Význam slova "hori" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

horibilný príd. kniž. veľmi veľký, ohromný: h-á suma

horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.

horieť -í -ia nedok.

1. spaľovať sa, byť stravovaný, ničený ohňom; planúť ohňom: drevo, dom h-í;
neos. v peci h-í;
neos. h-í! poplašné upozornenie na požiar;
chem. h-enie prudké zlučovanie 2 látok, pri kt. vzniká teplota a svetlo, spaľovanie

2. svietiť, žiariť: lampa h-í;
expr. oči (mu) h-ia

3. byť rozpálený: uši, líca mu h-ia;
h. od horúčky

4. expr. pociťovať silné vzrušenie, zaujatie: h. láskou, nadšením, hnevom, h. od zvedavosti, za pravdu

5. červenieť sa: zore h-ia

● h-í ako fakľa a) prudko b) expr. červená sa;
h-í mu za pätami niečo ho súri;
robota mu h-í pod rukami rýchle pracuje;
→ strecha mu h-í nad hlavou;
to neh-í nie je to súrne;
niečo (napr. termín, plán) h-í niekomu hrozí nedodržanie;

opak. horievať -a

horizont -u m. obzor (význ. 1, 2): slnko je nad h-om;

horizontála -y -tál ž. geom. horizontálna priamka

horizontálne prísl.

horizontálny príd. vodorovný: h-a čiara, poloha, h. prierez;

úhoriť nedok. orať úhor: jesenné ú-enie