Význam slova "nau" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

naúčať -a nedok. poúčať, učiť: n. deti, ako sa majú správať

naučenie -ia s. po(na)učenie: dobré, užitočné n.

□ dávať n-ie naúčať, poúčať

naučiť dok.

1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť: n. (deti) písať, n. pravopis, n. po anglicky, n. hrať na klavíri

2. učením vštepiť návyk, vlastnosť, navyknúť na niečo: n. (deti) poriadku, na poriadok, n. poslúchať;
expr. veď ťa ja n-m! pohrozenie

● expr. n-m ťa po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku

// naučiť sa

1. učením si osvojiť vedomosti: n. sa počítať, tancovať, n. sa po rusky;
n. sa (báseň) naspamäť

2. učením získať návyk, vlastnosť, navyknúť si: n. sa poriadku, na poriadok, n-l sa pravidelne cvičiť

● čo sa zamladi n-š, na starosť akoby si našiel

náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra;
n. slovník encyklopedický;
n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti)

naúčtovať dok. započítať pri účtovaní, zaúčtovať: za dovoz mu n-li o sto korún viac

náuka -y -uk ž.

1. vedný odbor, vedná disciplína: n. o slovnej zásobe lexikológia;
hudobná n.

2. súhrn názorov, učenie; teória: scholastická n.;

naukladať dok. postupne uložiť viac vecí: n. tovar do regálov

náukovo prísl.

náukový príd.;

náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;

náušnička -y -čiek ž. zdrob.

náustok -tka/-tku m. časť predmetu (nástroja ap.), kt. sa vkladá do úst: n. cigarety, fajky;
n. fujary

nauvažovať sa dok. veľa, často uvažovať: dosť sa už o veci n-l

naúzko -užšie prísl. tesne pri sebe, úzko: n. prižmúrené oči

● byť n. (s peniazmi, so zásobami ap.) mať nedostatok