Význam slova "gul" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

guľa -e gúľ/-í ž.

1. geom. teleso ohraničené plochou, ktorej body sú od stredu rovnako vzdialené: polomer g-e

2. tvar takého telesa; predmet takého tvaru: sklená, snehová, biliardová g.;
šport. náčinie: vrh g-ou

3. strela, náboj: delová g.

4. hovor. obyč. mn. knedle s ovocnou náplňou: slivkové g-e

5. jedna z farieb v kartách

6. štud. slang. nedostatočná (známka): dostať g-u

● byť ako g. tučný;
letieť ako g. rýchle;

gulag -u m. býv. sovietsky pracovný trestanecký tábor: žiť na Sibíri v g-u

guláš i guľáš -a m. dusené jedlo z kúskov mäsa s paprikou a inými prísadami: baraní, hovädzí g.;
segedínsky g.

● expr. rozsekať niekoho na g. zbiť, zničiť;

gulášik -a m. zdrob. expr.

gulášový príd.: g-á polievka;

gúľať -a nedok.

1. postrkovaním premiestňovať (niečo guľaté, okrúhle), kotúľať: g. sud

2. kotúľaním utvárať (niečo guľaté): g. snehové gule

● expr. g. očami (po niekom) nápadne pozerať s cieľom upútať, získať niekoho

// gúľať sa valivo sa pohybovať, kotúľať sa: skaly sa g-jú, slzy sa mu g-jú po lícach;

guľatieť -ie -ejú nedok. guľatiť sa, zaokrúhľovať sa: tvár g-ie

guľatina -y ž. drevo s kruhovým prierezom istej hrúbky

guľatiť nedok. robiť guľatým, zaguľacovať

// guľatiť sa stávať sa guľatým, zaokrúhľovať sa, guľatieť: jablká sa g-ia;
dievča sa pekne g-í

guľato prísl.;

guľatosť -i ž.

guľatý príd. majúci tvar gule: zem, lopta je g-á;

guliar -a m. športovec pestujúci vrh guľou;

guliarka -y -rok ž.;

guliarsky príd.

guľka -y -liek ž. zdrob.

1. k 2 – 4

2. obyč. mn. druh detskej hračky a hry: hlinené g-y;
hrať sa na g-y, o g-y

● dostať g-u byť zasiahnutý strelou;
čaká ho g. bude zastrelený;

guľkať nedok. expr. gúľať: g. guľky, cesto

// guľkať sa

guľkovitý príd. majúci tvar guľky: g-é útvary

guľkový príd.: g-á hra, g-é ložisko;
g-é pero s guľkou namiesto hrotu;

guľôčka -y -čok ž. zdrob. expr.;

guľôčkový príd.: g. dezodorant aplikovaný otáčaním guľôčky v uzávere nádobky

guľomet -u m. automatická rýchlopalná zbraň: ľahký, ťažký g.;

guľometník -a mn. -ci m. vojak obsluhujúci guľomet

guľometný príd.: g-á paľba

guľovačka -y -čiek ž. hovor. guľovanie

guľovať nedok. hádzať (na niekoho) snehové gule: chlapci g-ú dievčence

// guľovať sa nedok. hádzať (sa) snehovými guľami: deti sa g-jú

guľovitý príd. majúci tvar gule: g. luster

guľovnica -e -níc ž. poľov. puška, do kt. sa nabíjajú guľové náboje

guľový príd.: g. tvar;
g. blesk;
g. náboj, g-á zbraň;
g. kráľ (v kartách);