Význam slova "mocí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

močiar -a L -i mn. -e m. miesto prestúpené stojatou vodou a porastené vodnými rastlinami, močarisko;

močiarny, močiarový príd.: bot. praslička m-na

močidlo -a -diel s. miesto na máčanie konopí a ľanu

opak. močievať -a

// močiť sa máčať sa: v liehu sa m-ia zelinky

mocipán -a m. pejor. vládca: fašistickí m-i

močiť nedok.

1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny; máčať: m. konope, ľan;
m. žemľu v mlieku;
m. si nohy (vo vode)

2. zried. (na)máčať: tráva m-la spodky nohavíc

3. vylučovať moč;

moc¹ -i ž.

1. prirodzená sila, pôsobenie: m. prírody, liečivá m. rastlín;
vyššia m. nepredvídané okolnosti; božský zásah

2. schopnosť, možnosť niečo (u)robiť: (nie) je to v mojej, ľudskej m-i

3. schopnosť niekoho ovládať, vplyv, účinok: mať, stratiť m. nad niekým

4. spravovanie štátu al. nejakého spoloč. celku, vláda: politická m., ujať sa m-i, uchopiť m.

5. právomoc, právo: úradná, rodičovská m.;
práv. plná m. splnomocnenie

6. voj. sila: ozbrojená, branná m.

● mať niekoho v m-i ovládať ho;
niet tej m-i, ktorá by ho prinútila nik ho neprinúti;
to je v Božej m-i je to neisté;
zlá m. nepriaznivé nadprirodzené bytosti

moc² hovor.

I. čísl. zákl. neurč. veľa, mnoho, op. málo: m. ľudí

II. prísl. veľa, mnoho, op. málo: m. hovoriť

superveľmoc -i ž. publ. hosp., polit. ap. mimoriadne silný štát: kozmická s.

veľmoc -i ž. hosp. a polit. mocný štát: západné v-i, svetová v.;

● publ. siedma v. tlač;