Význam slova "doc" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

doc. skr. docent

nedok. dočahovať

dočasne prísl.;

dočasnosť -i ž.: d. rozhodnutia

dočasný príd. trvajúci iba istý čas, prechodný, op. trvalý: d-é zamestnanie, d-á vláda;

dočasu prísl. nie natrvalo, dočasne, začas: radosť trvala iba d.

docengať dok. prestať cengať

// docengať sa

1. cenganím dosiahnuť (otvorenie, spojenie ap.): nemohol sa k nim d.

2. hovor. expr. opiť sa: na hodoch sa d-l;
prišli poriadne d-ní

doceniť dok. správne oceniť, uznať: d. význam diela;
vedieť d. niečo, niekoho;

nedok. doceňovať

docent -a m. nižší st. vedecko-pedagogickej hodnosti, skr. doc.: d. slovenského jazyka;

docentka -y -tiek ž.;

docentský príd.: d. úväzok

docentúra -y -túr ž. hodnosť, funkcia docenta: dosiahnuť d-u

dočerta, pís. i do čerta hovor.

I. prísl. expr. preč: poslať niekoho d.

II. cit. zahrešenie, doparoma: nedarí sa to, d.! kde, d., toľko chodí!

dočervena, pís. i do červena prísl. načerveno: rozžeraviť železo d.

docestovať dok. pricestovať: d. do Bratislavy;
kedy si d-l?

nedok. dochádzať -a, dochodiť¹

dochádzka -y -dzok ž. dochádzanie: d. do práce;

dochádzkový príd.: d-á kniha

dochnúť -e -ú -chol nedok. hynúť, kapať, zdochýnať (o zvieratách), hrub. umierať (o ľuďoch)

● expr.: vie, od čoho → muchy d-ú;
od roboty kone d-ú robota je namáhavá, robota škodí

dôchodca -u mn. -ovia m. kto dostáva starobný, invalidný ap. dôchodok, penzista;

dôchodcovský príd.

dochodiť² dok. prestať chodiť: d. základnú školu

dôchodkovo, dôchodkove prísl.

dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;

dôchodkyňa -e -kýň ž.;

dôchodok -dku m.

1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu;
národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu

2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.;
dostávať d.

3. situácia dôchodcu, penzia: odísť do d-u;

dochovať dok.

1. odchovať, vychovať: d. päť detí

2. dopestovať, vypestovať, dorobiť: d. hydinu;

nedok. k 2 dochovávať -a

// dochovať sa pretrvať v čase, zachovať sa, uchovať sa: staré kultúry, tradície sa d-li

dochrámať -e -u dok. expr. dolámať, polámať, dokaličiť: d. si ruky, údy

// dochrámať sa: d. sa pri páde

dochuti, pís. i do chuti prísl. do vôle, dosýta: vyspať sa, nasmiať sa d.

dochvíľne prísl.;

dochvíľnosť -i ž.

dochvíľny príd. kniž. presný v čase: účtovník je d.;
d. príchod;

dochytať dok.

1. prestať chytať: brankár už d-l

2. chytaním zašpiniť: d-né, ufúľané sklo

dochytiť dok.

1. prichytiť, pristihnúť, dolapiť: d. žiaka pri klamstve

2. dostihnúť, dohnať, dohoniť, dobehnúť: d. bežiaceho na ulici

dočiahnuť -e -u -hol dok.

1. natiahnutím ruky, nohy ap. chytiť, načiahnutím dosiahnuť: dieťa d-e (na) kľučku;
d. niečo palicou

2. zaujať priestor, dosiahnuť hranicu: pokrovec d-e po dvere;
stádo d-lo okraj lesa;

dočiarať, dočiarkať -a dok. popísať čiarami, počarbať, počmárať: d-ný menoslov

docieliť -i -ľ! dok. dosiahnuť: d. presnosť cvičením;
musím d., aby ...;
tým nič ned-š;

nedok. docieľovať

dočierna, pís. i do čierna prísl. načierno: d. ohorená tvár

dočista

I. prísl.

1. pís. i do čista do čistej podoby, načisto: poumývať riad d.;
d. vypraté veci;
d. prepísať niečo urobiť čistopis

2. hovor. úplne, celkom, načisto, vonkoncom: d. zmenený vzhľad

II. čast. hovor. vyj. krajnú mieru: d. zabudol prísť

dočítať -a dok. skončiť čítanie; prestať čítať: d. román, správu;
keď d-š, uvidíš;

nedok. dočítavať -a

// dočítať sa čítaním sa dozvedieť: d. sa o zločine;
v novinách sa d-l, že ...

docitovať dok. hovor. (úradne) zavolať, predvolať, privolať: d. všetkých svedkov

dočkať dok. počkať (význ. 1 – 3), vyčkať: d. (na) otca;
d-m chvíľu, kým príde;
s kúpou ešte d-me;
len d-aj! má význ. vyhrážky

● d-aj času ako hus klasu

// dočkať sa

1. čakaním dosiahnuť (príchod, uskutočnenie niečoho): d. sa svitania, pomoci;
deti sa ho nevedeli d.;
nemohol sa d., kedy ...

2. dožiť sa (význ. 1, 2): d. sa prekvapenia, d. sa vnúčat

// dočkať si expr. počkať si, vystriehnuť: d-l si naňho v lese

dočmárať -a dok. expr. počarbať, počmárať, dočarbať: d-ná lavica

docupkať dok. expr. pricupkať, pridrobčiť: babka d-la domov

docválať -a dok. cválaním prísť: kôň d-l do cieľa;
dôstojník d-a na koni

docvičiť dok.

1. skončiť cvičenie; prestať cvičiť: cvičenci d-li;
d.! povel

2. cvičením zdokonaliť (ovládanie): d. program, skladbu;

nedok. docvičovať