Význam slova "dostaãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dostačiť dok. zastaráv. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok ned-l pre všetkých;
sama na gazdovstvo ned-í;

nedok. dostačovať

dostačujúci príd. kt. vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: d. dôkaz, argument;

dostačujúco prísl.: d. preukázať

dostať -stane -stanú dok.

1. prijať (niečo dávané, poskytované, posielané ap.): d. balík, list, d. platňu do daru;
d. úlohu;
d. niečo za úlohu byť poverený niečím

2. získať ako výsledok (prirodzeného) vývinu, procesu: d. smäd, chuť na niečo;
lak d-e pekný lesk

3. byť postihnutý: d. chrípku, d. na zadok;
d. gól, d. defekt;
d. výpoveď;
d-š (bitku)!

4. dosiahnuť ako výsledok úsilia, predchádzajúceho konania, dopracovať sa k niečomu, získať: d. plat, odmenu, vyznamenanie, d. dobrú známku;
v obchodnom dome d. všetko možno kúpiť;
d. byt mať ho pridelený

5. chytiť, dochytiť, dolapiť: ak ťa d-m, bude s tebou zle

6. expr. oklamať, ošialiť, dopáliť: ale ma d-li!

7. s úsilím priviesť, prinútiť, donútiť (premiestniť sa ap.): nemôže ho d. na prechádzku

8. spôsobiť vovedenie do istej situácie, na isté miesto al. vyvedenie z nej, z neho: d. niekoho do nešťastia, z nešťastia;
d. syna na štúdiá, d. niekoho z funkcie;
d. veci do auta, z auta

9. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. rozum zmúdrieť, zvážnieť;
d. strach zľaknúť sa;
d. chorobu ochorieť;
d. mladé okotiť sa, obahniť sa ap.

● d. svoje čo si kto zaslúži;
expr. d. nohy (o veci) byť ukradnutý, zmiznúť;
d-l to aj s úrokmi je príliš potrestaný;
d. kôš, košom byť odmietnutý;
d. lekciu, príučku byť poučený, vyhrešený;
expr. d. po nose byť zahriaknutý;

dostáť -stojí -stoja dok. kniž. dodržať, splniť: d. slovu, v slove;
d. povinnostiam