Význam slova "ano" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

áno čast.

1. vyj. súhlas, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku, hej: prídeš? – á.

2. vyj. hodnotiaci (kladný) postoj k vete, k výrazu, pravdaže: á., to bude najrozumnejšie;
ty si to zavinil, á. ty! ale á., prečo nie! ach á., príď!

3. hovor. expr. zdôrazňuje výzvu, žiadosť, prosbu: tak otvor už, á.! nechaj ma, á.?

● → ako á., ako nie

anóda -y -nód ž. fyz. kladná elektróda, op. katóda;

anódový príd.

anomália -ie ž. kniž. nepravidelnosť: telesná, duševná a. úchylka;

anomálny príd.: a-e bujnenie väziva

anonym -a mn. -ovia m. živ. nemenovaný, utajený pôvodca: autorom kroniky je a.;
zavolám telefonicky ako a.;

anonym -u m. neživ. hovor. anonymný list, telefonát ap.: dostávať a-y

anonymita -y ž. zachovanie tajnosti pôvodu, autora diela ap., anonymnosť: ostať v a-e

anonymizovať nedok. i dok. (u)robiť anonymným: a. svoju účasť

anonymka -y -niek ž.;

anonymne prísl.;

anonymnosť -i ž.

anonymný príd. neoznačený menom, nepodpísaný: a. list, a. autor, a-é dielo;
a-á súťaž v kt. sa autori zúčastňujú pod značkou, bez uvedenia mena;

anorganický príd. kt. nie je org. pôvodu, op. organický: a-á príroda;
chem. a-é látky, zlúčeniny;
a-á chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami

anotácia -ie ž. krátka charakteristika knihy, článku ap.