Význam slova "brn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

brnavý príd. hnedý, hnedastý, barnavý: b-é oči, fúzy, b. kôň

brnčať -í -ia nedok. expr. bzučať: komáre, včely b-ia;
b-nie cimbala

brnenie -ia s.

1. kovové ochranné oblečenie, zbroj: b. rytierov

2. pancier: b. tanku

brnieť¹ -í -ia nedok. expr.

1. hlava mu b-í, neos. b-í mu v hlave pociťuje v nej chvenie, tŕpnutie

2. zvučať, zunieť, znieť: perá na gauči b-li;
krik mu ustavične b-í v hlave

brnieť² -ie -ejú nedok. expr. černieť, tmavieť, bronieť: pod nosom mu b-jú fúziky

// brnieť sa: hory sa b-jú

brnk cit.

1. naznač. vzlietnutie, preletenie vtáčika: vrabce b. do tŕnia odleteli

2. napodobňuje zvuk (struny, skla) pri brnknutí

brnkací príd.: b-ie nástroje na ktorých sa tón vyludzuje brnkaním

brnkadlo -a -diel s. niečo, čím sa brnká

brnkať nedok.

1. rozozvučiavať struny hud. nástroja dotykom prstov al. brnkadla: b. na gitare;
b. na klavíri udierať prstom na klávesy, expr. (slabo) hrať

2. ľahko udierať (prstom); narážať na niečo: b. si ukazovákom po čele;
kamienky b-li o blatníky

3. spôsobovať štrngot: b. pohárikmi

4. vydávať štrngot: ostrôžky b-jú

● b. niekomu na (citlivú) → strunu;
expr. nedá si popod nos b. nedovolí, aby doňho zadierali;

dok. brnknúť -e -ú -kol

1. k 1 – 4: b. na, o strunu;

2. hovor. expr. zatelefonovať: b-ni mi, aby sme sa dohodli