Význam slova "křik" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

krík -a m.

1. zdrob. ku ker

2. ker: okrasné k-y;

krik -u m.

1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí;
k. opíc vresk, škrek

2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov

□ spustiť k. rozkričať sa;
(po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa

● mnoho k-u pre nič veľa zbytočných rečí, rozčuľovania ap.

kriket -u m. šport. hra, pri kt. sa palicou odráža malá tvrdá lopta;

kriketový príd.: k-á loptička

krikľavo prísl.;

krikľavosť -i ž.

krikľavý príd.

1. podobný kriku, prenikavý: k. hlas

2. do očí bijúci, nápadný: k-é farby;
k-é rozpory;

krikľúň -a m. pejor. kto veľa kričí, pren. žart. často plačúce dieťa: utíšiť malého k-a;

krikľúnsky príd.;

krikľúnstvo -a s.

kríkovitý, kríčkovitý príd. pripomínajúci krík, kríček: k. porast

kľúčik -a m. zdrob.