Význam slova "náša" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 43 výsledkov (1 strana)
-
násada -y -sad ž.
1. odb. žrď, žŕdka na držanie nástroja: n. sekery porisko;
n. kosy kosisko2. hyd., poľov. vajcia nasadené na liahnutie, podsada
3. ryb., poľov. mladé ryby al. poľovné zvieratá určené na zvýšenie a zlepšenie chovu
4. ovoc. súhrn vyvíjajúcich sa pukov al. plodov;
-
nasadať2 dok. sadaním sa nahromadiť: na nábytok n-l prach
nedok. nasadať1
-
nasadiť2 dok. zasadiť isté množstvo, posadiť: pozdĺž cesty n. stromy, n. veľa zemiakov
nasadiť1 dok.
1. priložením, navlečením ap. dať na príslušné miesto, nastoknúť, natiahnuť: n. sekeru na porisko, n. si klobúk (na hlavu);
n. si masku i fraz. začať sa pretvarovať2. odb. uložiť, vložiť, umiestniť (s istým cieľom): n. vajcia pod sliepku podsadiť, podsypať;
n. bažanty (do revíra), pstruhy (do rybníka)3. odb. začať tvoriť (význ. 1): stromy n-li puky, plody
4. začať (význ. 1): n. (vysoké) tempo;
n. tón udať;
odb. n. penicilín začať podávať5. uviesť do činnosti, použiť pri nej: n. nový typ mechanizmov, n. do boja letectvo;
plné pracovné n-enie intenzívna práca● n. všetky páky vynaložiť veľké úsilie;
n. niekomu niečo do hlavy spôsobiť, aby sa s tým zaoberal;
expr. n. niekomu červíka, chrobáka do hlavy vzbudiť v ňom pochybnosti, starosti ap.;
expr. n. manželovi parohy (o žene) byť neverná;
s n-ením života riskujúc život; -
násadka -y -diek ž.
1. zdrob. k 1
2. násada (význ. 1)
-
nasadnúť -e -ú -dol dok.
1. vojsť do dopr. prostriedku, nastúpiť: n. do vlaku, na vlak, do auta;
n. na koňa vysadnúť2. spodnou časťou priľahnúť na podklad, sadnúť: koleso n-lo na hriadeľ;
-
násadový príd.: n-é ryby;
-
nedok. nasadzovať -je, nasádzať -a
-
nasať -je -jú dok. saním načerpať: n. rúrkou tekutinu, n. do pľúc vzduch;
-
nasávací príd. odb. slúžiaci na nasávanie: n. ventil, n-ie rýpadlo, potrubie; n-ia sústava motora
-
nedok. nasávať -a
1. k nasať: n. benzín
2. hovor. žart. piť (alkohol): n-a už od rána
-
čašníčka -y -čok, čašnica -e -níc ž.;
-
čašnícky príd.: č. kabát
-
čašník -a mn. -ci m. kto obsluhuje hostí vo ver. pohostinstvách, pri oficiálnych podujatiach ap.;
-
černokňažnícky príd.;
-
černokňažníctvo -a s.
-
černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);
-
cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;
-
kňažná -ej mn. -é -žien ž.
1. hist. panovníčka (kmeňa)
-
náležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 3), prislúchať: n. k váženým občanom;
n-í mu vďaka, odmena -
nálezkyňa -e -kýň ž.;
-
národovkyňa -e -kýň ž.;
-
nástupkyňa -e -kýň ž.
-
nevďačník -a mn. -ci m. nevďačný človek;
-
nevďačný príd.
1. kt. neprejavuje vďačnosť: n-é deti
2. kt. neprináša uspokojenie, úspech: n-á robota;
-
nocľažné s. poplatok za nocľah
-
obťažný príd. namáhavý, ťažký: o. úsek cesty, o. cvik, o-á situácia;
-
pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;
-
peňažnícky príd.: p-e družstvo;
-
peňažníctvo -a s. sústava hospodárenia s peniazmi: znárodnenie p-a
-
peňažník -a mn. -ci m. v min. finančník, bankár;
-
peňažný príd.
1. týkajúci sa peňazí, finančný: p-é ústavy, p-á reforma, p-á jednotka;
p. automat bankomat2. vyjadrený v peniazoch: p-á hotovosť, p-é príjmy, p. trest;
-
povďačný príd. obyč. v spoj. byť p. prejavovať, pociťovať vďaku, byť vďačný: byť p. za poskytnutú pomoc;
bol by som vám p., keby ...; -
rozťažný príd. odb. schopný zväčšovať svoj objem pôsobením tepla;
-
súťažný príd.: s-á prehliadka, výstava, s. poriadok
-
súvzťažný príd. kt. je vo vzájomnom vzťahu s niečím, odpovedajúci si, korelačný: s-é pojmy, dvojice;
-
ťažkomyseľný príd. melancholický, trudnomyseľný;
-
ťažný2 príd. týkajúci sa ťažby: ban. ť-á veža na dopravu vyťaženého nerastu z bane na povrch
ťažný1 príd.
1. určený na ťahanie: ť. kôň;
ť-é lano2. (o látkach) schopný predlžovať sa ťahom: ť. kov
3. určený na výrobu ťahaním: tech. ť. lis, ť-á stolica;
-
vďačný príd.
1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;
-
vzťažný príd. lingv.: v-á funkcia zámen vyjadrujúca podraď. vzťah medzi vetami;
v-á veta vedľ. veta uvedená zámenom vo vzťaž. funkcii