Význam slova "lã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ma" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lámač -a m. živ.

1. kto pracuje pri (priemyselnom) lámaní, drvení niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa

2. typ. metér;

lámač -a mn. -e m. neživ. lámací stroj

lámačka -y -čiek ž.;

lámať -e -u -uc -uci nedok.

1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti;
l. kukuricu;
l. skaly, uhlie dobývať;
typ. l. sadzbu upravovať do strán;
neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí

2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo

3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor

4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu

● l. kolesá robiť premety;
l. putá oslobodzovať (sa);
l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj;
expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu;
l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať;
→ prišlo na l-nie chleba;
expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť;
l. ľady prekonávať napätie;
Matej → ľady l-e

// lámať sa

1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u;
ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie

2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou;
nohy sa mu l-u v kolenách;
l. sa v páse

3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia);
starý svet sa l-e

4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode

5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete