Význam slova "šťuka" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 18 výsledkov (1 strana)
-
štuka -y štúk ž. stav. zmes vápna (sadry) a jemného piesku na vrchné omietky; omietka, ozdoba z tejto zmesi;
šťuka -y šťúk ž. dravá sladkovodná ryba, zool. Esox;
-
šťukať nedok.
1. pri nárazoch tvrdého predmetu vydávať krátke tupé zvuky, cvakať: nožnice š-jú, zámka š-á
2. spôsobovať takéto zvuky: š. kľučkou, záverom pušky;
-
štukatér -a m. kto robí štukovú omietku al. výzdobu;
-
štukatérsky príd.: š-a sadra, dielňa;
-
štukatérstvo -a s.
-
štukatúra -y ž. stav. plastická ozdoba z malty al. sadry
-
fňukať nedok. expr. prerývane plakať, vzlykať, fikať: dieťa f-á;
-
kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;
-
náuka -y -uk ž.
1. vedný odbor, vedná disciplína: n. o slovnej zásobe lexikológia;
hudobná n. -
okľuka -y -ľúk ž.
-
oťukať dok. hovor. expr. opatrne preskúmať, zistiť (stav niečoho): o. protivníka, o. prostredie;
-
ťukať nedok. expr.
1. vydávať jemné zvuky, klepkať: ť-nie prístroja
2. spôsobovať takéto zvuky, klepkať: ť. na oblok;
ť. na stroji; -
vyťukať dok. expr. vyklep(k)ať, vyklop(k)ať: v. rytmus piesne;
-
zašťukať dok. niekoľkokrát šťuknúť: z. kľučkou