Význam slova "ohlã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ohľad -u m.

1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho, zreteľ: nacionálne, spoločenské o-y

2. hľadisko, zreteľ: v istom o-e je to pravda;
v nijakom, v každom, v tomto o-e

□ mať o., brať o. (na rodičov, na školu, na niečiu chorobu);

ohľadne, ohľadom predl. s G zastar. pokiaľ ide o, čo sa týka, vzhľadom na: o. tej veci v tej veci, o tej veci

ohľaduplne prísl.;

ohľaduplnosť -i ž.

ohľaduplný príd. kt. má ohľad na niekoho, taktný, pozorný; svedčiaci o ohľade: o. človek;
o-é správanie;

ohlas -u m.

1. ozvena, echo: bolo počuť silný o.

2. (súhlasná) reakcia, ozvena, záujem: čitateľský o., vzbudiť, vyvolať, (ne)mať o., kniha sa stretla s o-m

3. kniž. al. zastaráv. písomná výzva: vydať o.

ohlásiť -i dok.

1. dať na vedomie, oznámiť: o. svoj príchod, o. sa vopred, o. zmenu programu

2. hovor. zavolať na niekoho, osloviť: o. známeho na ulici;
ohlás ma, keď pôjdeš;

ohláška -y -šok ž.

1. obyč. mn. cirk. ohlásenie sobáša: mať (prvé) o-y

2. ohlásenie, oznam: povinná o.

nedok. ohlasovať -uje, ohlášať -a

// ohlásiť sa

1. ozvať sa (význ. 2, 3): o. sa z izby, o. sa telefonicky;
choroba, jar sa o-la

2. postaviť sa proti, ozvať sa (význ. 4): prečo si sa proti tomu neo-l?

3. hovor. zastaviť sa, nazrieť: o. sa u susedov, cestou sa u vás o-m;

nedok. ohlasovať sa, ohlášať sa

ohlasovateľ -a mn. -ia m. kto niečo ohlasuje;

ohlasovateľka -y -liek ž.

ohlasovňa -e ž. oddelenie, kde sa niečo ohlasuje: o. porúch

ohlávka -y -vok ž. časť (konského) postroja upevnená na hlave zvieraťa, kantár: držať koňa za o-u

ohlúpiť -i dok. urobiť hlúpym, osprostiť: pálenka ho o-la;

ohlúpnuť -e -u -pol dok. stať sa hlúpym, osprostieť: celkom o-l