Synonymá slova "rev" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 63 výsledkov (1 strana)

  • krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranenýchvreskvreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sarev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanovškrekškrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťarykrykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykotexpr. jakot: jakot žiakov na školskom dvorehovor. expr. tartas (Vajanský)expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskotpoet. vyskexpr.: haravarahurhajhuriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhajpokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne

    p. aj lomoz


    lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielnehlukhukot: hukot strojovhrmotbuchot: buchot kladívštrkotšramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazítreskplesktreskotrachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiektrepot: trepot bubnovhrkot: hrkot nenastaveného motoraexpr.: hurhajharavarabengálhuriavklom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuťdupot: dupot konírapothovor. hurt: prísť s hurtomexpr. revhovor. expr.: štabarcrámustartas: deti od rána robia štabarcsubšt.: kravál • randál


    plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otcaexpr.: fňukotfňukfikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikotvzlykvzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykotpoet. osrk (Hviezdoslav)expr.: bľakotbľakexpr. rev (silný plač): pustiť sa do revuexpr.: rykrykotvýlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevyhovor. lamenty (Urban)poet. kviľba (Figuli)hovor. lamentácia


    rev 1. p. krik 2. p. plač 3. p. lomoz


    odplata danie, vrátenie niečoho ako protihodnoty al. náhrady • hovor. revanš: bola to odplata, bol to revanš za vlaňajšiu prehruodmena (hmotná al. duchovná odplata za kladný čin): dostal vysokú odmenu; odplatou, odmenou mu bol láskavý úsmevodvetapoet. odvet (Podjavorinská); (odplata za niečo zlé, nepríjemné): chystať sa na odvetupomsta (odplata zlom za krivdu, za zlo): túžiť po pomstetrest (odplata za previnenie): zaslúžený trest


    revanš p. odplata


    pomstivý ktorý sa rád pomstí; svedčiaci o tom: pomstivý človek, pomstivý výraz v tváripomstychtivýexpr.: pomstybažnýpomstylačnýzastar. pomstyžiadostivý (túžiaci, bažiaci po pomste): byť pomstychtivý, pomstybažný; pomstylačné oči (Timrava)revanšistický (založený na revanšizme): revanšistická povahapoet. zastar. mstivý


    revanšistický p. pomstivý


    odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím?odplatiťsplatiťvrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážkuvynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škoduodmeniť sadať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veciodvďačiť sazried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomuodslúžiť sahovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vámzavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom?pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom


    revanšovať sa p. odplatiť sa


    hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotaťhrčať: voda hučí, hukoce, hrčídunieť: v diaľke duneli delánár. dunčať (Dobšinský)expr. romoniť: v horách romonili hromyexpr. huhlať (tlmene hučať): potok huhleexpr.: burácaťbúriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú nochúkať (ťahavo hučať): sirény húkaliexpr. revať: rozvodnený potok reveexpr.: víchoriťvíchriť: víchrenie vĺn

    p. aj hrmieť 1

    2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2


    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

    2. p. biť sa 2


    nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovaťlamentovaťlamentiťbožekať: horekovala celú nockniž.: žalostiťbolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakaťslziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revaťziapaťvrešťaťjojčaťjajčaťjojkaťjajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykaťfikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonaťstenaťkvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkaťochkaťskuvíňaťskučaťkňučaťzavýjaťvyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

    2. p. sťažovať sa


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    revať 1. (o zvieratách) vydávať rev • ručaťryčať: lev reve, jelene ručia; dobytok ryčíexpr.: vyrevúvaťvyrevovať (neprestajne, nástojčivo): zver vyrevúvala, vyrevovala

    2. p. kričať 1, vrieskať 2 3. p. plakať 4. p. hučať 1


    ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručiaexpr. zried. rúkať: dobytok rúkatrúbiť (o jeleňoch) • bučaťexpr. búkať (vydávať zvuk ): vôl bučí, búkahúkať (vydávať zvuk ): ktosi vonku húkarevať (vydávať rev): lev revehučaťhukotať (o vode): rieka hučí, hukoce

    2. p. plakať


    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

    3. p. plakať


    krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadnýostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdielyexpr.: divýdivokýbláznivýšialenýpren. expr.: besnýzúrivýrevavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farbyfraz. expr. do očí bijúcipriveľkýprílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatkypejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

    2. p. prenikavý 1


    revavý p. krikľavý 1


    chlopňa rozšírená predná časť goliera na kabáte al. na šatách • fazóna: úzka chlopňa, fazónahovor. rever: narovnať si rever na kabáte


    rever p. chlopňa


    kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovnýhovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farárcirk.: duchovný pastierduchovný otecotec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastierhovor. zastar. pánko: velebný pánkokniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurátpastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)


    reverend p. kňaz


    reverenda dlhé splývavé oblečenie katolíckych kňazov • klerikasutana


    kontrolovať vykonávať kontrolu, dozor nad niečím • robiť kontrolu: kontrolovať dochádzku zamestnancov; robí kontrolu účtovdozeraťrobiť dozordohliadať (dávať pozor na činnosť niekoho, stav niečoho): dozerá na poriadok, dohliada na detirevidovaťprehliadať (dôkladne prezerať, robiť revíziu): revidovať faktúry; na hranici nám prehliadali, kontrolovali batožinupreverovať (dôkladne skúmať): preverovali všetky údaje; treba preveriť akosť výrobkovhovor. zastar. vizitovať (Bodický)monitorovať (kontrolovať monitorom): monitorovať ovzdušie


    preveriť dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, všetky okolnosti a posúdiť vierohodnosť niečoho • preskúmať: preveriť, preskúmať pravosť zlataskontrolovaťzrevidovaťrevidovať (znova prezrieť, preveriť z nového hľadiska): (z)revidovanie účtov, dokladov; (z)revidovanie starých názorovoveriť (skúmaním zistiť pravosť, správnosť niečoho): overiť si údajepreskúšať (podrobiť dôkladnej skúške): ešte raz preskúšať nový výrobok, či má potrebné vlastnostiprezrieť: prezreli ešte raz všetky podozrivé miestahovor. prekádrovať (preveriť kádrovo, obyč. z politického hľadiska): každoročné prekádrovanie pracovníkov bolo povinnéfraz. expr. pozrieť sa niekomu na prsty: Veď ja si vás preverím, ja sa vám pozriem na prsty!


    prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuťobzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colniciobhliadnuťhovor.: obkuknúťokuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikoupozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierkuzmeraťpremerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po pätyfraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomnýchpreletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomnýchpreskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisyskontrolovaťprekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavretéprešetriťvyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého črevarevidovať (urobiť revíziu): revidovať účtyprehľadaťpresnoriťhovor. expr.: preštúraťpreštáraťprekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašlapohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvkepoprezeraťpoprehliadaťpoohliadaťpoobhliadaťpoobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpihovor.: poobkúkaťpoobkukávaťpoobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar

    2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plánodhaliťspoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekohoexpr. prekuknúť: prekuknúť podvod


    revidovať p. preveriť


    oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhomkrajinakrajkniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajinazónapásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodrevinyareál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivcakončina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónskarevír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revírrezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastlinyzastar.: okres (Štúr)okrštek

    2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruhúseksféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívyodbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomikypole: pracuje na poli vedyodvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemysludisciplína: vlastivedné disciplínyhovor. fachrámec: rámec výrobyodb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahovsvet: citový, myšlienkový svetkniž. ríša: ríša rozprávok


    obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu • objem (v odevníctve): obvod, objem pŕsveľkosť: odmerať si veľkosť hlavy

    2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho • okrsokrajón: policajný obvod, okrsok, rajónrevír: lesný obvod, revírzastar. dištrikt

    3. p. okraj 1


    revír p. obvod 2


    dozor pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, príkazov, noriem a pod. • dohľadzastar. dohliadka (Vajanský)kontrola: lekársky, stavebný dozor, dohľad; vykonávať kontrolurevízia (skúmanie správnosti): revízia účtovinšpekcia (úradný dozor): obchodná inšpekcia


    kontrola 1. zisťovanie náležitostí: kontrola akosti výrobkovrevízia: revízia účtovprevierka: previerka pracoviskainšpekcia: vykonať inšpekciuprehliadka (dôkladné prezretie): colná prehliadkainventúra (činnosť, ktorou sa k istému dátumu zisťuje skutočný stav hospodárskych prostriedkov v porovnaní so stavom v účtovných zápisoch): mesačná inventúradozordohľad (pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, noriem a pod.): stavebný dozor, prísny lekársky dohľadzastar.: vizitavizitáciavizitírka (Kukučín)dohliadka (Vajanský)

    2. hovor. kontrolný orgán • revízia: zajtra príde kontrola, revíziainšpekcia: čakať inšpekciuzastar. vizita


    revízia p. kontrola 1, 2, dozor


    odvolať vyhlásiť za neplatné • zrušiťanulovať: odvolať, zrušiť sľúbenú návštevu, zrušiť slovo; odvolať, anulovať dohodu, rozsudok, výsledok zápasukniž. revokovať: revokovať uznesenieodb. stornovať (v administratívnom okruhu, napr. objednávku, zmluvu) • odrieknuťodriecť (o niečom sľúbenom): odriekli účasť na zasadnutípoodvolávaťpozrušovaťpoodriekať (postupne, viac vecí al. viacerých)


    revokovať p. odvolať


    revolta p. vzbura


    vzbura prudký hromadný odpor proti autorite, režimu a pod.: otrokárske vzbury, organizovať vzburupovstanie (ozbrojená vzbura): potlačiť povstanieodboj (organizovaný odpor proti režimu): viesť odbojrevolúcia (násilná zásadná zmena spoločenských a politických vzťahov): sociálna revolúciasprisahaniekonšpirácia (tajne pripravovaná vzbura): odhaliť sprisahaniepuč (násilné zmocnenie sa moci malou skupinou): vojenský pučrevolta: revolta mládežekomplot (odpor malej skupiny): zosnovať komplotdisidenciahist. rebélia: sedliacke rebéliezastar. bunt (Jesenský)


    búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovaťrevoltovaťpovstávaťvzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

    2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriťburácaťkypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypíkniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťoudvíhať savzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúvabesnieť (sa)zúriťvyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa


    revoltovať p. búriť sa 1


    revolúcia 1. p. vzbura 2. p. zmena 1


    zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasiapremena: hlboká premena v životeprevratzvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vedeobrat: politický obratotras: krajinu zasiahol hospodársky otraszlom: revolučný zlom v dejináchkniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelomkniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerodskok (náhla zásadná zmena): vývinový skokobmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenouodb. metamorfóza: metamorfóza hornínrevolúcia (základná zmena): priemyselná revolúciaodb. konverzia: konverzia zbrojnej výrobytransformácia: transformácia elektrického prúdureforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma

    2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmenyhovor. šichta: vrátiť sa zo šichtyhovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnejhovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú


    priekopník kto presadzuje nové myšlienky • kniž. pionier: priekopník, pionier dobýjania južného póluavantgardista (najmä v umení): avantgardista nového smeru v hudbenovátor (najmä v pracovnej oblasti) • revolucionár: literárny revolucionárkniž. predbojovníkčasto pejor. novotár (kto zavádza novoty, prípadne aj nepotrebné)


    revolucionár 1. p. vzbúrenec 2. p. priekopník


    vzbúrenec účastník vzbury: bitka vzbúrencov s polícioupovstalec (účastník ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcomodbojár (účastník organizovaného odporu proti režimu) • revolucionár (účastník revolúcie) • sprisahaneckonšpirátor (účastník tajne pripravovanej vzbury) • pučista (účastník puču) • odbojníkzastar. odbojcaburičrebelantrebel (kto sa búri proti autorite, režimu a pod.)


    bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovníckybojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová náladakniž. militantnýbojachtivýútočnývýbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povahaodvážnysmelýodhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná rečrevolučnýburcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá

    porov. aj útočný


    buričský ktorý má sklon búriť sa a podnecovať k vzbure aj iných; svedčiaci o odbojnosti, nespokojnosti • rebelantskýrebelskýhovor. expr. buntošský: buričský, rebelantský, rebelský, buntošský duchvzbúreneckýodbojníckyodbojný: vzbúrenecká, odbojnícka skupina; odbojné slová; odbojný národdisidentský (ktorý je proti oficiálnej politike) • pren. revolučný: revolučná náladazried.: rozbrojnýrozbrojnícky


    náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasianeočakávanýnečakanýnepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správarýchlynáhlivýchvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostíurýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenianepripravenýneplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičovprekvapujúcikniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacientarapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výrobyrevolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlombleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útokmomentálnyokamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premenaunáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie

    2. p. rýchly


    prevratný znamenajúci, spôsobujúci ďalekosiahle zmeny; majúci veľký význam • prelomový: žiť prevratné, prelomové časyepochálny: epochálny vynálezhistorickýdejinný (v histórii niečím významný): objav historického, dejinného významusvetodejinnýsvetodejnýkniž. svetohybný; revolučný (prinášajúci, znamenajúci veľkú, prudkú zmenu): revolučný činexpr. svetoborný: svetoborná udalosť

    p. aj významný, historický 2


    priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardnýavantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smerynovátorskýčasto pejor. novotárskykniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky činprvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experimentpokrokovýprogresívnyrevolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názoryobjavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca

    p. aj nový 2


    radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postojrevolučný (op. evolučný): revolučné zmeny

    2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • ráznyenergickýrozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenianekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobombojovnýostrýútočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok políciekrajný: krajné stanoviskobezohľadnýdrastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diétarýchlynáhlyprudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava


    revolučný 1. p. prevratný, priekopnícky 2. p. radikálny 1, bojovný 3. p. náhly 1


    revolver ručná strelná zbraň s otáčavým bubienkom • kolt


    revuálny p. zábavný 1


    zábavný 1. ktorý vyvoláva al. má vyvolávať dobrú náladu • veselý: je to zábavný, veselý človeksmiešny: rozpráva smiešne historkyrozmarnýúsmevnýrozveseľujúcihovor.: špásovnýlaškovný: sledovali rozmarný, úsmevný príbehbezstarostný: viedli bezstarostný životľahkýsalónny (op. vážny): večer ľahkej hudby; salónna skladbahumoristický: humoristický časopisestrádnykabaretnýrevuálny (o programe): večery vypĺňal estrádny programkniž. fidélny

    p. aj smiešny

    2. p. zaujímavý


    časopis periodicky vychádzajúca tlačovina • periodikum: odborný, obrázkový časopisžurnál (obyč. ilustrovaný časopis): módny žurnálrevue (časopis s náročnejším obsahom): literárna revuevestníkbulletin [vysl. bültén]spravodajca (oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou): úradný vestník, bulletinmagazín (obyč. ilustrovaný časopis)


    revue p. časopis


    pačrev p. potvora


    potvora škaredý, hnusný tvor, obyč. pren. v nadávke • netvorobludapríšera: morská potvora, obluda, príšerapejor. ohava: nechcem tú potvoru, ohavu ani vidieťmonštrum: to nie je človek, to je monštrumexpr.: paskudapaskudníkmaskazgerbaohyzdapejor.: pačmagapačrevpapľuhpľuhapľuhavecpľuhavníkpľuhákbosorka (iba o žene)


    srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienokkonať veľkú potrebumať stolicuvyprázdňovať savyprázdňovať si čreváklásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiťondieťondiaťhovor.: špiniťšpintaťexpr.: fákaťhnusiťhrub. sviniť: psy svinia v parkutrúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

    2. p. mrzieť, hnevať


    špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

    2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

    3. p. haniť


    zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k riekezabočovaťodbočovaťskrúcať sastáčať sazatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moruhovor.: kerovaťkarovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

    2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnaťohýbaťohýnať: ohýbať, ohýnať drôtpodhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šatyskladať (zahýbať do záhybov): skladať servítkuzahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

    3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakášapren. expr. pytliačiťfraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre


Pozri výraz REV v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: cim, å ä ir, zwp, wto, tvf, djs, slo, kwr, vce, vu, dgv, ãƒæ ã â st, ã ã ice, in, adt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV