Význam slova "plaň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

plán -u m.

1. predstava budúcnosti, zámer, úmysel: životný p., mať, uskutočniť svoje p-y, prekaziť niekomu p-y

2. vopred určený rozvrh činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ (najmä v min.): hospodársky, pracovný, mesačný p., splniť, prekročiť p.

3. pôdorysné zachytenie terénu, stavby ap.: p. ulice, stavby

4. odb. jedna zo stránok, zložiek celku: rytmický p. skladby, zvukový p. jazyka

□ robiť p., mať v p-e plánovať

● → kuť p-y;

pláň -e ž. rozľahlá rovina: zasnežená p.

planéta -y -nét ž.

1. nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka, obežnica: Zem je p-ou Slnka

2. (v min.) lístok s veštbou predávaný na jarmokoch, púťach

● → narodiť sa pod šťastnou p-ou;

planetáriový príd.

planetárium -ia D a L -iu s. model hviezdneho neba na znázornenie pohybu hviezd a planét; budova s týmto modelom;

planetárny príd.: p-a sústava, p. pohyb

planétový príd.: tech. p-á prevodovka;

planieť -ie -ejú nedok. stávať sa horším, zhoršovať sa: počasie p-ie

plánik -a m. zdrob. k 3, expr. k 1, 2

planina -y -nín ž.

1. nezalesnená vyššie položená plošina: náhorná p.

2. expr. niečo (človek, jedlo ap.) plané, nehodnotné;

planinka -y -niek ž. zdrob. k 1

planírovať [-n-] nedok. hovor. upravovať terén do rovnej plochy, vyrovnávať: p. cestu (buldozérom)

plánka -y -nok ž.

1. planý, divý, neštepený ovoc. strom

2. plod takého stromu: trpké p-y

● expr. oči ako p-y veľké;

plánkový príd.;

planktón -u m. veľmi drobné živočíchy a rastliny vznášajúce sa vo vode: morský p.;

planktónový, planktonický príd.

plano prísl.

plánočka -y -čiek ž. zdrob.

planograf -a mn. -i m. pracovník v planografii;

planografia -ie ž. polygr. fotochemické rozmnožovanie plánov; závod na také rozmnožovanie;

planografický príd.

planografka -y -fiek ž.;

plánovač -a m. kto pripravuje plán;

plánovací príd.

1. týkajúci sa plánovania: p. rok, p-ie obdobie

2. zaoberajúci sa plánovaním: p-ia skupina, p-ie oddelenie

plánovačka -y -čiek ž.

plánovaný príd.

1. kt. je v pláne, naplánovaný, zamýšľaný: p. výlet, p-á cesta, úroda, splniť p-é práce

2. spravovaný plánom (význ. 2): p-é hospodárstvo socialistické

plánovať nedok.

1. zamýšľať uskutočniť niečo: p. výlet, p-me ísť do divadla

2. robiť, zostavovať plán (význ. 2): p. finančné prostriedky, efektívne p-nie

plánovito, plánovite prísl.: p. postupovať;

plánovitosť -i ž.

plánovitý príd. (vy)konaný podľa plánu (význ. 2): p. postup, p-á výroba, p-é hospodárstvo;

planta -y plánt ž. hovor. priesada: polievať p-y

plantať sa, pľantať sa -ce -cú nedok. expr.

1. neobratne sa pohybovať, zavadzať: p. sa niekomu popod nohy

2. chodiť, motať sa: p. sa po uliciach

3. (obyč. o širokom oblečení) opálať sa: nohavice sa mu p-ú okolo lýtok

plantáž -e -í ž. veľká plocha pestovanej rastliny (obyč. v trópoch): kakaovníkové, bavlníkové p-e;

plantážnický príd.: p-é pestovanie rastlín;

plantážnictvo -a s.

plantážnik -a mn. -ci m. majiteľ plantáže;

plantážny, plantážový príd.

planúť -ie -ú nedok. kniž. blčať, plápolať: oheň p-ie;

planý príd.

1. divý, neštepený: p-á jabloň plánka

2. zlý (význ. 1): p. človek, mať p-ú ženu

3. nevyhovujúci, nekvalitný, nedobrý: p-á cesta, p-é jedlo;
p-é časy

4. neužitočný, prázdny, jalový: p-é reči, p-é sľuby;
p. poplach bezdôvodný;

plač -u m. slzami (a vzlykaním) prejavený pocit žiaľu, bolesti, nárek: usedavý p.;
dieťa prišlo domov s p-om plačúc;
je mi do p-u

plačka -y -čiek ž.

1. hovor. plačlivá žena, plačlivé dievča

2. žena, kt. plakávala pri pohrebe

plačko -a mn. -ovia m. plačlivý chlapec, plačlivé dieťa

plačky prísl. s plačom, plačúc: lúčiť sa p., chlapec prišiel za matkou p.

plačlivo prísl.: p. stonať;

plačlivosť -i ž.

plačlivý príd.

1. zvukovo podobný plaču: p-é zvuky, tóny

2. náchylný plakať, často plačúci: p-é dieťa;

plašiť nedok.

1. naháňať strach, strašiť, ľakať, znepokojovať: p-l ho šuchot v kroví, p. ľudí streľbou

2. odháňať: p. vrabce z maku

// plašiť sa

1. byť, stávať sa rozrušeným, nepokojným: kone sa p-li pri každom výstrele

2. ľakať sa, pociťovať strach: zbytočne sa p.