoskoro po malom časovom úseku, v dohľadnom čase, o krátky čas • čochvíľa • o chvíľu: čoskoro, čochvíľa, o chvíľu bude polnoc • skoro: svadba bude už skoro • onedlho • zanedlho • nezadlho: čoskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vráti z vojny; nezadlho potom mu umrela matka • zakrátko • zried. okrátko • expr.: zakratučko • zakratunko • zakratulinko: zakrátko, zakratunko sa vydá na ďalekú cestu; pôjdu okrátko na bojové polia (Figuli) • čosi-kdesi • čosi-kamsi: čosi-kdesi, čosi-kamsi je tu zima • nezaveľa • zastar.: naskore • naskoro: povráva sa, že ti vraj nezaveľa pôjdeme na sobáš; I bez pravdy oslobodím ťa naskore. (Vajanský) • hneď • hovor.: už-už • raz-dva (o veľmi krátky čas): vrátim sa hneď; už-už, raz-dva príde jar • fraz. dnes-zajtra • nespis. čo nevidieť

črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človeka • stránka: zlé, dobré stránky žiakov • znak: dedičné znaky; hlavné znaky doby • kniž. rys: každé mesto má svoje rysy • expr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihy • charakter • ráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črta • skica • hovor. škica: cestopisná skica, škica • lit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtón • besednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednice • zastar. zábavnica

3. p. čiara 1

daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

2. p. neporiadnica

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupy • húf: húfy divákov na štadióne • masa: masy obyvateľstva • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantov • expr.: hromada • kopa • hŕba • kŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detí • záľaha • záplava: záľaha, záplava vojakov • procesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkov • armáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závodu • hovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvore • hrúza: hrúza ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • hovor. fúra: fúra ľudí • subšt.: spústa • kopec

deravý 1. ktorý má dieru, diery; poškodený dierami • prederavený: deravý, prederavený hrniec • expr.: rozderavený • rozdrapený: rozderavené, rozdrapené handry • roztrhaný • expr. zried. rozdierčený: roztrhané vrece • nár. expr. randavý: randavá sukňa • zodratý • zničený (ktorý sa používaním prederavil, zničil): nosiť deravé, zodraté, zničené topánky • bútľavý (o strome al. zube)

2. p. slabý 2

deti nedospelí ľudia asi do 15. roku odkázaní na opateru dospelých: film pre deti • expr.: detičky • deťúrence • detváky: sused má dve pekné detičky, deťúrence • zvel. detiská (obyč. trocha pejor. o neposlušných a pod. deťoch): detiská vykrikujú na chodcov • hypok. deťušky (Vajanský) • expr. drobizg: opatrovať drobizg • pren. expr. ratolesti: dávať svojim ratolestiam všetko

dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, decko • expr. drobec: vziať drobca na ruky • expr.: špunt • štopeľ • štupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľ • expr.: fafrnok • šprndúľ • šprndeľ • ratolesť: najmladšia ratolesť rodiny • expr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienka • žabec: malý žabec • expr. stvoreniatko • hovor. expr. škvŕňa • expr.: svrček • cvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľa • pimperľa • pimprlík • novorodenec • expr.: novonarodeniatko • novorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava) • zastar. novorodeňa (Krčméry) • dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenec • expr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňa • hovor.: bábä • bábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi] • hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghart • pankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňa • štenec

2. p. človek 1

diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákona • rokovať • prerokúvať • prerokovávať • kniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstve • radiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom pláne • konzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stave • besedovať • debatovať • konverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filme • rozprávať sa • zhovárať sa • hovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenke • expr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pive • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

dlháň expr. dobre urastený vysoký človek • expr.: dĺžava • ráňava (vysoký človek) • výšava • expr. stonoha (dlhý, obyč. chudý človek) • expr. štangľa (vysoký chudý človek) • expr. žirafa • hovor. expr. cepáň • hovor. štiap

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

dôraz 1. rázne, rozhodné, energické konanie: žiadať niečo s dôrazom • rozhodnosť • ráznosť • rezolútnosť: chýba mu rozhodnosť, ráznosť, rezolútnosť • energickosť

2. p. prízvuk 1

drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné dary • prepychový • luxusný: prepychový servis, luxusné bývanie • pridrahý (príliš drahý): pridrahý darček • expr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovy • drahocenný: strácať drahý, drahocenný čas • posvätný • expr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičia • milovaný: drahá, milovaná bytosť • milý • zlatý • expr.: premilý • milený • premilený • radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostný • drahocenný: drahocenná mama • zastar. drahomilovaný • poet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučký • drahunký • drahuľký • drahušký • drahulinký • predrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodný • rodnučký (v oslovení)

drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch

dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdle • šteklivý • nár.: laskotný • laskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenie • vzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazy • ostrý • pikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historky • nepríjemný: nepríjemný zápach, dym • provokatívny • podkúšavý • pokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé reči • rafinovaný: rafinovaná elegancia • subšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná žena • nár. drážlivý

2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivý • precitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť

3. p. hnevlivý 1

drhnúť 1. silným trením zbavovať nečistoty • hovor. rajbať • expr.: drhliť • brhliť: drhla, rajbala dlážku kefou; brhlil si tvár mydlom • expr. škohliť: škohliť špongiou nábytok • umývať • čistiť: umývať parkety

2. p. dusiť 1, škrtiť 1 3. p. robiť 1, drieť sa 1 4. p. škrabať 2

driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabať • škriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcovali klincom po stene • expr.: škrabkať • drapkať • driapkať • zadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony

2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • trhať: vietor driape, strháva lístie zo stromov • expr.: kmásať • rafať • šklbať • šarpať: kmásala, šarpala z nej šaty

3. p. brať 1

drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha • hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka • rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach • drapľavý • škrabľavý • škrabavý • škriabavý • pichľavý • pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna • zrnitý: zrnitý povrch • rapkavý • expr. rapľavý (Karvaš) • hrčkovitý • hrčkavý • nár. expr. škrapatý (Švantner) • pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá žena • necitlivý • nevyberaný • nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom • tvrdý • bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár • cynický • drastický • surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy • neuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný (v správaní) • gadžovský • chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal • expr. grobiansky • subšt. hulvátsky • expr. krčmový • hovor. šťavnatý: krčmové vtipy • ordinárny • vulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý • chripľavý • drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech • chraptivý • zachrípnutý • zádrhľavý • zádrhlivý • zadŕhavý • expr. škrabľavý • pren. pejor. krákavý • pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom • chrčivý • zried. chrčavý • hrubý • chrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdny • neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj • kniž. nehostinný: nehostinné hory • surový: surová zima • chladný • studený: chladné, studené podnebie • nepríjemný

druh¹ 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenice • sorta: tri sorty vína • odroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakov • rasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psov • plemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemeno • hovor. fajta: je z dobrej fajty • trieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilov • kategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov

2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho prášku • typ: je typom vedeckého pracovníka • kniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typus • hovor. fajta

duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché

3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha

4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora

5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

7. p. osobnosť 1

efektný ktorý vyvoláva silný dojem (najmä vonkajškom, navonok) • pôsobivý • účinný: efektná, pôsobivá výzdoba; efektné, účinné osvetlenie • rafinovaný (vypočítaný na efekt): rafinované šaty, rafinovaná elegancia • vyumelkovaný: vyumelkovaný účes

p. aj bombastický

emisia 1. danie do obehu • vydanie: emisia, vydanie peňazí, známok

2. fyz. trvalé vydávanie energie navonok • radiácia • vyžarovanie • žiarenie: rádioaktívne žiarenie

energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • rázny • rezolútny: energická, rázna, rezolútna žena • kniž. razantný: razantná povaha • rozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krok • radikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásah • dôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gesto • generálsky • veliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohyby • priebojný • kniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosť • pevný • istý: pevný, istý hlas • rezký • prudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď

fakturovať faktúrou žiadať zaplatenie niečoho • účtovať: fakturovali, účtovali nám za tovar tisíc Sk • zastaráv.: počítať • rátať (požadovať istú sumu)

felčiar 1. neodborný liečiteľ • ránhojič • mastičkár: stredovekí mastičkári • obyč. pejor. šarlatán

2. p. lekár

gazdovstvo majetok roľníka • hospodárstvo: zdediť veľké gazdovstvo, hospodárstvo • zastar. dvor (rozsiahle gazdovstvo): panský dvor • zastaráv. grunt: pracovať na grunte • kniž.: usadlosť • osadlosť: roľnícka usadlosť • farma (gazdovstvo obyč. v anglosaských krajinách): americká farma • ranč (dobytkárske gazdovstvo v Amerike) • hacienda (gazdovstvo v Južnej al. Strednej Amerike)

gramorádio gramofón s rádiom v jednej skrinke • rádiogramofón

gumovať zotierať gumou • hovor. zastaráv. radírovať: žiak stále v zošite gumuje, radíruje

hlásiť dávať na vedomie, na známosť • ohlasovať • zahlasovať: hlásia, ohlasujú, zahlasujú, že vlak mešká • ohlášať: každú zmenu nám ohlášajú • oznamovať: v rádiu oznamujú najnovšie správy • zastar. meldovať: všetko musí meldovať rodičom • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • predpovedať (hlásiť ako predpoveď): v televízii predpovedajú počasie na sobotu a nedeľu • avizovať • signalizovať (vopred hlásiť): pošta nám avizovala, že balík si treba vyzdvihnúť • zastar. raportovať (podávať úradné, obyč. vojenské hlásenie) • referovať (podávať správu o niečom): pravidelne referuje o všetkom

hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa

hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hluk • huk • hukot: huk, hukot strojov • hrmot: hrmot vlakov • lomoz: lomoz ulice • buchot: z izby sa ozval buchot • rachot: rachot padajúceho lešenia • šramot: šramot kľúčov • treskot • jakot: rieka sa valí s jakotom • hurhaj • expr. huriavk • hovor. expr. štabarc • hovor. hurt • ruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruch • krik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krik • vresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sa • subšt. brajgel

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

hodnosť stupeň v sústave postavenia: akademická hodnosť; získal hodnosť plukovníka • titul (akademická, úradná, stavovská a pod. hodnosť): inžiniersky, šľachtický titul • hovor. šarža (vojenská hodnosť): vyslúžiť si šaržu kapitána • hovor. rang: pracovník vysokého rangu • kniž. stolec: kniežací stolec • arch. grádus: doktorský grádus

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmelo • burácať • dunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrely • hučať: nad nami hučalo lietadlo • expr.: rachotiť • rachotať • romoniť: vlaky rachotia, romonia • hrmotiť • hrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po ceste • podunievať • pohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva

2. p. kričať 1

hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziť • buchotať • búchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotí • expr. trepotať: počuť trepotanie bubnov • expr.: rachotať • rachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujú • expr.: durkať • durkotať: čosi na dvore durkoce • expr.: runcovať • runtovať: runcuje s hrncami • hrub. expr.: štabarcovať • hurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce koč • šramotať • šramotiť • expr.: harašiť • harasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchyni • hrkotať • hrkať • hrčať • drkotať • expr.: hrkľovať • hrgľovať • drgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľuje • expr.: durkať • durkotať: hromy durkajú, durkocú • expr. surmovať: ktosi surmuje na pôjde • nár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste

hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolome • burácavý: burácavé vlny • hrmotavý • buchotavý • lomozivý • lomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povale • expr.: rachotivý • rachotavý • zried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadiel • hukotavý • zried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakov • expr. hromový: hromový potlesk, hromové burácanie • zried. hrmavý • hovor. expr. hurtovný • nár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf) • hlučný • hlasný • silný • búrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech

2. p. rázny

charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahu • letora: veselá letora • hovor. nátura: chlapská nátura • kniž. naturel: umelecký naturel • profil: profil vedca

2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz diela • povaha: povaha choroby • spôsob: kresťanský spôsob myslenia • kniž. kolorit: lyrický kolorit drámy • kniž. tvár: pravá tvár komunizmu • kniž. razenie: ironické šľahy shawovského razenia • tvárnosť: tvárnosť spoločnosti • rámec • forma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu

chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať

chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuť • mať vôľu • žiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostať • páčiť sa • ľúbiť sa • zastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie? • hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiť • neleniť sa: nelení sa jej cestovať

p. aj túžiť

chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase

chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúť • schvatnúť • chvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežal • expr. schvátiť (rázne) • schytiť • uchopiť • lapiť • schopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabát • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • drapnúť: zdrapila dievča za vlasy • expr.: rafnúť • chňapnúť • schňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal von • expr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušiel • expr.: pochytiť • popadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golier • expr. habnúť: habne po lyžičke • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť

p. aj chytiť

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1

írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý kraj • rýdzi • čistý: rýdza, čistá slovenčina • svojský • svojrázny: svojský, svojrázny človek • pôvodný • originálny: používal pôvodné, originálne výrazy • ľudový: ľudová kultúra, pieseň

jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšený • kniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavením • tešiť sa • radovať sa • zried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechu • pren. žiariť: celá žiari šťastím • expr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviť • oslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo

jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiach • niesť sa/nosiť sa na koni • hovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísť • chodiť • voziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliach • premávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajú • spúšťať sa (na lyžiach, na saniach)

jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorec • nenáročný (op. náročný): nenáročná gramatika • základný • elementárny • triviálny • primitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veci • expr. škôlkarský • školský • pren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

p. aj pohodlný 2

2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostý • obyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá reč • radový • kniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľud • skromný • nenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá strava • diogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob života • hovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová reč • strohý • triezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitný • simplexný; prirodzený • civilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednes • primitívny • nedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračloveka • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký

jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1

kalkulovať uvažovať podľa okolností (obyč. vypočítavo) • rátať • počítať: kalkuloval, rátal, počítal, či sa mu to vyplatí • vypočítavať: v duchu vypočítava, aké sú výhody • pejor. špekulovať: kalkulovať, špekulovať s dôverou ľudí

katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohroma • nešťastie: železničné nešťastie • dráma: prežiť drámu • tragédia: rodinná tragédia • rana • úder: strata matky bola preňho veľká rana • kalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamita • karambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambol • spúšť: hurikán spôsobil spúšť • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • expr. pliaga • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž. apokalypsa: apokalypsa vojny • kniž. kataklizma

kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazu • ničiť sa • nivočiť sa • znehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničí • vychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmar • expr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujú • hovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať

klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)

kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)

konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetva • haluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluze • drúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúk • rázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinou • kniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezy • expr. vetvica (Podjavorinská) • nár. sneť (Timrava)

konštrukcia nosná časť, nosná sústava niečoho • kostra: konštrukcia, kostra mosta • skelet: betónový skelet stavby • konštitúcia (stavba tela): človek slabej konštrukcie, konštitúcie • rám (konštrukcia, do ktorej sa niečo vsádza, ktorá niečo upevňuje, napína): rám bicykla • zastar. sústav (Vajanský)

kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa

košatý ktorý má bohato a široko rozbiehajúce vetvy (obyč. o drevinách, rastlinách a pod.); bohato členený • rozvetvený • rozkonárený • rozkošatený • rozrastený: park s košatými, rozvetvenými stromami; rozkonárené, rozkošatené koruny • konáristý: konáristá lipa • vetevnatý • vetvistý • ramenitý • ramenistý

krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)

2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3

krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklo • lámavý • odb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kosti • drobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivo • jemný: súprava z jemného porcelánu • chrumkavý • chrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláč • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký

2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolný • chúlostivý • háklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmus • slabý (op. silný): slabý starec • expr. cintľavý: cintľavé dieťa • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký (úplne, veľmi krehký)

3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietok • útly • kniž. subtílny • éterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosť • pren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráska • citlivý • útlocitný • jemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná duša • zraniteľný • zried. raniteľný • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký

krivica choroba prejavujúca sa krivením kostí, najmä u detí • lek. rachitída

križovatka miesto, kde sa križujú, delia cesty, trate a pod.: mimoúrovňová križovatka • rázcestie: ukazovateľ smeru na rázcestí • uzol (miesto, kde sa pretínajú komunikácie): železničný uzol • zastar. krížne cesty: zastať na krížnych cestách

krstiny rodinná oslava krstu • krštenie: pozvať rodinu na krstiny, krštenie • zastaráv. radostník

kuriozita neobyčajná, kuriózna vec • zvláštnosť • kurióznosť: literárna kuriozita, zvláštnosť, kurióznosť • kniž. kuriózum: pokladať niečo za kuriózum • vzácnosť (čo sa vyskytuje vzácne, zriedkavo): opatrovať vzácnosti • zriedkavosť • nevšednosť: nevšednosť panorámy hôr • rarita: park je svetová rarita

lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť

lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny) • obrubovať • vrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábom • obšívať • endlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou

2. tvoriť lem, obrubu • obrubovať • rámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučery • vrúbiť: smreky vrúbili horáreň • expr. venčiť • kniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromami • obkľučovať • obkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry

linkovaný obsahujúci rovné, obyč. vodorovné čiary ako riadky • linajkový • linajkovaný: linkovaný, linajkový zošit • účt.: rastrový • rastrovaný (linkovaný a rozdelený na stĺpce): rastrový papier

lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielne • hluk • hukot: hukot strojov • hrmot • buchot: buchot kladív • štrkot • šramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazí • tresk • plesk • treskot • rachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiek • trepot: trepot bubnov • hrkot: hrkot nenastaveného motora • expr.: hurhaj • haravara • bengál • huriavk • lom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuť • dupot: dupot koní • rapot • hovor. hurt: prísť s hurtom • expr. rev • hovor. expr.: štabarc • rámus • tartas: deti od rána robia štabarc • subšt.: kravál • randál

ľstivý ktorý často používa lesť, úskok, podvod a pod.; ktorý je založený na lesti, úskokoch a pod. al. ktorý svedčí o týchto ľudských vlastnostiach (op. úprimný, čestný) • falošný • neúprimný • nečestný: ľstivý, falošný, nečestný človek; falošné, neúprimné slová • úskočný • úlisný • pokrytecký • pejor. farizejský (ktorý používa lesť predstieraním dobrého): úskočný, úlisný priateľ; úlisné, pokrytecké, farizejské správanie • podvodnícky • expr. klamársky • hovor.: cigánsky • švindlerský • švindliarsky (používajúci drobnú lesť al. podvod): vymáhať niečo podvodníckym, klamárskym spôsobom; cigánska, švindlerská hra v karty • zákerný • úkladný • rafinovaný (ktorý skryto a premyslene pripravuje, spôsobuje nečakané zlo): zákerný útok; úkladný, rafinovaný čin • expr.: prefíkaný • prešibaný • prebitý • vybitý • vybíjaný (ktorý sa vie vynájsť v každej situácii a konať vo svoj prospech): je to prefíkaný, prešibaný obchodník, neradno mu dôverovať; prebitý, vybitý, vybíjaný právnik • fraz. všetkými masťami mastený/mazaný • subšt. mazaný