Synonymá slova "dolã" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 38 výsledkov (1 strana)
-
doľahnúť p. postihnúť 1
odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchodu • expr.: odvliecť • odtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy preč • vyniesť (odniesť von): zraneného vyniesli • zaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštu • expr.: odterigať • odredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnice • vziať • zobrať: knihy vzali, zobrali so sebou • odnosiť • poodnášať • odvláčiť • poodvláčať • poodvlačovať • povynášať • pozanášať (postupne, viac vecí)
2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíš • odpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosť • hovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákal • hovor. expr.: zlízať • zliznúť • vylízať: zlízala, vylízala som si to za teba • hovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinne • expr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol ja • doľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvo • poodnášať (postupne, viac vecí)
ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti
2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou
3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu
postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúť • zastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, choroba • zachvátiť • zájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané sucho • doľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkých • expr. prikvačiť: prikvačila ho bieda • navštíviť: navštívilo nás nešťastie • postretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličo • hovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo
2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutého • porozumieť • zachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvuk • postrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiach • vypozorovať • pobadať • vybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situácia • vystihnúť • vyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril
preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť • dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk • doľahnúť: krik detí doľahol až k nám • prestúpiť: puklinami prestúpená stena • preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku • expr. presekať sa • prerúbať sa • prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam • preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch • expr. predrať sa • pretlačiť sa • pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry • expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu • presiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt • nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty • vojsť • vstúpiť • expr.: vraziť • udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy
2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť • prejať • prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí • ovládnuť • opanovať • zachvátiť • zasiahnuť • zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť • prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň • kniž.: predchnúť • prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania • doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť • naplniť: naplnil ma duch slobody • vrezať sa • zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší • zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia
3. p. rozšíriť sa 3
sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúť • posadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličky • expr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravená • det.: hačnúť si • hačkať si: Pekne si hačkaj! • expr.: ľapnúť si • lofnúť si • lopnúť si • trocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zem • zasadnúť • usadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stola • prisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňu • rozložiť sa • expr.: uvelebiť sa • usalašiť sa • rozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom mieste • expr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo foteli • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • posadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatry • expr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníky • posadnúť • poposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu
2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúť • nastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta! • vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč
3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sa • usadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla
4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúť • usadiť sa • uľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahla • poklesnúť: piesok poklesol na dno • kľaknúť: hlina kľakla • prepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol
5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúť • dosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň
6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2
zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večera • expr. al. det.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky
2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúť • pritlačiť • pritisnúť • pridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou tela • zvaliť sa (na niekoho, na niečo)
3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúť • zachvátiť • zasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľ • expr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažoba • opanovať • ovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť
zaznieť prejaviť sa zvukom, hlasom • ozvať sa: z druhej strany zazneli, ozvali sa výstrely; do ticha zaznel, ozval sa spev • zazvučať (prejaviť sa zvučaním): vedľa zazvučal telefón • odznieť (byť povedaný): odzneli tu i námietky • kniž. zazunieť • zacvendžať (zvonivo zaznieť): okolo uší mi zazuneli včely; kosa ostro zacvendžala • zazvoniť (vydať zvonivý tón, obyč. o zvone): zvon zazvonil na poplach; pohár zazvonil • kniž. zahlaholiť (príjemne zaznieť): zavčasu ráno zahlaholili zvony blízkeho kostola • rozihrať sa: zvonkohra sa rozihrala • zarezonovať (zaznieť rezonovaním): struny klavíra hlasno zarezonovali • zahučať • zadunieť (prejaviť sa hučaním): v diaľke zahučal vodopád • zried. zozývať sa (niekoľko ráz zaznieť, ozvať sa): hlas sa zozýva horou • doľahnúť • doletieť (zaznieť zdiaľky): doľahol k nám smiech
strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápený • usužovaný • zried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav) • ustaraný • ustarostený • zastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matka • sklesnutý • kniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciu • unavený • vyčerpaný • vysilený • zmorený • umorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťa • strhaný • hovor. sťahaný • expr.: zničený • zdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľad • zúbožený • ubiedený • zastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ) • ubolený • expr. zried.: uboľavený • ubolestený • pren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údy • expr.: umučený • zmučený • skatovaný • stýraný • utýraný • zried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď
ubolený postihnutý a vyčerpaný fyzickou al. psychickou bolesťou; svedčiaci o tom • expr. zried.: uboľavený • ubolestený: dušu mala ubolenú, uboľavenú, ubolestenú; nesťažoval sa, ale pohľad mal ubolený, uboľavený, ubolestený • utrápený • strápený: pripadala mi utrápená, strápená • rozbolený • rozboľavený • rozbolestený • rozbolestnený • expr. zmučený: rozbolené, zmučené srdce • pren. dolámaný: celé telo mám ubolené, dolámané
dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámať • zlámať • rozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parku • expr.: dodrúzgať • dochrámať • pochrámať • dorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu ruky • dokaličiť • zmrzačiť • expr.: skaličiť • okaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údy • rozbiť • expr.: roztrieskať • dotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala husle • hovor.: pokrušiť • domrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvila • expr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík
polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždie • rozlomiť • zlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicu • zried. prelámať • hovor. pokrušiť • nadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievky • porozlamovať • poprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy
2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámať • zlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohy • expr.: pochrámať • dochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámal • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo
rozdrviť 1. údermi, násilím porušiť celistvosť a utvoriť drobné kúsky • podrviť • vydrviť: rozdrviť, vydrviť kamene na stavbu domu • rozbiť • roztĺcť: rozbila, roztĺkla vajcové škrupiny • rozlámať • dolámať • polámať (lámaním): rozlámané konáre • rozmliaždiť (mliaždením): stroj mu rozmliaždil nohu • zošrotovať (rozdrviť na šrot): zošrotovať obilie • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať • roztrepať: načisto rozdrúzgal nábytok
2. p. premôcť 1
zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiť • prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohradu • zlámať • dolámať • polámať • prelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradie • poprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúť • dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konár • expr. dochrámať: dochrámať si nohu
2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúť • zohnúť • prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse
3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcť • prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zlo • poraziť • zdolať • zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojska • oblomiť: nemôže oblomiť synov odpor
4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiť • oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilo • zničiť: žiaľ ma zničil • zdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiť • skváriť • zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda
5. p. porušiť 2
zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiť • dokaličiť • expr.: okaličiť • pokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené deti • znetvoriť • zohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvár • expr. ožobráčiť • expr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencov • okyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené ruky • dobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámal • expr.: dochrámať • dodrúzgať • dorantať • dokatovať • domäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo
2. p. pokaziť 1
dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine • prichytiť • pristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádeži • dostať • dostihnúť • dolapiť • zastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na úteku • lapiť • zlapať • polapiť • expr.: drapnúť • zdrapiť • dochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dverami • hovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákom • dostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločinca • nár. dopáčiť (Dobšinský) • subšt.: čapnúť • načapať
2. p. dostihnúť 1, dobehnúť 3
dolapiť p. chytiť 2, dochytiť 1
chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)
2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)
3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)
4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť
5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1
lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí
2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece
3. p. uloviť
prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržať • podržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezaplesli • zachytiť • zadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von
2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniť • upevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkom • hovor. expr.: pricviknúť • pricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami
3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiť • hovor. expr.: nalapať • nachytať: nachytať syna pri klamstve • pristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazde • dostriehnuť • vystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehli • dolapiť • dostihnúť • zastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na úteku • polapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiť • zried. zastihnúť • prekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapí • expr.: prichlopiť • prichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestách • hovor. expr.: privrznúť • priškripnúť • prištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekoho • nár. dopáčiť (Dobšinský) • fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkych • usvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstva • subšt.: načapať • čapnúť
vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho al. do istej činnosti niekoho • vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo sna • vybúriť • vyburcovať (zo spánku) • nár. vyskubnúť (Figuli) • fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť) • znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojí • pristihnúť • prichytiť • dochytiť • dolapiť • prekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho
doľava p. vľavo 2, naľavo 1
naľavo 1. na ľavú stranu (op. napravo) • doľava (op. doprava) • vľavo (op. vpravo): auto zabočilo naľavo, doľava; cesta vedie vľavo od kostola
2. na ľavej strane (op. napravo) • vľavo (op. vpravo): naľavo, vľavo od dverí visí obraz
vľavo 1. na ľavej strane (op. vpravo) • naľavo (op. napravo): vľavo, naľavo je vchod do reštaurácie
2. na ľavú stranu (op. vpravo) • naľavo (op. napravo) • doľava (op. doprava): obzrel sa vľavo, naľavo, aby zistil, či niečo nejde; cesta sa začala skrúcať doľava
dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať
dolípať p. dobiedzať, domŕzať
domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu
domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať
naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičov • doliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasil • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľov • súriť • urgovať • upomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávky • dotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkami • expr.: domŕzať • dopichovať • dolípať • omŕzať • odŕhať • dohúdať • dokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!
dobiedzavý ktorý dobiedza, nedá pokoj, dráždi, podpichuje niekoho; svedčiaci o tom • domŕzavý • dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé deti; dobiedzavé, dojedavé bzučanie • dotieravý • neodbytný • expr. dolípavý (ktorý sa vnucuje, ktorého nemožno odbyť): dotieraví, neodbytní fanúšikovia; dotieravý, neodbytný, dolípavý hmyz • expr.: zádrapčivý • záderčivý • zadrapovačný • zádrapkársky • zapáravý • zadieravý • zabŕdavý (ktorý dobiedza obyč. rečami): zádrapčivá, zabŕdavá osoba; zapáravé slovo • expr.: podpichovačný • štúravý: podpichovačná susedka • prekáravý (ktorý dobiedza zo žartu): prekáravé dievčatá
p. aj bezočivý
dolípavý p. dobiedzavý, dotieravý, neodbytný
dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človek • neodbytný • expr. zastar.: dôkučný • dôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienky • expr.: dolípavý • lepkavý • nár.: úlipný • ulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako mucha • dobiedzavý • domŕzavý • dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komáre • bezočivý • hovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníka • netaktný • indiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázky • nutkavý • naliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky
neodbytný ktorého sa nedá zbaviť, ktorého nemožno odohnať • dotieravý • dobiedzavý • dolípavý • domŕzavý: neodbytný, dotieravý záletník; dobiedzavá, domŕzavá mucha • bezočivý • hovor. drzý (vytrvalo a pritom nevyberane sa domáhajúci niečoho, presadzujúci niečo a pod.): neodbytný, bezočivý zákazník • nástojčivý • nutkavý • naliehavý (dôrazne, neústupčivo trvajúci na niečom; neústupčivo sa natískajúci): predniesť nástojčivé, naliehavé prosby; prenasledujú ho nástojčivé myšlienky; cítil nástojčivú, nutkavú túžbu odísť
dol p. dolu 1
dolu 1. smerom na miesto položené nižšie, nízko (op. hore, dohora, nahor) • dole • nadol: dolu, nadol išli veľmi rýchle; po lane sa spúšťal dole, nadol • poet.: dol • vdol (Vajanský, Lenko) • zried. dodola: Auto sa valilo dodola. (F. Hečko) • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie • nár. doluká: nemohla zájsť doluká do mesta (Ballek) • tadolu • tamdolu (tamtým smerom dolu): tadolu, tamdolu sa pozri
2. do spodnej časti (op. hore, navrch) • dole • dospodu • dospodku • naspodok: dolu, dole, dospodu nahádzali kamene; cenné veci uložil dospodku, naspodok • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: zostúp dolunižšie • zried. podspod: skryl ich podspod medzi klady
3. na nižšie, nízko položenom mieste, v spodnej časti (op. hore, navrchu) • dole • naspodku: v skrini dolu, naspodku sú iba samé haraburdy; dolu, dole nebolo vidieť nikoho • tamdolu (na tamtom mieste dolu): tamdolu je studnička • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: Dolunižšie na doline je úzky most. (Chudoba)
dolina časť zemského povrchu medzi kopcami • údolie: široká dolina, široké údolie • kotlina (dolina obkolesená vrchmi): Turčianska kotlina • poet. údolina (Krasko) • zried. údol • geogr. úval (široká plytká dolina)
kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku
oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava
2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)