Synonymá slova "teň" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 200 výsledkov (2 strán)
-
tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • ten • tá • to: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páči • tamtoten • tamtotá • tamtoto • tentam • tátam • totam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdáva • onen • oná • ono • hovor.: henten • hentá • hento • hentamten • hentamtá • hentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je pekný • nár.: heno ten • heno tá • heno to (Jesenský)
hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hockto • ktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hockto • každý • ktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byť • expr.: kdekto • kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane • všelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovať • hovor.: bárkto • bárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovať • ten alebo onen • ten či onen: pomôcť môže ten či onen • zried.: ledakto • ktolenkoľvek • nár.: lecikto • trebárskto • fraz.: čert alebo diabol • čert-diabol
rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodný • totožný • identický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názory • ten istý • taký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darček • jednaký: jednaká kvalita • rovný: deliť rovným dielom • jeden: bolí ma stále na jednom mieste • spoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhov • súhlasný: výpovede svedkov sú súhlasné • jednotný • uniformný • konformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenie • rovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenie • rovnoznačný • lingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučný • rovnozvuký • lingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologický • homológny: homologický, homológny rad • nemenný • nemenlivý • ustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálený • nezmenený: nezmenený poriadok • nezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počet • typizovaný: typizované výrobky • odb. súradný: súradné pojmy • stály • konštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantné • monotónny • jednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca
spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívny • skupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmy • hromadný • kniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovania • práv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žaloba • všeobecný • verejný • kniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami
2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnaký • zhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vec • totožný • súhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istý • taký istý • jednaký • jeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy
p. aj rovnaký
ten istý p. rovnaký, zhodný, spoločný
zhodný ktorý je v zhode; zhodujúci sa • totožný: zhodné, totožné trojuholníky • taký istý • ten istý • identický: má také isté, tie isté názory; identické rovnice • rovnaký • jednaký: máme rovnaké, jednaké povinnosti • súhlasný • jednotný (zhodný v hlavných črtách): súhlasná, jednotná výpoveď svedkov; majú jednotný názor • zodpovedajúci • kniž. korešpondujúci (ktorý niečomu vyhovuje svojou podobnosťou, zhodnosťou): ponuky korešpondujúce s potrebami človeka, ponuky zodpovedajúce našim potrebám • odb. konformný: konformné zobrazenie, konformné správanie • odb. homológny • homologický • kongruentný • kongruenčný • koincidenčný: homologický vzťah; kongruentné kružnice; koincidenčný jav
ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tento • táto • toto: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňu • tento tu • táto tu • toto to • ten tu • tá tu • to tu • tuto ten • tuto tá • tuto to • tento tuto • táto tuto • toto tuto • hovor.: tu ten • tu tá • tu to • tuto tento • tuto táto • tuto toto • expr.: tenhľa • táhľa • tohľa • tentohľa • tátohľa • totohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biť • nár. toten • totá
2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • on • ona • ono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol
3. p. tamten
tenčiť sa porov. zmenšiť sa
zužovať sa stávať sa užším, úzkym • úžiť sa: cesta sa do vrchu zužuje, úži • zmenšovať sa (čo do šírky) • stenčovať sa • tenčiť sa: nos sa mu ku koreňu stenčuje, tenčí • sťahovať sa • zvierať sa (v objeme): hrdlo sa dojatím sťahuje, zviera; membrána sa zmenou tepla sťahuje
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemku • geol. úklon: úklon vrstiev • stúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanie • klesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty
2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklony • tendencia: tendencia po stálosti • náklonnosť • náchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na choroby • dispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spev • nábeh: nábeh na tučnotu • kniž. inklinácia
3. p. koniec 1
tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendencie • zámer: politické zámery • cieľ: všeľudský cieľ • úsilie • snaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu
2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmu • náklonnosť • náchylnosť • dispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečo • kniž. trend: vývinový trend
úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslom • zámer: uskutočniť nejaký zámer • cieľ: sledovať osobné ciele • plán: prekaziť niekomu plány • predsavzatie: mať pevné predsavzatie • myšlienka • idea: to nie je dobrá idea • účel: dať niečo na šľachetný účel • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politike • kniž. intencia: konať v niečích intenciách • kniž. zámysel (J. Horák)
zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámer • úmysel: nerobil to s dobrým úmyslom • cieľ: sledovať istý cieľ • účel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účely • plán: mal veľkolepé plány do budúcnosti • predsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatia • kniž.: zámysel • intencia: pracovať v intenciách svojho predchodcu • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie
tendenciózny p. tendenčný
tendenčný ktorý sleduje istú tendenciu, istý cieľ; ktorý je podriadený určitému zámeru, úsiliu • kniž. poplatný: tendenčná, poplatná literatúra • kniž. zastar. tendenciózny (Mráz) • jednostranný • skreslený (nie dosť objektívny vzhľadom na zámer): jednostranné hodnotenie; jednostranný prístup; tendenčný, skreslený obraz o situácii; skreslené hodnotenie
zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnený • zamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovorom • uchvátený • unesený • nadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancom • zabratý (do niečoho): zabratý do diskusie • zastar. zaňatý (Kukučín)
2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudok • tendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika
inklinovať kniž. mať náchylnosť na niečo • mať sklon: dedične inklinuje, má sklon k výtvarným prejavom • kloniť sa • pridávať sa: kloní sa, pridáva sa k názoru opozície • mať tendenciu • hovor. tendovať: má tendenciu, tenduje k chorobám, k tučnote
smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov
p. aj ísť
2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky
3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku
tendovať p. smerovať 3
tenhľa p. ten 1
tenknúť porov. zmenšiť sa
ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
porov. aj ľahký 2
2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch
porov. aj ľahký 3
5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
6. porov. ľahký 4
natenko, pís. i na tenko na tenké kúsky; na malú hrúbku (op. nahrubo) • tenko (op. hrubo): natenko, tenko pokrájané rezance; chlieb natenko, tenko natrela lekvárom • jemne • najemno, pís. i na jemno: jemne, najemno pokrájaná šunka • expr.: natenučko • natenunko • natenulinko • natenuško, pís. i na tenučko atď.: natenučko, natenunko nastrúhaný syr
špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicata • našpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palice • končito • končisto • dokončita • dokončista • nakončito • nakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrde • ostro • naostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčí • tenko • natenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku
porov. aj špicatý
tenko 1. s malou hrúbkou, na malú hrúbku, na tenké kúsky (op. hrubo) • natenko, pís. i na tenko (op. nahrubo): tenko, natenko natretý chlieb; tenko, natenko nakrájať salámu • ľahko • slabo: do vrchov odišli ľahko, slabo oblečení • expr.: tenučko • tenunko • tenulinko • tenuško • natenučko • natenunko • natenulinko • natenuško, pís. i na tenučko atď: (na)tenučko, (na)tenulinko vyvaľkané cesto
2. (o zvuku) s vysoko, obyč. slabo znejúcim tónom • fistulovo: spieva tenko, fistulovo • expr.: tenučko • tenunko • tenulinko • tenuško: komár mi tenučko, tenunko píska okolo ucha
porov. aj tenký 3
3. porov. tenký 2
biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvor • chudobný (op. bohatý) • núdzny • nemajetný (op. majetný) • bezmajetný • bedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomery • ubiedený • vybiedený • zastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované deti • úbohý • expr. neborký • expr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirota • zúbožený • zbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečenci • poľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzák • expr. zbedárený • zbedovaný • zbiedený • zried. zabiedený • expr. zried. živorivý (Tatarka) • expr.: prabiedny • pramizerný • prebiedny • úbohučký
2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úroda • chatrný (opotrebovaný): chatrné oblečenie • chabý • vetchý • nedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomosti • slabý • expr.: úbohý • mizerný • pramizerný • žobrácky • prabiedny • kniž. zastar.: mizerácky • mizerábl • pejor.: všivavý • všivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý život • expr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobok • kniž. dezolátny • expr.: žalostný • prebiedny • úbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledok • expr.: psí • psovský • psotný
p. aj slabý, zlý
3. p. chudý 4. p. bezmocný 2
chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôň • asketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postava • odb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typ • štíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohy • expr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieska • slabý (telesne) • schudnutý • pochudnutý • stenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobe • chudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťa • vychudnutý • expr.: vycivený • prepadnutý • opadnutý • vpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvár • expr.: chudučký • chudunký • chudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvor • expr. kostnatý • zried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé telo • expr.: zoschnutý • zosušený • vysušený • scvrknutý • scivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenka • podvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudia • expr. biedny • prichudý • pritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedený • vyškutený
ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taška • nízky • malý • muší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhe • páperový (ľahký ako páper): padá páperový sneh • vzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkanina • nadýchaný • nadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatách • kyprý • pórovitý • riedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betón • tenký • jemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabát • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)
2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchý • prostý • nekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrod • pohodlný • bezstarostný • pren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzácia • pokojný • tichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavný • nenáročný • salónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladba • hladký • nerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh choroby • hravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážku • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)
3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • mierny • slabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malý • nepatrný • zried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotyk • neprízvučný • nedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba
4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétny • nemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlá • nekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava
5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvo • spotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel
6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný
neduživý trpiaci (dlhodobejšou) chorobou, náchylný na choroby; fyzicky slabo vyvinutý; svedčiaci o tom • chorľavý • chudorľavý: neduživé, chorľavé, chudorľavé dieťa; neduživý, chorľavý výraz tváre; bez slnka vyrastú iba chudorľavé rastlinky • expr.: dengľavý • mľandravý: neduživé, dengľavé, mľandravé telo • kniž. nezdravistý: mať nezdravistý výzor • slabý • útly • tenký • expr. cintľavý (z hľadiska fyzickej stavby): neduživé, slabé jedince v prírode zahynú; chémia spôsobuje, že porast v lese je útly, tenký, cintľavý • nár. chymražný
slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)
p. aj chudý
2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký
3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)
4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý
5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2
tenký 1. ktorý má malú hrúbku (op. hrubý): tenká knižka, tenká doska • úzky (op. široký): úzka štrbina • nitkovitý • niťovitý (tenký ako niť): nitkovitý vlas, niťovité rezance • slabý (tenký a málo pevný, silný): ľad je slabý; krátky rukáv odkryl jej slabé, tenké rúčky • štíhly • chudý: štíhle, chudé nohy; štíhly, chudý krk • jemný • ľahký (obyč. o látke, tkanine): jemný, ľahký mušelín • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenký • pretenučký (veľmi tenký) • pritenký (príliš tenký)
2. expr. (o človeku) ktorého postava má v obvode malé rozmery, ktorý nie je tučný • chudý • štíhly (op. tučný, tlstý): tenké, chudé dievča; v páse je tenká, štíhla • vytiahnutý (ktorý prudko vyrástol; vysoký a úzky): vytiahnutý chlapec • útly • šťúply (tenký a drobný; op. robustný): útla, šťúpla postava • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký) • expr.: šťúplučký • šťúplušký (veľmi šťúply) • pritenký (príliš tenký)
3. ktorý znie vysoko a obyčajne nie je veľmi silný (o zvuku; op. hrubý) • vysoký (op. hlboký): zaznel tenký, vysoký tón píšťalky; slabý, jemný, ševelivý (tenký a málo zvučný, nevýrazný): ozvala sa slabým, jemným, ševelivým hláskom • pípavý • piskľavý: pípavý, piskľavý zvuk • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký)
4. p. slabý 2, 3, biedny 2
útly 1. vyznačujúci sa tenkými, drobnými, jemnými tvarmi, malými rozmermi (op. veľký, mohutný) • drobný: útla, drobná postavička mýlila v odhadovaní veku • malý • tenký • štíhly: malá, tenká knižka; útle, tenké ženské ruky; tenký, štíhly driek • slabý (telesne) • expr. dengľavý: na svoj vek je dieťa veľmi útle, slabé, dengľavé • subtílny • krehký: mať subtílnu, krehkú telesnú konštrukciu; subtílne, krehké stvorenie • jemný • nežný (výzorom): jemná, nežná tvár, briadka • expr.: útlučký • útlušký • útlunký
2. p. nedospelý
úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširoký • tenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužka • štíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázy • priliehavý: priliehavé rukávy • rovný • hladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňa • podlhovastý • pretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvár • expr. uzučký • uzunký • uzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený
2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesný • malý • obmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciu • jednostranný • úzkoprsý • zúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známych • užší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výber • priúzky
3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontakt • blízky • bezprostredný • priamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosť • priúzky
vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko
2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť
p. aj veľký
3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie
4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele
tenor 1. p. tenorista 2. p. zmysel 1
tenorista spevák spievajúci vysokým hlasom • hovor. tenor
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
tentam p. tamten
daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúci • existujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inak • tento • terajší • prítomný • súčasný • momentálny: tento, terajší, prítomný stav vecí • taký: za danej, takej situácie
2. p. určitý 2
nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom roku • druhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiť • budúci • nastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde oteplenie • kniž. následný: prejavili sa následné dôsledky choroby • chem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia
2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýto • tento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk
pozemský týkajúci sa života na zemi • svetský: pozemské, svetské radosti, starosti • hmotný (op. duchovný): pozemské, hmotné bohatstvo • tento • pren. expr. ničotný (z náboženského hľadiska; op. druhý, onen): pozemský, tento, ničotný svet, život (op. večný) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)
p. aj pominuteľný
tento, tentohľa p. ten 1
tentoraz p. teraz 1
teraz 1. v tejto chvíli, v tomto čase, v súčasnosti; v tomto prípade (op. potom) • nateraz: teraz, nateraz si musíme pomôcť sami • momentálne • zastar. momentánne: momentálne sa mu darí • hneď • ihneď • okamžite: dohodu musia podpísať hneď, ihneď, okamžite • dnes • hovor. dneska: dnes, dneska by sa už také niečo nemalo stávať • zatiaľ: teraz, zatiaľ som tu ešte ja pánom • tentoraz: tentoraz sa pomýlil • nár.: včuľ (F. Hečko) • včuleky • fraz. hneď a zaraz
2. vyjadruje okamžité nastúpenie deja • už: Keď zakričím, vybehneš! – Teraz! Už!
3. p. práve 1
hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!
okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?
tentovať sa p. okolkovať
zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť
2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka
3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári
4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech
5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby
škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúť • hrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsi • dusiť • dláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdle • udúšať • zadúšať • zadŕhať • priškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiť • expr.: tantušiť • tentušiť (Tajovský)
2. p. hatiť 3. p. šetriť 1
tentušiť p. biť 2, škrtiť 1
tenučko, tenunko, tenuško, tenulinko p. tenko 1, 2
tenučký, tenušký, tenunký, tenulinký p. tenký 1–3
niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňa • nadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vode • tenúť (na vode)
p. aj šíriť sa
2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdo • expr. vykračovať (si): pyšne si vykračoval • expr. nosiť sa • vznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná
plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách) • plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom mori • kniž. brázdiť: čln brázdi hladinu • plachtiť (plávať na plachetnici) • kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loď • poet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom)
tenúť p. plávať
tenzia p. tlak 1
tlak 1. sila pôsobiaca na niečo: tlak vody pretrhol hrádzu • odb. tenzia: tenzia plynov • nápor (silný tlak): nápor vetra • napätie: napätie pary
2. pôsobenie s použitím sily, moci • nátlak: podľahnúť politickému tlaku, odnárodňovací nátlak • útlak (násilné obmedzovanie ľudských a občianskych slobôd a práv): komunistický útlak
aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.
2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)
aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal
2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá
3. p. a 1 4. p. áno
dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca aj • dokonca i • ešte • ešte aj • ešte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmieval • ba • ba aj • ba ešte • ba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustila • už aj: už aj navariť vie • sám: prišiel sám predseda • hovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)
2. p. až 2
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
baviť 1. poskytovať zábavu • zabávať • rozveseľovať • obveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosť • rozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi
2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiť • zaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať
3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávať • zdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri práci • oberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!
tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí
2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví
beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situácia • bezvýhľadný • bezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stav • bezvýchodiskový • bezvýchodný • neriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položení • zastar. dešperátny: dešperátny stav • stratený • prehratý • prehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratý • márny: márny boj • expr.: stroskotaný • skrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípad • expr. odpísaný
bezútešný p. beznádejný, zúfalý 2, smutný, neradostný
bezvýhľadný ktorý nemá (dobré) vyhliadky, perspektívy • bezperspektívny: bezvýhľadný, bezperspektívny zajtrajšok • beznádejný • bezútešný: beznádejná, bezútešná situácia
malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľný • zastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché reči • neveriaci • maloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistom • kniž. defetistický • pejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postoj • bojazlivý • ustráchaný • ustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľad • skľúčený • skormútený • kniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá nálada • zúfalý • beznádejný • bezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku
neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situácia • smutný • bezútešný • skľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľad • nešťastný • trpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľad • pochmúrny • pošmúrny • ťaživý • tiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienky • nedobrý • zlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery
pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ • spustnutý • zapustnutý • opustený: spustnutý, opustený dvor • osamotený • osamelý • osihotený • osirený • osirotený • osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia • neobývaný • pustatinný • pustatinový • nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj • vyľudnený • ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice • expr.: neživý • mŕtvy (op. živý) • pren. hluchý
2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša • bezobsažný • neobsažný • planý • pren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnený • bezcieľny • bezútešný • smutný • tupý (obyč. o živote) • pren.: hluchý • mŕtvy • subšt. spustlý
3. p. bezočivý
smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)
zúfalý 1. ktorý (si) zúfa • malomyseľný: zúfalý, malomyseľný človek; je celkom zúfalý • zronený • zdrvený • nešťastný (zúfalý a utrápený): odišiel zdrvený
2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji • beznádejný: zúfalá, beznádejná situácia • bezútešný • bezvýhľadný • bezvýchodiskový • bezvýchodný: bezútešné, bezvýchodiskové položenie • žalostný • neutešený • dezolátny: je v žalostnom, dezolátnom stave • zastar.: dešperátny • zúfanlivý: dešperátny, zúfanlivý výkrik
3. p. veľký 1
brezivý odb. (iba v ženskom rode brezivá; oplodnená, čakajúca mláďa; o samiciach zvierat): brezivá ovca • teľný (o krave) • kotný (o ovci, mačke) • prasný (o svini) • žrebný (o kobyle) • nár.: nahúkaný • nabehaný • nalámaný • nabraný
teľný p. brezivý
ďalej 1. vo väčšej vzdialenosti, do väčšej vzdialenosti (op. bližšie): postav sa ďalej, aby si nezavadzal • zastar. diaľ
2. vyjadruje pokračovanie, trvanie deja, stavu, vlastnosti a pod. • naďalej • aj potom: môžeš ďalej, naďalej chodiť s nami; naďalej, aj potom zostali dobrými priateľmi • ešte • stále: voda ešte, stále kvapká z kohútika • zastar. diaľ (Podjavorinská)
3. p. ešte 1, 2 4. p. potom 2 5. p. viac 3 6. p. voľno1
ešte 1. vyjadruje rozmnožovanie, zväčšovanie počtu niečoho, zvyšovanie miery deja a pod. • okrem toho • ďalej • potom: nazbierali dubáky, masliaky a ešte, okrem toho, ďalej kuriatka a rýdziky; zostal tam Jano, Jožo, Fero, potom Juro a Mišo • viac • viacej: Čo chceš viac, viacej? • navyše: navyše si zlomil nohu • kniž. zastar. item
2. vyjadruje trvanie deja • stále • ďalej • naďalej: ešte, stále je zima; ďalej, naďalej študuje • zastar. diaľ
3. v zápornej vete vyjadruje nezačatie deja • doteraz • dosiaľ • posiaľ • doposiaľ: ešte, doteraz nám nezaplatili; dosiaľ, posiaľ, doposiaľ nevedia písať
4. p. dokonca 1 5. p. možno 2 6. p. navyše 2 7. p. vôbec 1
možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať
2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra
navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyš • hovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšok • na dôvažok • hovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablká • nespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom
2. pripája aktuálny výraz • pritom • popritom • okrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúče • ešte • k tomu • ešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klame • zastar. nadto (Matuška, Smrek) • fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy
3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho) • nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok
viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatní • viacero: bolo tam viacero dverí
2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacej • väčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny
3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacej • už • už nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostane • ďalej • naďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhať • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane
4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viacej • ešte • okrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?
5. p. skôr 4
vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojný • nijako • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýka • načisto: načisto nemá rozum • ani trochu • ani najmenej • ani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravdu • skutočne • ozaj • naozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že príde • ešte • celkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam? • fraz.: ani za svet • ani za živý svet • ani za mačný mak/máčik • hrub.: zaboha • ani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videl • nár. živo • subšt. zhola
2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2
dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, decko • expr. drobec: vziať drobca na ruky • expr.: špunt • štopeľ • štupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľ • expr.: fafrnok • šprndúľ • šprndeľ • ratolesť: najmladšia ratolesť rodiny • expr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienka • žabec: malý žabec • expr. stvoreniatko • hovor. expr. škvŕňa • expr.: svrček • cvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľa • pimperľa • pimprlík • novorodenec • expr.: novonarodeniatko • novorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava) • zastar. novorodeňa (Krčméry) • dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenec • expr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňa • hovor.: bábä • bábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi] • hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghart • pankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňa • štenec
2. p. človek 1
šteňa 1. mláďa psa: chovať štence • psíča: skuvíňajúce psíča
2. p. dieťa 1
divadlo 1. inštitúcia na predvádzanie dramatických diel; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné divadlo; stretli sme sa pri divadle • zastar. teáter: chodili spolu do teátra • scéna: bábková scéna • štúdio (študijné a experimentálne divadlo): Štúdio Novej scény • činohra (na predvádzanie slovesných dramatických diel): v činohre uvádzajú Čechova • opera (na predvádzanie hudobnodramatických diel): v opere je premiéra Aidy • opereta (na predvádzanie hudobno-slovných diel) • varieté (na predvádzanie tanečno-speváckych výstupov) • kabaret (na predvádzanie tanečno-hudobných, humoristických al. artistických programov)
2. p. príhoda 3. p. faloš
komédia 1. humorný dramatický útvar • veselohra: situačná komédia, veselohra • fraška (hra s drsnou komikou): antické frašky • vaudeville [vysl. vódvil] (komédia so spevmi a tancami) • feéria (výpravná komédia)
2. expr. nedôstojné, nevážne, falošné konanie, smiešny výjav • expr. fraška: celý zápas bol komédiou, fraškou • expr.: cirkus • divadlo • teáter
obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe • hovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí • kresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb • podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle • odraz • zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca • zastar. vyobrazenie
2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvár • tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím • panoráma • kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier • podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby • ráz • charakter • povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná • publ. imidž: zmeniť si imidž
3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)
4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii
5. p. metafora
príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo života • udalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodine • historka • história (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórie • epizóda (drobná príhoda): epizóda z detstva • prípad: sú prípady, keď… • anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aféra • hovor. expr. story • kniž. výjav: výjav z histórie • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!
teáter 1. p. divadlo 1 2. p. príhoda
dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom • zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličky • zavadiť • zasiahnuť • začiahnuť • obtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skálie • hmatnúť: hmatol si rukou vlasy • šport. tečovať: hráč tečoval loptou bránku • kniž. tknúť sa: koláča sa ani netkol • nár. týknuť sa
2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom • spomenúť • zmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresu • naraziť: v prednáške narazil na viacero problémov • urobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku
3. p. zasiahnuť 1, uraziť1
tečovať p. dotknúť sa 1
gustírovať si hovor. vopred sa tešiť na niečo (obyč. na jedlo) • robiť si chuť/chute • hovor. gustovať si: gustíruje si, robí si chut(e), že si v jazere zapláva • fraz. expr.: sliny mu tečú • sliny sa mu zbiehajú (má veľkú chuť na jedlo): sliny mu tečú na dobrú večeru; sliny sa mu zbiehajú na pečienku
hľaď, hľaďte p. aha 2